Deviatnik – chválenie vs. vychvaľovanie
Written by radovan on jan 24, 2018 in - No Comments
Nedeľa Deviatnik – 28.1.2017
„… chválenie vs. vychvaľovanie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Jeremiáš 9, 22 – 23
22 Takto hovorí Hospodin: Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. 23 Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v tom mám záľubu, znie výrok Hospodina.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
„Ahoj! Ako sa máš? Pochváľ sa!“ – aj takto sa niekedy začína náš rozhovor s človekom, ktorého sme už dlhšie nevideli alebo sme s ním neboli v kontakte. „Čo máš nové? Ako sa Ti darí? Veď sa pochváľ!“ V danej chvíli to s tým chválením, resp. pochválením sa nemyslíme vôbec zle. Ide nám predovšetkým o to, aby sme sa o sebe čím viacej dozvedeli, aby sme boli v obraze, aby sme vedeli kto ako žil, s čím sa stretával, s čím zápasil, aké úspechy dosiahol a podobne. Ide nám o to, aby sme takpovediac v našom vzťahu dobehli to, čo sme zameškali.
Pravda je však taká, že medzi ľuďmi je aj nemálo tzv. „chválenkárov“. Osobne poznám viacerých. Človek ani nevie, kedy hovoria pravdu a kedy zveličujú a nadsadzujú. Sú to také typy ľudí, ktorí všetko vedia a všade boli. Priznám sa, nemám ich veľmi rád a kriticky počúvam všetko, čo povedia. Ináč povedané : neverím im všetko, čo povedia, pretože niekedy je to priam až neuveriteľné, o čom všetkom sú schopní vykladať.
Drahý brat, milá sestra, čím by si sa mohol pochváliť ty osobne, pokiaľ by ti niekto položil takúto otázku? Nejeden by zrejme odpovedal, že sa môže pochváliť svojimi deťmi, resp. svojim životným partnerom. Nejeden by povedal, že sa môže pochváliť svojimi pracovnými úspechmi a kariérou. A tak by sa dalo pokračovať. Predsa však len, priatelia, takéto vychvaľovanie aspoň mne osobne zaváňa pýchou a namyslenosťou. Nuž a my na stránkach Písma svätého predsa jasne čítame, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Mám za to, že od vychvaľovania k pýche je to už len na skok. A preto je chválenie sa nebezpečné a svojim spôsobom aj Pánu Bohu protivné.
Je fakt, že človek sa vždy rád pochváli, keď môže. Či už sám sebou, svojimi deťmi alebo vnúčatami. Pokiaľ sa to deje v zdravej miere, je to ešte v poriadku. Problém nastáva, keď človek už nevie hovoriť o ničom inom, len sa pred druhými sebou alebo svojimi blízkymi vychvaľuje a vystatuje. To nikdy vzájomné vzťahy neutužuje. Naopak! Skôr ich to rozbíja. V ľuďoch vzniká zlosť, až závisť a averzia na takýchto chválenkárov. Takýmto vychvaľovaním však netrpia iba medziľudské vzťahy. Vychvaľovanie vážne narúša aj samotný vzťah medzi človekom a Pánom Bohom. To narušenie spočíva v tom, že takýto chválenkár akoby samého seba, ale aj svoje okolie presviedčal o tom, že všetko to dokázal sám. Že všetko je to výsledok jeho námahy a obetovania sa. Že všetko je to výsledok jeho húževnatosti a šikovnosti. V tom je pýcha človeka, že za svojimi úspechmi a zdarmi nevidí Božiu moc, pomoc a požehnanie. Vidí tam len sám seba. Akoby on sám bol bohom.
A tak nám dnes zaznievajú slová proroka Jeremiáša, ktorý nám poukazuje nato, ako by to s vychvaľovaním v našom živote malo byť. Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom.
Poďme najprv k tej múdrosti. Hovorí sa, že na tomto svete nebol nikto tak múdry ako kráľ Šalamún. Hospodin sám mu dar múdrosti udelil, keď Ho o ňu začínajúci kráľ prosil. Takáto prosba a modlitba sa Pánu Bohu natoľko páčila, že okrem daru múdrosti dal Šalamúnovi aj to, o čo ho neprosil: slávu, bohatstvo, silnú armádu a pokoj od okolitých nepriateľov. Stalo sa však to, že Šalamúnove srdce sa časom od dobrého Darcu odvrátilo. Šalamún, ako vieme, si politický mier zabezpečoval aj tým, že si bral za manželky kráľovské dcéry svojich nepriateľov. To naozaj zaručovalo politický mier. Šalamúnove manželky však so sebou do Izraela podonášali aj svojich pohanských bohov, ktorým slúžili a ktorých uctievali, a tak zaviedli celý Izrael do modloslužby. Na tomto prípade vidíme, že múdrosť, pokiaľ nie je spojená s pokorou a skromnosťou, môže narobiť aj veľa škody. Múdrosť, pokiaľ nie je spojená s bázňou pred Bohom, môže popudzovať Pána Boha k hnevu kvôli duchovnej nevere. Nie nadarmo preto v Písme čítame, že počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom.
Pozrime sa teraz na tú silu. Hovorí sa, že na tomto svete nebol nikto tak silný ako sudca Samson. Hospodin sám mu dar obrovskej sily udelil, aby ho Samson využíval v boji s nepriateľskými Filištíncami. Toto tajomstvo Samsonovej sily sa pritom ukrývalo v jeho dlhých vlasoch. Tak ako Šalamún začal byť namyslený na svoju múdrosť, tak aj Samson sa pri svojom dare sily stal ľahkovážnym, márnomyseľným a Bohu neverným. Zamiloval sa do Filištínky Delily, ktorá od neho tajomstvo jeho sily nielen vymámila, ale nechala ho aj oslepiť a uvrhnúť do žalára. I na tomto mieste vidíme, že sila, pokiaľ nie je spojená s vernosťou oproti Pánu Bohu, môže mať pre človeka fatálne dôsledky. Z biblických dejín vieme, že Samson, ktorému Delila nechala ostrihať vlasy, po čase opäť zmocnel. A to postupne s tým ako mu vlasy dorastali. Keď si ho Filištínci nechali priviesť do svojho chrámu, aby sa na ňom pobavili, Samson sa rukami oprel o oporné stĺpy. Chrám padol a všetkých v sebe pochoval. Aj Samsona. Takto sa Samsonova enormná sila, darovaná mu od Boha, stala pre neho samého pascou, ktorá mu bola osudnou. To všetko kvôli nevernosti voči Hospodinovi.
Nuž a teraz niečo aj k bohatstvu. V evanjeliu máme veľmi poučný príbeh o boháčovi, ktorý dal zboriť svoje stodoly a nechal postaviť väčšie, nakoľko mal tak veľa úrody, že ju nemal ani kam uložiť. V tej chvíli je presvedčený, že už nič viac robiť nemusí, len si užívať bohatstvo, a to až do konca života. Samému sebe hovorí : Duša, jedz, pi a veseľ sa! Veď máš na mnoho rokov dostatok! Bohatstvo tomuto človeku natoľko zatemnilo myseľ, že prestal uvažovať nad večnosťou. Celou svojou existenciou sa sústredil len na svoju zabezpečenú pozemskosť. Aké veľké a nemilé bolo asi jeho prekvapenie, keď si ho ešte tej noci Pán povolal k sebe a on si nič z toho, čo nahanobil, neužil. Bohatstvo je neraz schopné postaviť celý hodnotový systém človeka na hlavu. I materiálne požehnanie je Božím darom. No nikdy nemôže prevýšiť samotného Darcu.
Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. 23 Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v tom mám záľubu, znie výrok Hospodina.
Bratia a sestry, takto sa na záver dostávame k tomu, čo naozaj v Božích očiach obstojí. Čo naozaj je správne a hodnotné. Teda ináč povedané : Keď už sa chceš, človeče, niečím chváliť, potom sa pochváľ tým, že poznáš Pána Boha. To je totiž v Božích očiach rozumné a správne. Priznajme sa, priatelia, ako často sme sa pred svojimi kamarátmi pochválili tým, že poznáme Pána Boha? Ako často sme sa pred svojimi kolegami či rodinnými príslušníkmi pochválili tým, že sme v živote smeli spoznať Boha, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo i spravodlivosť. Pretože práve v tom má On záľubu!
Keď dnes máme byť úprimní, asi musíme pokorne vyznať, že my sme v stave chváliť sa kadečím a kadekým. Ale chváliť sa poznaním a vierou v Boha – to nám príde také netaktné a pre spoločnosť nevhodné. Vždy akosi žijeme v tom a máme za to, že je to osobná vec každého človeka a netreba o tom veľa vykladať. Aké pekné je to však, keď sa človek pochváli pred druhými takýmto slovami : Som pyšný na svoje deti a ďakujem Pánu Bohu, že mi ich dal. Alebo : Som hrdý na to, čo som v živote dosiahol, ale viem, že keby mi to Pán Boh nepožehnal, nič by som nemal … A tak by sme mohli pokračovať …
Bratia a sestry, tu jasne vidno, že toto nie je iba povýšenecké vystavovanie a vychvaľovanie sa. Naopak! Je to akési prepojenie životnej spokojnosti a hrdosti na jednej strane, ktorá je však priamo úmerná Božej dobrote a požehnaniu na strane druhej. A to je niečo celkom iné. Mám za to, že toto je cesta, ktorou sa nám treba uberať. Je to cesta svedectva o Bohu. Cesta presúvania chvály na Toho, ktorý stojí za všetkým a ktorý jediný si chválu a slávu zaslúži.
Drahí priatelia, dnešná nedeľa nám tak ponúka veľmi užitočnú lekciu. Čím skôr sa ju naučíme, čím skôr ju pochopíme, tým lepšie pre nás. Nechajme sa preto dnes prorokom Jeremiášom viesť k tomu najvyššiemu stupňu chvály, aký vôbec existuje! Je to chválenie sa nie sebou, ale chválenie sa Bohom, teda chválenie Boha ako takého : lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v tom mám záľubu, znie výrok Hospodina. Je to chvála, ktorá je založená na poznaní Boha ako Toho, ktorý uskutočňuje tak milosrdenstvo na jednej strane ako aj právo a spravodlivosť na strane druhej.
Naozaj, tak ako minca má dve strany, tak aj Pán Boh je nielen milosrdný, ale aj spravodlivý. A zas, nie je len spravodlivý, ale aj milosrdný. Keby totiž Pán Boh bol iba milosrdný, svojim spôsobom by sme Ho obviňovali z toho, že nie je férový. Že nakoniec je jedno, kto ako žije, kto sa ako snaží – všetkým bude napokon odpustené a všetci budú nakoniec zachránení. A to sa ani nám ľuďom nezdá spravodlivé. Cítime v tom dokonca určitú krivdu. Nie že by sme spásu nechceli dopriať všetkým. Veď aj Pán Boh ju predsa ponúka každému. Nie každú o ňu však stojí.
Nuž a keby Pán Boh bol iba spravodlivý, bez milosrdenstva, ako by sme Ho mohli milovať? Takéhoto Boha by sme sa museli iba báť a mať pred Ním strach! Našťastie to však takto nie je! Pretože Hospodin, tak ako sa nám dal poznať, tak ako sa nám zjavuje vo svojom Slove ako aj v celých dejinách, je i milosrdenstvo i právo a spravodlivosť.
23 Kto sa (teda) chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v tom mám záľubu, znie výrok Hospodina. Amen.
