9. po sv. Trojici – prezieravá múdrosť
Written by radovan on aug 12, 2025 in - No Comments
- nedeľa po sv. Trojici – 17.8.2025
„… prezieravá múdrosť …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Filipským 3, 7 – 14
7 Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8 A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, 9 a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, 10 aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – 11 aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. 12 Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. 13 Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; 14 cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Keď apoštol Pavol píše kresťanom do Filipis, nepíše im ako ten, kto stojí na vrchole svojej sily a úspechu. Nepíše im z výšky svojej akademickej kariéry, ani ako ten, kto by sa chcel pochváliť svojím pôvodom, postavením, známosťami či zásluhami. Pavol píše z väzenia. Odtiaľ, kde človek nemá nič – len čas, Boha a seba samého. A možno práve preto má jeho list takú hĺbku, akú nenájdeme ani v najobsiahlejších traktátoch múdrych ľudí. Lebo v temnote väzenia dozrieva to, čo sa na dennom svetle často iba leskne, ale neprináša ovocie – pravá múdrosť, tá prezieravá, Božia.
Pavol začína tieto verše odvážnym tvrdením: „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ Týmto slovom robí akoby veľké zúčtovanie svojho života. Nejde o to, že by to, čo mal, bolo samo o sebe zlé. Naopak – jeho pôvod, postavenie, výnimočné vzdelanie, horlivosť a dodržiavanie zákona – všetko to by mu v očiach sveta vyslúžilo miesto medzi tými, ktorých obdivujeme a ktorým tlieskame. Ale Pavol hovorí: „Keď som spoznal Krista, zistil som, že to všetko bledne. Nie preto, že by to stratilo cenu, ale preto, že som spoznal niečo, čo má nekonečne vyššiu hodnotu.“
A tu, milí priatelia, prichádzame k jadru prezieravej múdrosti. Nie je múdry ten, kto pozná veľa slov, vie ich správne použiť a ovláda reč múdrosti tohto sveta. Skutočne múdry je ten, kto pozná, čo má najvyššiu cenu, a dokáže podľa toho žiť. Pavol bol pred Kristom bohatý – nie na majetok, ale na všetko to, čo sa v judaizme považovalo za výnimočné. A predsa to všetko považuje za „škodu“ a dokonca za „smeti“, len aby „získal Krista a bol v Ňom“.
Milí bratia a sestry, v tomto postoji sa odhaľuje pravá múdrosť, ktorá má svoj pohľad upretý na to, čo má večnú hodnotu. Tituly, hodnosti, úspechy, vedomosti – to všetko môže mať svoju vážnosť. Nikto nechce znehodnocovať úsilie, ktoré ľudia vynaložili pri štúdiu, práci, či v službe. No ak sa na tieto veci budeme dívať ako na vrchol nášho života, ako na naše „konečné zisky“, potom sme ešte stále nepochopili Pavlov postoj. On nehovorí, že tieto veci nemajú cenu. Ale hovorí, že ich hodnota bledne v porovnaní s poznaním Krista.
A čo znamená poznať Krista? Nie ako historickú postavu, nie ako tému štúdia. Pavol hovorí: „aby som poznal Jeho a moc Jeho vzkriesenia a mal účasť na Jeho utrpeniach.“ Teda poznať Krista znamená byť s Ním prepojený vo všetkom – v živote, smrti i vzkriesení. Znamená to žiť život, v ktorom sa viac a viac prestávame spoliehať na seba a viac a viac sa učíme spoliehať na Neho. Lebo On je tým, ktorý prešiel cestu až do konca, ktorý položil život za nás, vstal z mŕtvych a stal sa našou nádejou. Pravá múdrosť nie je o tom, koľko viem, ale Koho poznám.
Bratia a sestry! Pavol ide ešte ďalej: „Nedosiahol som to ešte a nie som dokonalý.“ Ak by niekto mohol povedať, že už „dosiahol“, bol by to práve on. A predsa – jeho múdrosť spočíva v pokore. Nie v presvedčení, že už som tam, ale v túžbe bežať ďalej. „Ale usilujem sa, aby som to uchvátil, pretože mňa uchvátil Kristus Ježiš.“ Tu je nádherná rovnováha: Pavol vie, že on nehľadá Boha ako ten, kto Ho ešte nepozná, ale že už bol uchvátený – zachránený, oslovený, premenený. A práve preto beží ďalej.
Toto, drahí priatelia, je múdrosť prezieravosti – nezastaviť sa, keď sa nám zdá, že už vieme dosť, že už sme dosiahli všetko, že už nás nič neprekvapí. Pavol hovorí: „Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou.“ Tento verš nesie v sebe dynamiku života viery. Nie je to nostalgia za minulosťou, nie je to zaspávanie na vavrínoch. Pavol nehovorí: „Spomeňme si, ako sme to kedysi robili.“ On hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou.“ A nehovorí to ako človek bez pamäti. Ale ako ten, kto vie, že minulosť, aj keď je dôležitá, nás nesmie zväzovať. Múdrosť viery je prezieravá – díva sa dopredu, k cieľu.
A čo je tým cieľom? „Odmena nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ Cieľom nie je uznanie sveta. Nie je to potlesk ľudí, nie je to pokojný dôchodok, kde už nič nerobím. Cieľom je Kristus. A všetko, čo s Ním príde. Život v Jeho prítomnosti, kde už nebude hriech, slzy, utrpenie ani smrť. Tam smeruje život viery. Tam nás volá múdrosť Božia.
Milí bratia a sestry! Dnešná nedeľa hovorí o múdrosti. A náš text nám ukazuje, že múdrosť nie je len o vedomostiach, ale najmä o postoji srdca. Múdry je ten, kto vie, čo má skutočnú hodnotu. Kto vie, že Kristus je viac ako všetko ostatné. Múdry je ten, kto nezakladá svoju istotu na minulosti, ale žije pre to, čo je pred ním. Kto nelipne na svojich zásluhách, ale beží s pohľadom upretým na Krista. Kto nezväzuje evanjelium do starých foriem, ale necháva sa ním neustále premieňať. Kto vie, že múdrosť nie je v tom, že si budujem meno pred ľuďmi, ale v tom, že moje meno je zapísané v nebesiach,
Takáto múdrosť je prezieravá. Nezastavuje sa pri prvom úspechu, nehľadí len na to, čo sa podarilo, ale s pokorou a vytrvalosťou beží ďalej. A preto aj my dnes smieme položiť ruku na srdce a spolu s Pavlom si povedať: Pane, nezáleží mi už na tom, koľko som dosiahol. Záleží mi na tom, aby som bol v Tebe, aby som žil z Tvojej milosti, aby som nikdy nestratil z očí ten cieľ, ktorý si mi Ty pripravil. Aby som sa na konci mohol s pokojným srdcom obzrieť späť a povedať: stálo to za to – bežať, zápasiť, hľadať. Lebo v Kristovi som získal všetko. Amen.
Pokázňová modlitba:
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si nás dnes znova postavil pred zrkadlo pravdy a ukázal si nám, čo má skutočnú hodnotu v živote. Ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré nás vedie, napomína, no zároveň aj utešuje a dvíha. Vyznávame pred Tebou, že často meriame hodnotu svojho života tým, čo sme dosiahli, čo vlastníme, ako nás vidia iní. Túžime po uznaní, po istote, po vlastnom mieste pod slnkom. No Ty si nám dnes pripomenul, že nad tým všetkým stojí jediné: poznať Teba a byť v Tebe nájdený. Pane, daruj nám múdrosť, ktorá nehľadá slávu v očiach sveta, ale žije z Tvojej milosti. Múdrosť, ktorá nehľadí len dozadu na minulé úspechy či zlyhania, ale s vierou a nádejou smeruje vpred – k cieľu, ktorý si nám pripravil. Pomáhaj nám zabúdať na to, čo je za nami, a s odvahou sa načahovať po tom, čo je pred nami. Uč nás bežať náš životný beh s vytrvalosťou, nenechať sa rozptýliť klamnou múdrosťou sveta, ale mať stále pred očami odmenu nebeského povolania, ktoré si nám daroval v Tebe. Daj, nech je náš život svedectvom o tom, že skutočný zisk nie je v tom, čo sme si vybudovali, ale v tom, že sme boli Tebou uchvátení. Nech každý náš krok vedie k Tebe, a nech je naša cesta naplnená vďačnosťou, pokorou a dôverou. Zostaň pri nás, Pane, aj keď sa nám bude zdať, že bežíme pomaly, aj keď zakopneme či zablúdime. Pripomínaj nám stále, že Ty si verný a že cieľ, ku ktorému smerujeme, nie je v našej sile, ale v Tvojej milosti. Tebe, nášmu Pánovi a Spasiteľovi, patrí vďaka, česť a chvála teraz i naveky. Amen.
