6. po sv. Trojici – Filip teda vstal a šiel
Written by radovan on júl 05, 2024 in - No Comments
- po sv. Trojici – 7.7.2024
„… Filip teda vstal a šiel …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 8, 26 – 39
26 Pánov anjel prehovoril k Filipovi: „Vstaň a choď na juh, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Tá cesta je pustá.“ 27 Filip teda vstal a šiel a hľa, uvidel Etiópčana, eunucha, veľmoža, správcu všetkých pokladov kandaky, čo je titul etiópskej kráľovnej. Putoval do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu. 28 Teraz sa vracal a ako sedel na svojom voze, čítal proroka Izaiáša. 29 Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pripoj sa k tomu vozu!“ 30 Keď Filip pribehol, počul, že číta proroka Izaiáša, i spýtal sa: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ 31 Eunuch odpovedal: „Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí?“ I poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si k nemu. 32 Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, kto ho strihá, ani on neotvoril ústa. 33 Ponížili ho a súd mu bol odopretý. Kto bude rozprávať o jeho pokolení? Veď jeho život na zemi je skončený. 34 Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? O sebe, alebo o niekom inom?“ 35 Vtedy sa Filip ujal slova a počnúc týmto miestom Písma zvestoval mu Ježiša. 36 Ako pokračovali v ceste, prišli k akejsi vode. Tu povedal eunuch: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ 38 Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip aj eunuch, vstúpili do vody a Filip eunucha pokrstil. 39 Keď vystúpili z vody, Pánov Duch uchvátil Filipa a eunuch ho viac nevidel, no natešený pokračoval v ceste.
Milé sestry a bratia v Pánovi!
Vskutku – záhadná postava, tento muž z Etiópie, z dvora kandaky, čo je titul etiópskej kráľovnej. Dozvedáme sa o ňom, že to bol veľmož a správca všetkých pokladov kráľovnej. Inými slovami povedané: na svoju dobu tu pred sebou máme politicky dôležitého a významného chlapíka, s ktorým sa len tak bežne nestretnete na ulici v meste. Viem si predstaviť, že dnes by takýto človek mal diplomatický pas a mohol si pobehovať kade tade po svete.
No dozvedáme sa o ňom ešte aj čosi navyše: Putoval do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu. To prakticky znamená, že to mal namierené do jeruzalemského chrámu, aby si takto uctil Hospodina, Boha Izraela. Kto vie, ako celý ten „podnik“ dopadol? S najväčšou pravdepodobnosťou mu pobyt v Jeruzaleme spôsobil sklamanie. V našom texte to síce nestojí priamo, ale z dejín vieme, že cudzincom bol prístup k Bohu zamietnutý. A v rámci jeruzalemského chrámu sa rovnako tak mohli dostať len do určitého sektoru, ktorý bol vymedzený pre cudzincov. Prekročenie týchto hraníc veľmi úzko súviselo s usmrtením a stratou života ako dôsledkom znesvätenia chrámového priestoru.
Keď sa už pravdepodobne nedostal na tie najposvätnejšie chrámové miesta, zjavne mal aj tak šťastie, a podarilo sa mu kúpiť si aspoň zvitok svätého Písma. Teraz, keď sa vracia späť do svojej vlasti a pohodlne sedí na svojom voze, majúc pred sebou dlhú cestu, rozhodne sa, že sa pustí do čítania. Avšak rovnako tak ako samotná jeho postava je dnes záhadná pre nás a zahalená akýmsi rúškom tajomstva, rovnako tak sú záhadné aj slová, ktoré číta: Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, kto ho strihá, ani on neotvoril ústa. 33 Ponížili ho a súd mu bol odopretý. Kto bude rozprávať o jeho pokolení? Veď jeho život na zemi je skončený.
Zrazu sa pri jeho voze objavuje cudzinec. Je to Ježišov apoštol Filip. Samozrejme, že sa pri voze Etiópčana neobjavuje len tak náhodou. Všetko je to riadené Pánovým anjelom. Akoby to bolo vopred takto naplánované. Nuž a Filip neostáva v pozícii iba nejakého nemého spolupútnika. Naopak! Odvažuje sa prihovoriť sa tomuto významného človekovi. Prekonáva strach, možno ostych a trému. Nezastaví ho ani osobná stráž tohto správcu pokladov kráľovnej. Nie! Filip ide rovno na vec: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“
Drahí priatelia! Na tomto mieste by som si snáď dovolil položiť otázku: Veríte v náhody? Alebo skôr to v živote vnímate tak, že všetko, čo sa deje, má nejaký svoj zmysel a účel. Ten zmysel nám, samozrejme, môže byť niekedy jasný veľmi rýchlo. Inokedy pochopenie zmyslu istých vecí v našom živote môže trvať aj dlhé roky. A rovnako sa tak môže stať aj to, že niektorým okolnostiam neporozumieme vôbec. A všetko nám začne byť jasné až vo večnosti, keď svojho Pána uvidíme tvárou v tvár a kde si už nikto nebude klásť nijaké otázky, pretože tam nám už všetko bude jasné.
Osobne mám za to, že to nebola žiadna náhoda, keď došlo k stretnutiu Filipa s Etiópčanom. Nie! Všetko to bolo vopred naplánované. Veď tak to napokon vyplýva aj z úvodných slov nášho prečítaného textu: 26 Pánov anjel prehovoril k Filipovi: „Vstaň a choď na juh, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Tá cesta je pustá.“ 27 Filip teda vstal a šiel … Neviem, či to poznáte, ale predpokladám, že ste to už niekedy zažili a možno aj viackrát. Zrazu akoby vás prepadol taký silný pocit, istota, či nutkanie, že musíte niekam ísť. Musíte niečo spraviť. Musíte niečo povedať. Ja osobne si myslím, že je to pôsobenie Božieho Svätého Ducha v nás, ktorý nám nedá pokoja, až kým nakoniec nespravíme to, čo od nás požaduje. Mám za to, že takýto vnútorný nepokoj prežíval aj Filip pred 2000 rokmi. Azda mohol namietať: Ale prečo sa tam mám trepať? Veď je to pustý kraj! Dokopy nič tam nie je. Čo tam mám akože robiť? Načo je to dobré? – Áno, sestry a bratia! Ľudsky si to vieme predstaviť. Takto podráždene reagujeme, keď sme vyzvaní spraviť niečo, ale zatiaľ v tom ešte nevidíme nejaký veľký zmysel. Príde nám to ako strata času, ako plytvanie našim potenciálom.
Už som to v minulosti spomínal, ale opäť mám potrebu sa k tomu vrátiť, lebo to svojim spôsobom súvisí. Keď sme ešte ako študenti teológie študovali, mali sme taký ročníkový, študentský spevokol. Volal sa Elpis (nádej). Boli to krásne a zaujímavé časy. Hlavne sme veľa chodievali po Slovensku, spoznávali rôzne kraje od západu až po ďaleký východ a od severu až po juh. Popri našich vystúpeniach sme robili finančnú zbierku, nakoľko nová bohoslovecká fakulta nebola ešte dostavaná a zišla sa každá koruna. Isteže: naše koncertné zárobky túto cirkev z biedy nevytrhli, ale bolo to minimálne milé gesto, že aj my sami, ako študenti, máme záujem pomôcť a participovať na dobrom diele. Tak sme sa dostali aj na Gemer. Viac sme vystupovali v okolí Revúcej. Pobudli sme trošku v Chyžnom, v Slavošovciach, Štítniku, Rožňave a tiež na Základnej škole v Gemerskej Polome. Do Dobšinej sme nedošli Tak či onak, bolo potrebné napísať článok o celom tomto projekte do Evanjelického Posla. Tak sme sa s budúcou mojou manželkou odhodlali, že článok napíšeme my. Myslím, že sme ho zakončili slovami v tom zmysle, že sme boli očarení krásou tohto kraja a že viacerí z nás určite v sebe pocítili aj túžbu slúžiť v kňazskej službe práve v tomto prostredí. Po zverejnení článku mi nemenovaný kolega, stále aktívny kňaz ECAV povedal: Mali ste o tej túžbe radšej písať v jednotnom čísle, nie v množnom Lebo minimálne on nijakú túžbu slúžiť na Gemeri v sebe nepociťoval ani necíti
Čo tým chcem povedať, priatelia! Nie teraz zo seba robiť nejakého martýra, hrdinu či veľkého Kristovho služobníka alebo niečo podobné. Chcem len poukázať na to, že Duch Boží sa nám i dnes prihovára. Vyvoláva v nás akýsi svätý nepokoj, ktorý nás ženie k tomu, aby sme spravili a povedali aj to, čo možno nie je dvakrát príjemné. Ale naše rácio protestuje. Protestuje vždy vtedy, keď sa nám niečo nezdá a nepáči. Protestuje vždy vtedy, keď okolnosti nie sú také ako sme si vysnívali. A tak, i keď aj z mojich spolužiakov, viacerí počas štúdia boli ochotní ísť slúžiť hocikam, nakoniec, na kaplánskych skúškach, keď sa dozvedeli konečnú destináciu, až tak jedno im to zas nebolo. A niektorým spolusestrám vypadla aj slzička z oka.
Mne sa na Filipovi dnes páči jedno, priatelia. Filip teda vstal a šiel … To znamená: žiadne prečo akurát ja? A prečo práve tam? A prečo práve teraz? Nie! Poslušnosť. Vstal a šiel. Bez zbytočných otázok, bez zbytočného frflania a hundrania. Taký má byť Boží služobník. Predovšetkým poslušný Božiemu volaniu. I keď mu jeho rácio hovorí, že sú aj lepšie cirkevné zbory – početnejšie, majetnejšie, bohatšie, v lepšej duchovnej i materiálnej kondícii. Ja osobne som rozhodnutie vtedajšieho zboru biskupov rešpektoval ako rozhodnutie samotného Pána cirkvi. A tak tu s vami spoločne zdieľam už takmer 23 rokov svojej pozemskej cesty a služby. Bohu vďaka za ten čas i za všetko požehnanie, ktorého sa nám od Hospodina dostalo!
„Rozumieš tomu, čo čítaš?“ – jedna vec je: priamo sa spýtať. Možno až drzo. Druhá vec je: dostane sa mi aj nejakej odpovede? Etiópčan sediaci na voze a čítajúci si proroka Izaiáša nebol zas len tak hocikto. Takáto priama Filipova otázka ho mohla pokojne aj uraziť. Ale deje sa pravý opak, priatelia. Zaznieva úprimná a čestná odpoveď: „Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí?“ A na tomto mieste krásne vidíme, to čo dávno predtým povedal Abrahám svojmu synovi Izákovi, keď ho mal obetovať na vrchu Mórija. 7 Tu oslovil Izák otca Abraháma: Otče môj! Ten povedal: Čo chceš, syn môj! A on odvetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? 8 Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja (1M 22, 7 – 8). Inými slovami povedané: Pán sa postará. Pán sa vždy postará. Keď ťa Pán niekam posiela a požaduje od teba splnenie nejakej úlohy, vzápätí ti dá aj silu, aby si tú úlohu dokázal uskutočniť. Jediné, čo požaduje, je len tvoja oddanosť, vernosť a poslušnosť.
Takto Pán Boh pripravuje pôdu pre akúsi súkromnú biblickú hodinu, ktorá má síce len dvoch účastníkov, ale v tejto chvíli to úplne postačuje. Filipa a Etiópčana. Etiópčan je otvorený pre Božie slovo a Filip ho privádza k viere v Pána Ježiša. Nič nebráni tomu, aby bol Etiópčan pokrstený: 36 Ako pokračovali v ceste, prišli k akejsi vode. Tu povedal eunuch: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ 38 Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip aj eunuch, vstúpili do vody a Filip eunucha pokrstil.
Áno, sestry a bratia! Z času na čas je človeku dopriate zažiť také chvíle, keď cítite, že to, čo im hovoríte, sa ich aj skutočne dotýka. Že Duch Boží v tej chvíli aktívne pracuje a pôsobí. Nevravím, že sa to deje každý deň. Sú to skôr vzácne momenty, za ktoré je treba byť vďačný. Ale dejú sa aj dnes. A preto je dobré, aby sme aj my počúvali a hlavne poslúchali hlas anjela Pánovho. On i nás posiela ku konkrétnym ľuďom. Presne tak ako aj vtedy Filipa. Posiela nás, posiela teba i mňa, aby sme tým ľuďom pomohli nájsť na svojej životnej ceste Krista! Nebojme sa tej úlohy! Lebo všetko je už vopred pripravené. Len ostaňme verní a poslušní Tomu, ktorý nás povolal a vyvolil, aby sme boli jeho nástrojmi v tomto svete. Amen.
