6. pôstna nedeľa (Kvetná) – oslava v predstihu

Written by radovan on apr 03, 2020 in - No Comments
  1. pôstna nedeľa  (Kvetná) – 5.4.2020

„… oslava v predstihu …“

Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.

Židom 12, 1- 3

1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Predpokladám, že nikto z nás svoje narodeniny, meniny alebo nejakú inú dôležitú životnú udalosť neoslavuje trebárs týždeň dopredu. Uvažujeme tak, že čo ak … Čo ak sa medzitým niečom stane? Čo ak sa toho nakoniec ani nedožijeme? Bolo by to zrejme dosť zvláštne keby aj partia futbalistov oslavovala víťazstvo svojho tímu, ktoré treba o týždeň neskôr ešte len vybojovať a vyhrať. Bola by to nejaká čudná oslava v predstihu. Človek má až chuť pýtať sa: Odkiaľ majú tí chlapci takú istotu víťazstva, keď oslavujú už týždeň dopredu?

Milí priatelia, Kvetná nedeľa, ktorú dnes na pôde kresťanskej cirkvi slávime, je tiež niečo ako oslava v predstihu. Evanjeliovým textom tejto nedele, na základe ktorého je odvodený aj jej latinský názov – Palmarum –  je známy Ježišov vjazd do mesta Jeruzalem. Túto udalosť vo svojom evanjeliu zaznamenáva evanjelista Matúš a čítame tam toto : 1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. 3 A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. 4 Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: 5 Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. 6 Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: 7 priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. 8 A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. 9 No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! 10 Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? 11 A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta (Mt 21,1 – 11).

Bratia a sestry, Ježiš do Jeruzalema vstupuje ako Kráľ, Mesiáš a Víťaz. No samotné víťazstvo bude musieť ešte len vybojovať, a síce skrze svoje utrpenie a smrť. Ale On si je už dnes istý : Jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou je istá vec. A preto môže oslavovať, hoc aj s týždenným predstihom. Milí priatelia, dnes sa Ježišova oslava môže stať aj našou vlastnou oslavou. Tak ako si bol istý Ježiš svojím víťazstvom, tak si môžeme byť istí aj my. Istí v tom, že skrze našu vieru podiel na Kristovom víťazstve máme aj my. Ale predtým je potrebné ešte bojovať …

Tak ako si Kristus musel niesť svoj kríž, tak ho ako Jeho nasledovníci musíme znášať aj my. Tak ako Kristus Pán čelil utrpeniu, odporu a pokušeniu, tak tým istým fenoménom musíme v živote čeliť aj my. Autor listu Židom porovnáva tento boj k športovým pretekom. No sú to trochu čudné preteky. Za normálnych okolností sú preteky o tom, kto ako prvý dobehne do cieľa. Podľa toho sa potom pretekári umiestňujú na jednotlivých priečkach. No pri týchto pretekoch nie je dôležité to, kto dobehol ako prvý. Tu je dôležité to, aby sme všetci dobehli, aby sme všetci dosiahli cieľ. Každý kto dobehne, každý kto dosiahne cieľ, a to bez ohľadu na poradie, získava cenu pre víťaza.

Bratia a sestry, v každom zápase či boji je dobré, keď je človek správne motivovaný. Keď má vzory, ktoré chce napodobňovať, keď má hrdinov, ktorým sa chce vyrovnať. A tak to, čo i nám v tomto zápase má dodať silu a odvahu, to je pohľad na zástup svedkov. Áno, priatelia, človek keď je pozitívne motivovaný, vie sa aj prekonať. Takto napríklad vo fitness centrách visia na stenách plagáty „vymakaných“ chlapcov. Je to motivácia pre tých, ktorí tam chodia, že pokiaľ na sebe oni sami budú tvrdo a pravidelne „makať“, môžu tiež dosiahnuť vyformovanú, vyšportovanú postavu. Futbalisti majú svoje futbalové vzory, hudobníci zas skvelých muzikantov… A tak by sme mohli pokračovať…

Zástup svedkov, o ktorých v našom prečítanom texte počúvame, to sú všetci tí, ktorí nielen bojovali, ale aj dosiahli cieľ. Sú pre nás motiváciou a dôkazom toho, že sa to dá, že to nie je nedosiahnuteľná méta. Takto pisateľ listu Židom svojim čitateľom, teda i nám dnes, pripomína veľké postavy Starej zmluvy, ako napríklad : Ábela, Noacha, Abraháma, Izáka, Jákoba, Mojžiša, Samuela, Dávida a ďalších. O všetkých týchto sa dozvedáme v predchádzajúcej, 11. kapitole listu Židom.

No tento zástup sa netýka len mužov a žien zvučných mien zo stránok Starej zmluvy. Zahŕňa tiež milióny kresťanov z celého sveta, ktorí svoj beh zavŕšili, teda úspešne zvládli a dobehli až do cieľa. Slovné spojenie „zástup svedkov“ z nášho prečítaného textu sa objavuje v Ekumenickom preklade. Z neho som i ja čerpal. Náš evanjelický preklad však na tomto mieste používa spojenie „oblak svedkov“. Je to zaujímavé spojenie. Áno, priatelia, takýto oblak sa vznáša i nad nami. No ešte lepšie by bolo, keby nás ten oblak zahalil ako hustá hmla, keby sme sa súčasťou toho oblaku stali aj my sami a takpovediac splynuli s ním. Ešte lepšie by bolo, keby sme sa my sami stali svedkami. Svedkami dobrého zápasu viery pre svoje deti, vnúčatá, kamarátov, kolegov … jedným slovom svedkami viery pre svoje okolie.

Áno, drahí priatelia, tým všetkým chcem povedať jedno : my všetci sme zatiaľ súčasťou zápasu. Niekto je možno celkom na začiatku svojho behu. Niekto v polovici behu. A zrejme sú medzi nami i takí, ktorí sú už v cieľovej rovinke a tú cieľovú čiaru majú na dohľad. Či už sme ten beh ešte len prednedávnom začali, resp. sme niekde v polovici alebo už vo finále, v každom prípade musíme bežať ďalej. Musíme bežať tak, aby sme dobehli do cieľa. Teda aby sme svoj život dožili vo viere v Spasiteľa. V tomto behu totiž nemá zmysel začať a neskončiť. Nejde pritom o výsledný čas. Veď nikto z nás nevie, koľko dní na tomto svete mu Hospodin nadelil … Počíta sa len to, aby sme prešli cieľom. Ide o to, aby sme raz mohli vyznať spolu s apoštolom Pavlom : 7 Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. 8 Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie (2Tim 4, 7 – 8).

Áno, bratia a sestry, zatiaľ musíme bežať a zápasiť ďalej. Túto skutočnosť nám veľmi jasne pripomína aj tzv. Veľký, resp. Tichý týždeň, do ktorého vstupujeme. Nikto z nás síce nevie, ako dlho ten jeho beh ešte potrvá. No jedno vieme určite. Skrze našu vieru v Krista ty i ja, áno, my všetci, patríme k víťazom. Ten, kto verí, je víťazom už dnes. A preto už dnes, hoc aj v predstihu môže oslavovať. Bohu chvála a vďaka za túto istotu víťazstva, ktoré pre nás vybojoval Syn Boží! Amen.

48.819538,20.363907