Biblická hodina – Pavol – Muž s dvoma menami
Written by radovan on sep 30, 2013 in - No Comments
Pavol
„Muž s dvoma menami“
Dnes v našom štúdiu biblických postáv pokračujeme mužom dvoch mien. Najprv sa volal Saul a neskôr Pavol. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Dá sa povedať, že okrem samotného Ježiša nemal nikto taký vplyv na dejiny kresťanstva ako práve on. Pavlove činy boli významné aj predtým než sa stal kresťanom. Jeho horúčkovité prenasledovanie kresťanov po Štefanovej smrti donútili ranú cirkev k poslušnosti voči Kristovmu poslednému príkazu, aby sa evanjelium rozšírilo do celého sveta. Osobné stretnutie s Ježišom však zmenilo jeho život. Svoj horlivý zápal za šírenie idei Pavol nestratil. No od chvíle stretnutia so vzkrieseným Pánom ho už používal v prospech evanjelia.
Pavol bol veľmi nábožensky založený. Vyučil sa u Gamaliela, čo vtedy bola najlepšia rabínska škola. Mladý Pavol mal úprimnú snahu slúžiť Bohu, študovať Jeho slovo a nasledovať ho. Bol dobrým farizejom, ktorý skvelo ovládal Starú zmluvu. Úprimne veril, že kresťanské hnutie je pre judaizmus nebezpečné. Preto kresťanské vieru nenávidel a kresťanov nemilosrdne prenasledoval.
Dostávame sa postupne k momentu, keď Pavol dostal povolenie na cestu do Damasku, aby tam pozatýkal tamojších kresťanov a priviedol ich späť do Jeruzalema. Na ceste do Damasku však Boh je rýchlu výpravu prerušil. Pavol sa osobne vo vízii – videní stretol so vzkrieseným a živým Ježišom a jeho život sa od tej chvíle zmenil. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby – Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál – kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. Potom spolu s Barnabášom zamierili do Antiochie, kde hlásali evanjelium medzi pohanmi.
Až do chvíle Pavlovho obrátenia sa toho pre šírenie evanjelia medzi pohanmi veľa neurobilo. Filip kázal v Samárii a potom ešte mužovi z Etiópie, ako sme si o tom nedávno hovorili. Rímsky stotník Kornélius v Antiochii sa obrátil pri Petrovom kázaní, ako sme si o tom hovorili pred týždňom. K veriacim sa neskôr pridalo ešte niekoľko Grékov.
Keď bol Barnabáš vyslaný z Jeruzalema, aby skontroloval situáciu, šiel do Tarzu, aby našiel Pavla a priviedol ho do Antiochie. Potom spoločne pracovali medzi tamojšími kresťanmi. Neskôr boli vyslaní na misijnú cestu – prvú z troch, ktoré Pavol podnikol a počas ktorých niesol evanjelium prakticky do celej Rímskej ríše.
V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť. V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33). V Jeruzaleme ho uväznili a vďaka tomu sa dostal do Ríma.
Pálčivá otázka, či veriaci obrátení z pohanov musia najprv zachovávať židovský zákon a až tak sa stať kresťanmi, spôsobila v ranej cirkvi mnoho problémov. A tak Pavol usilovne pracoval, aby Židov presvedčil, že pohania sú pre Boha prijateľní. No ešte viac času strávil presviedčaním pohanov o tom istom. Smelo môžeme povedať, že životy tých, s ktorými sa Pavol stretol, boli premenené vďaka spoznaniu Krista.
Pán Boh využil to, čím Pavol bol predtým – jeho pôvod, výcvik, občianstvo, myseľ, ba dokonca aj jeho slabosti. Si ochotný dovoliť Bohu, aby to isté vykonal pri tebe a s tebou? Nikdy sa nedozvieš, čo všetko s tebou a prostredníctvom teba môže Boh vykonať, pokiaľ Mu nedáš všetko, kým si!
V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r. 1854.
Silné stránky a úspechy :
- Boh ho zmenil zo zarytého odporcu a prenasledovateľa kresťanov na Kristovho kazateľa
- Na troch misijných cestách kázal o Kristovi v celej Rímskej ríši
- Napísal listy rôznym kresťanským cirkevným zborom, ktoré sa neskôr stali súčasťou novozmluvného kánonu
- Nikdy sa nebál postaviť sa ku akejkoľvek otázke, či problému čelom a riešiť to
- Bol citlivý na Božie vedenie a napriek svoje silnej osobnosti vždy robil to, čo mu nariadil Boh
- Je často nazývaný apoštolom pohanov
Tienisté stránky a omyly :
- Schvaľoval ukameňovanie Štefana a stál pri tom ako svedok
- Rozhodol sa prenasledovať kresťanov, a tak vyhladiť kresťanstvo
Poučenie z jeho života :
- Dobrá správa je v tom, že odpustenie a večný život sú darmi Božej milosti, ktoré sa prijímajú vierou v Krista a sú dostupné pre všetkých ľudí
- Poslušnosť je dôsledkom vzťahu s Pánom Bohom
- Pán Boh nemrhá našim časom – používa našu minulosť i prítomnosť, aby sme Mu mohli slúžiť svojou budúcnosťou
Dôležité údaje :
- Miesto : narodil sa v Tarze, ale kvôli Kristovi precestoval veľkú časť vtedajšieho známeho sveta
- Povolanie : vyškolený ako farizej. Naučil sa tiež vyrábať stany. Slúžil ako misionár
- Súčasníci : Gamaliel, Štefan, apoštoli, Lukáš, Barnabáš, Timotej
Kľúčový verš :
21 Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. 22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu… (Filipským 1, 21 – 22a).
O Pavlovi sa ďalej dá dočítať v knihe Skutky apoštolov 7, 58 – 28, 31 a v jeho novozmluvných listoch.
