6. po sv. Trojici – Ty si ma preskúmal a poznal
Written by radovan on júl 20, 2022 in - No Comments
- po sv. Trojici – 24.7.2022
„… Ty si ma preskúmal a poznal …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Žalm 139, 1 – 12.23 – 24
Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. 2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. 5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. 6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. 7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? 8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. 9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, 10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. 11 Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa, 12 ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo. 23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! 24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dovolím si povedať, že sme práve počuli lyrický klenot, ktorý sa nachádza na stránkach Písma svätého. Prečítané verše 139. žalmu v podstate možno pokladať za vyznanie, za svedectvo starovekého človeka o Božej vševedúcnosti, všadeprítomnosti a všemohúcnosti. Jedná sa o jedinečné vlastnosti, ktorými disponuje iba Boh a nikto iný. V každom prípade: jedinečnosť tohto žalmu spočíva predovšetkým v tom, že človek, akokoľvek nepatrný pred Bohom, má vôbec možnosť a príležitosť vstúpiť do rozhovoru s všemohúcim a láskavým Stvoriteľom. Úplne jedinečné a úžasné na tom všetkom je, že Boh dokonca na rozhovor so svojimi pozemskými deťmi čaká a túži po ňom.
Celý tento nádherný žalm začína údivom. Žalmista, podľa tradície sám kráľ Dávid, stojí v údive nad Božou vševedúcnosťou. Či už sa obzrie späť alebo sa rozhliadne okolo seba, či už sa zamyslí nad svojim uvažovaním alebo jednaním, všade sa stretáva s Božou predivnou prítomnosťou. Božia prítomnosť. To je azda to prvé, čo by nám pri čítaní tohto žalmu malo zarezonovať – uvedomovanie si a prežívanie Božej prítomnosti. My sme totiž neraz nastavení akoby úplne opačne. Skôr sa nám zdá, že vo všetkom, čo sa okolo nás alebo s nami deje, Pán Boh nemôže byť prítomný. A tak z úst nejedného vyvstáva otázka: Kde bol vtedy Boh? Prečo dovolil to a to? Prečo Boh nezasiahol?
Takto sa raz spýtali aj rabína, ktorý nejakým zázrakom prežil pobyt v koncentračnom tábore Osvienčim: „Kde bol vtedy ten tvoj Boh, keď niečo také strašné dovolil?“ Rabín sa nenechal vyviesť z rovnováhy a pokojne odpovedal: „Boh tam bol s nami. Keď sme sa dusili a umierali v plynových komorách, dusil sa a zomieral tam s nami. Keď strieľali a zabíjali nás, strieľali a zabíjali aj Jeho. Keď bili nás, bili aj Jeho. Keď ponižovali nás a vysmievali sa nám, ponižovali aj Jeho a vysmievali sa z Neho. Boh tam bol celý ten čas s nami. Čo sme znášali my, znášal aj On spolu s nami …“ Bratia a sestry, toľko k lekcii o Božej prítomnosti.
Keď sa vrátime späť k prečítanému žalmu vidíme, že kráľ Dávid priamo na sebe spoznáva tajomstvo Hospodinovej veľkosti. Božia veľkosť. To je to druhé, čo v tomto žalme neslobodno prehliadnuť. Táto Božia veľkosť Dávida svojim spôsobom až znepokojuje, pretože presahuje ľudské chápanie. To všetko súčasne stojí v ostrom kontraste s ľudskou nemohúcnosťou. Avšak práve v takejto situácii, kedy človek naráža na Boha, na Jeho prítomnosť a uvedomuje si dve veci: jednak svoju malosť a Božiu veľkosť, jednak svoju hriešnosť a Božiu svätosť, jednak svoju nedokonalosť a Božiu dokonalosť – práve v takýchto momentoch sa rodí viera. Prajem nám všetkým, drahí priatelia, aby sme takýchto momentov v živote prežili čím viacej! Momentov, v ktorých sa viera v nás bude nielen prebúdzať, ale sa aj posilňovať a utvrdzovať.
V pozadí výpovedí o vševedúcom Bohu Izraela možno vidieť aj ďalšiu vec. A síce: protest proti bezvýznamným, vymysleným a nemým bôžikom tohto sveta, ktoré sú len produktom a výplodom fantázie človeka. Hospodin naproti nim pozná a skúma človeka. Pozoruje ho a rozumie mu. Kladie na neho svoju ruku – prísnu, ale aj láskavú. Boží záujem. To je to tretie, s čím sme konfrontovaní pri čítaní 139. žalmu. To znamená, že Boh je nielen Stvoriteľ, ale aj Pán a Otec. Je nielen prísnym sudcom, pod dohľadom ktorého stojí každý ľudský tvor, ale zároveň je aj Bohom, ktorý má o človeka záujem. My, ľudia, ako Božie stvorenia, nie sme teda stratení v obrovskom vesmíre. Je tu totiž niekto, kto ani napriek svojej veľkosti sa od nás neodvracia, ale záleží Mu na nás. Pozná každý detail života každého z nás.
Preto ráno i večer, doma i na ceste si má Izraelita neprestajne pripomínať základné prikázanie Zákona: Adonaj Elohejnu, Adonaj echad … Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný. To znamená: vždy a všade si musí uvedomovať Božiu prítomnosť, veľkosť i záujem. Hospodin je mu nablízku. Nezostáva sám. Sestry a bratia, k takémuto vnímaniu Boha a nazeraniu na Boha sme dnes prostredníctvom 139. žalmu pozvaní aj my.
V ďalších slovách spieva žalmista o Božej všadeprítomnosti. To je súčasne 4. pilier, ktorý nemožno pri čítaní 139. žalmu prehliadnuť. Táto Božia všadeprítomnosť Dávida zvádza k tomu, že sa pokúša uniknúť pred Božím pohľadom. Pokúša sa striasť zo seba Božiu ruku. To všetko preto, lebo chce žiť po svojom. Áno, priatelia, takéto úniky nie sú ničím novým. Dnes nejeden človek akoby mal potrebu či túžbu zatajiť sa pred Bohom, skryť sa pred Ním a uniknúť od Neho. Boží pohľad totiž nemusí byť pre každého príjemný. Vie byť neraz obviňujúci, a to človek nemá rád. Takto v podstate hneď na začiatku v rajskej záhrade reagujú Adam s Evou, potom ako vykonajú prvý hriech. Chcú sa pred Hospodinom skryť. Rýchlo však prichádzajú na to, že s Pánom Bohom sa na skrývačku nedá hrať.
Kráľ Dávid neuniká pred Bohom kvôli nejakému hriechu. Neženie ho k tomu jeho prebudené svedomie, pocit viny či podobné záležitosti. Skôr ho k tomu vedie hrôza pred tajomnosťou, veľkosťou a majestátom Boha. Uniká však márne. Nemá sa kam schovať. Hospodin predsa nie je naviazaný na žiadne miesto ako tomu býva pri lokálnych bôžikoch okolitých národov. Ani nebo sa nevymyká z Jeho právomoci. Ba dokonca ani podsvetie nie je miestom, kam by Božia moc nesiahala.
Bratia a sestry, je azda dobre vedieť, že podľa starovekých predstáv pohanské božstvá boli považované za vládcov iba nad určitým priestorom a časom. Hospodina, na druhej strane, však nemožno ničím a nikým obmedziť. Nie je možné pred Ním uniknúť. Čím skôr si túto skutočnosť človek uvedomí, tým lepšie pre Neho. Pokiaľ teda pred Bohom niet úniku, potom sa v živote skôr treba sústrediť na iné veci. Teda: nie investovať čas a sily do bezvýznamného a márneho úteku pred Ním, ale skôr do budovania si vzťahu s Ním, do poznávania Jeho majestátu, do uctievania Jeho osoby a mena, do viery v Neho. To je napokon aj ďalšie poznanie, ku ktorému nás dnešný žalm privádza. Je len na nás, či sa necháme poučiť alebo budeme naďalej zotrvávať v tvrdohlavom protibožskom postoji.
Drahí priatelia, okrem úžasu, ktorý v človeku prebúdza Hospodinova zvláštna moc, zaznieva zo žalmistových úst aj radostné poznanie: 9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, 10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. Božia starostlivosť. Piata veličina, na ktorú je poukázané v našom dnešnom žalme. To znamená: Hospodinovi sa človek stratiť nemôže, aj keby sa o to neviem ako veľmi usiloval. Z Jeho ruky nemôže človeka vytrhnúť nikto a nič. Bratia a sestry, to je svojim spôsobom úžasné evanjelium, dobrá správa, ktorá nám dnes zaznieva. Tá spočíva v poznaní, že hoc sa človek aj snaží s Bohom nemať nič, Boh sa ho aj tak nevzdáva. Boh človeka jednoducho nenechá len tak ísť. Bohu na každom jednom človeku záleží. I keď nie každému človeku súčasne záleží na Bohu.
Milí priatelia, to, k čomu nás dnešný žalm pozýva, je istá zmena myslenia v nazeraní na Boha. Tá spočíva v tom, že vševedúci a všadeprítomný Boh prestáva byť našim prenasledovateľom. Namiesto toho sa stáva našim ochrancom, ktorých nikdy nespúšťa zo zreteľa. Pokúsme sa práve takto vnímať Boha! Nie ako Boha, ktorý nás špicľuje, aby proti nám zhromažďoval dôkazy na posledný súd. Pokúsme sa naň hľadieť ako na Boha, ktorý nad nami bdie, aby nás chránil pre kadejakými nástrahami a nebezpečenstvami, ktoré na nás počas životnej púte číhajú!
V závere prosí žalmista Hospodina, aby bol Bohom poznaný: 23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! 24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti! Svojim spôsobom prosí o Boží audit, ktorý na ňom má byť vykonaný. To je šiesta skutočnosť, ktorú možno vyčítať zo 139. žalmu. Je to niečo ako hĺbková kontrola, ktorá má zistiť skutočný stav vecí v živote človeka. Dávid sa nebojí tohto Božieho skúmania. Pochopil totiž jedno: nech už ten audit dopadne akokoľvek, bude pravdivý a verný. A hlavne: jeho úmyslom je nie človeku škodiť, ale pokiaľ by sa aj na živote človeka našlo niečo negatívne, potom je tu Boh, ktorý môže zmeniť smer života a viesť k záchrane.
Nakoniec si teda nielen žalmista, ale každý človek volí iba z dvoch ciest. Buď kráča po ceste trápenia alebo po ceste večnosti. Pripomína nám to okrem iného aj slová 1. žalmu: Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, 2 ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. 3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. 4 Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. 5 A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. 6 Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Rovnako tak v tejto výpovedi o dvoch životných cestách počujeme aj slová zákona: 15 Pozri: dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. 19 Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo. (5M 30, 15.19). Nakoniec však vo výpovedi o dvoch cestách počujeme aj Ježišove slová z Jeho kázania na hore: 13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; 14 ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mt 7, 13n).
Sestry a bratia, aký je teda uzáver z toho všetkého, čo bolo povedané? Božia prítomnosť, Božia veľkosť, Boží záujem, Božia všadeprítomnosť, Božia starostlivosť, Boží audit. Okrem Boha, ktorý jediný múdro rozhoduje, sa nemôže človek spoliehať na nikoho a na nič. Všetko závisí na vzťahu s Hospodinom, na viere v Boha, ktorý človeka pozná a ktorý zasahuje do ľudského života dnes rovnako mocne ako kedysi. Jeho mocou a láskou je človek obklopený po celý svoj život. No je potrebné, aby si to človek aj uvedomoval, pretože práve z tohto poznania vyrastá viera vo vševedúceho Pána ako aj dôvera v láskavého Stvoriteľa, ktorý človeku otvára cestu večnosti, aby sa v labyrinte sveta nestratil. Jemu chvála a vďaka za to! Dnes si túto Božiu prítomnosť, veľkosť, záujem, všadeprítomnosť, starostlivosť i audit, drahý priateľ, budeš môcť uvedomiť aj ty. A to vo chvíli prijímania darov svätej Večere Pánovej. Nech je táto chvíľa pri nás všetkých i pre nás všetkých požehnaná, svätá a vzácna! Amen.
