8. po sv. Trojici – prekujme meče na pluhy
Written by radovan on aug 06, 2025 in - No Comments
- po Svätej Trojici – 10.8.2025
„… prekujme meče na pluhy …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Izaiáš 2, 1 – 5
1 Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme. 2 V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, 3 poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 4 On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. 5 Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Pred budovou OSN v New Yorku stojí jedna plastika. Muž z bronzu drží v jednej ruke meč a v druhej kladivo. Skláňa sa nad ostrím a meč pretvára na pluh. Tento silný obraz dostal názov: „Prekujme meče na pluhy“. Vytvoril ho sovietsky sochár Jevgenij Vučetič ako dar OSN v roku 1959. A hoci šlo o gesto bývalého Sovietského zväzu, ktorého história sama bola poznačená konfliktami, myšlienka, ktorú socha sprostredkúva, je univerzálna. Nie je to nič viac nič menej ako: túžba po mieri.
A ešte viac: obraz meča premeneného na pluh je biblický. Nie je to len symbol politického kompromisu či umelecká vízia. Je to Božie prisľúbenie, ktoré zaznelo už v starozmluvnej dobe. V prorokovi Izaiášovi v druhej kapitole, ktorú sme dnes čítali, Boh ukazuje svoj zámer so svetom. „Prekujú svoje meče na pluhy a svoje oštepy na vinárske nože.“ To nie je vízia zo sna. Nie je to nejaký idealistický manifest OSN. Je to Božie slovo. Božie zasľúbenie.
Ale pred tým, než sa dostaneme k tomuto veršu, musíme ísť s prorokom na vrch. Izaiáš začína: „To je videnie Izaiáša, syna Ámócovho, ktoré mal o Judsku a Jeruzaleme.“ Už v prvom verši zaznieva, že to, čo nasleduje, nie je politický návrh ani filozofická úvaha. Je to videnie. Zjavenie od Boha. Prorok niečo „videl“, čo iní zatiaľ ešte nevidia. Je to pohľad dopredu. Pohľad ponad múry nášho sveta, ponad dym vojen a prachu našich vlastných neporiadkov. Prorok vidí vrch. A to nie hocijaký vrch, ale vrch Hospodinov. Vrch domu Hospodinovho, ktorý je „pevne založený na temene vrchov a vypína sa nad pahorky“.
Bratia a sestry! Nie je to nič iné ako obraz, ktorý predstavuje Božiu prítomnosť. V Starom zákone bola hora miestom, kde sa stretávalo nebo so zemou. Vrch Sion, Jeruzalem, miesto chrámu. A práve tento vrch bude „pevne založený“. Nie ako niečo, čo sa rúca pod ťarchou dejín, ale ako niečo, čo bude v budúcnosti spoľahlivým bodom. Miestom, kam budú prúdiť národy. Nie kvôli moci Izraela. Nie kvôli vojenskej sile Jeruzalema. Ale preto, že „zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.“
A tu, milí priatelia, sa dostávame k jadru prorockého posolstva. Izaiáš ukazuje, že skutočný pokoj neprichádza cez konferencie, zmluvy, či sľuby štátnikov. Ani cez snahy mocných, ktorých záujmy sú často maskované slovami o spravodlivosti a mieri. Tento pokoj prichádza vtedy, keď národy začnú hľadať Božie slovo. Keď sa pohnú smerom hore – k vrchu Hospodinovmu – keď sa budú učiť Jeho cestám a kráčať po Jeho chodníkoch. Všimnime si, priatelia! Je tu pohyb. Národy „prúdia“. Je to obraz lavíny – túžby po poznaní Božej pravdy. Nie z donútenia, ale dobrovoľne. Volajú: „Poďte, choďme hore na vrch Hospodinov.“ To je inak povedané: pokánie. To je obrat od seba k Bohu. To je hlad po pravde, ktorá uzdravuje.
Až potom prichádza pokoj. „Prekujú svoje meče na pluhy.“ Sestry a bratia, tento verš býva často citovaný ako ideál. A aj pred OSN pripomína, že vojna je hanbou ľudstva. Ale toto prekovanie nie je dielom OSN. Nie je výsledkom ľudského zmierenia. Je to dôsledok toho, že Boh bude „súdiť medzi národmi“. Boh, ktorý nenadŕža tej alebo druhej strane ako my. Boh, ktorý nerozhoduje podľa zisku alebo vplyvu. On bude „urovnávať spory mnohým národom“.
To je zásadná vec, ktorú je potrebné uvedomiť si. Pokoj medzi národmi nevzniká vtedy, keď sa ony vzdajú zbraní. Pokoj vzniká vtedy, keď sa vzdajú svojej pýchy. Keď prídu k Bohu, keď uznajú Jeho zákon. Vtedy nepotrebujú zbrane. Vtedy zbrane strácajú význam. Meče sa menia na pluhy – nástroje tvorby. Oštepy sa menia na vinárske nože – nástroje úrody. Drahí priatelia! Tá plastika pred OSN vyjadruje v podstate silnú nádej ľudstva, ale zároveň aj jeho tragédiu. Lebo človek síce môže prebiť meč na pluh, ale ak sa jeho srdce nezmení, nájde si inú zbraň. Iný spôsob, ako viesť vojnu – politickú, ekonomickú, ideologickú.
Preto Izaiáš hovorí o niečom oveľa hlbšom. Tento prorocký obraz je pohľadom dopredu, ale aj pohľadom hore. Od človeka k Bohu a k Jeho vôli. A preto na konci tejto perikopy zaznie výzva: „Poďte, dom Jakobov, kráčajme vo svetle Hospodinovom!“ To je výzva pre veriacich. Nie len aby čakali, že raz príde mier, ale aby už dnes kráčali vo svetle. Aby žili z viery, ktorá sa neuspokojí s tým, čo je, ale ktorá sa nechá viesť Božím slovom.
Bratia a sestry, tento prorocký obraz sa naplnil v Ježišovi Kristovi. On je tým zákonom zo Siona. On je tým Slovom z Jeruzalema. On, ktorý hovoril o blahoslavených mierotvorcoch. On, ktorý na kríži zničil múr nepriateľstva. Nie zbraňou, ale vlastným telom. On, ktorý prekonal hriech, čo rozdeľuje. A nám otvoril cestu.
Keď sa pozeráme na svet okolo nás – plný konfliktov, neistôt, aj bolestí – vieme, že Boží pokoj ešte nenastal v plnosti. Ale vieme aj to, že Boh už začal konať. Jeho Kráľovstvo už klíči. Už dnes, skrze vieru, môžeme patriť k tým, ktorí idú hore na vrch. Nie preto, že sme lepší. Ale preto, že nás Pán volá. A čo je úžasné: táto budúcnosť, ktorú Izaiáš videl ako zjavenie, nie je len sen o ďalekej budúcnosti. V Kristovi sa tá budúcnosť už dnes môže stať prítomnosťou.
Ako to píše apoštol Ján: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme Mu podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je.“ (1J 3,2) To je cieľ: nie len mier medzi národmi, ale pokoj s Bohom. Nie len ticho po vojne, ale večný život v Božej prítomnosti. Svet, kde nie je smrť, bolesť, smútok ani plač. Svet, kde sa zbrane stávajú nepotrebnými, lebo láska vládne všetkému. Bratia a sestry, v tomto svete ešte nie sme. Ale už vieme, kam kráčame. A vieme, kto nás vedie. „Poďme, choďme hore na vrch Hospodinov…“ – hovorí prorok. Poďme aj my! S vierou. S nádejou. S pohľadom upretým na Krista. Amen.
Modlitba po kázni: Pane, náš Bože a Otec, ďakujeme Ti, že si nám dnes skrze proroka Izaiáša ukázal pohľad dopredu — pohľad nádeje, pokoja a Tvojej slávy. Ďakujeme Ti za zasľúbenie sveta, v ktorom meče budú premenené na pluhy, a oštepy na nástroje úrody. Za svet, kde nebude viac vojny, nenávisti ani rozdelenia, ale kde bude panovať Tvoje svetlo, pravda a spravodlivosť. Vieme, Pane, že to nie je svet, ktorý si dokážeme vytvoriť sami. Uvedomujeme si, ako často sa aj naše srdcia búria, ako často túžime po svojej vôli, ako nás zmáha nepokoj, nedôvera a strach. A predsa si k nám dnes opäť prehovoril, aby si nás vyviedol z nášho temna a pozval nás na svoj vrch – k sebe. Daj, nech sme ľuďmi, ktorí nehľadajú len vlastný mier, ale ktorí sa nechajú viesť Tvojím Slovom. Nech sme tými, ktorí už dnes začínajú kráčať vo svetle Tvojej pravdy. Uč nás dôverovať Ti, aj keď vidíme okolo seba nepokoj. Posilňuj nás vo viere, že pokoj, ktorý si sľúbil, sa raz naplní – v plnosti, vo večnosti, v prítomnosti Tvojho Syna Ježiša Krista. Ďakujeme Ti, že si poslal svojho Syna ako knieža pokoja. Ďakujeme, že On svojou krvou zničil múr nepriateľstva a priniesol zmierenie. Daj, nech tento pokoj Kristov prebýva v našich srdciach, v našich domovoch, v našom zbore, v tomto svete. A keď sa naše kroky unavia, keď nás prepadne sklamanie, keď sa budeme pýtať, kde je Tvoje kráľovstvo, pripomeň nám, že Ty si už začal konať. Že Tvoje svetlo už svieti. A že nás vedieš domov — na vrch, kde prebývaš Ty. Preto voláme: Poďme, choďme na vrch Hospodinov. A kým tam nedôjdeme, drž nás pri sebe. V mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.
