Konfirmácia – Mocné vyznanie
Written by radovan on máj 13, 2015 in - No Comments
Konfirmácia – 17. 5. 2015
„Mocné vyznanie“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Daniel 3
1 Kráľ Nebúkadnecar dal zhotoviť zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Dal ju postaviť na rovine Dúra v babylonskej provincii. 4 Hlásateľ hlasno volal: Prikazuje sa vám, ľud rozličných národností a jazykov: 5 Vždy, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. 6 Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom. 8 Nato však prišli niektorí Chaldeji a ohovárali Židov. 12 Sú tu však istí Židia, ktorých si ustanovil na správu babylonskej provincie — Šadrach, Méšach a Abéd-Nego. Títo muži, kráľ, si nevšímajú nariadenie, ktoré si vydal. Neuctievajú tvojich bohov a neklaňajú sa zlatej soche, čo si dal postaviť. 14 Nebúkadnecar im povedal: Je pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Nego, že mojich bohov neuctievate a neklaniate sa podobe zlatej sochy, ktorú som dal postaviť? 15 Či ste teraz pripravení, len čo začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som dal urobiť? Ak sa nebudete klaňať, okamžite vás hodia do ohňom rozpálenej pece. Ktorý boh by vás mohol vyslobodiť z mojej moci? 16 Šadrach, Méšach a Abéd-Nego odpovedali kráľovi: Nebúkadnecar, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. 17 Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. 18 Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.
Milí konfirmandi – Martin, Peter a Aleš, milí rodičia, krstní rodičia a príbuzní, drahí bratia a sestry vo viere!
Keď som rozmýšľal nad tým, o čom by som dnes chcel hovoriť, snažil som sa, aby to na jednej strane nebolo oddelené od života, a na druhej strane, aby sa to predovšetkým vás, milí konfirmandi, nejakým spôsobom dotýkalo. V tej chvíli som si uvedomil, že ste traja – traja chlapci, mládenci. Začal som rozmýšľať, či je v Biblii nejaký príbeh, ktorý by hovoril o troch mládencoch a čoskoro mi na um prišiel práve ten, ktorý som v úvode z Božieho slova prečítal. Chcem len poznamenať, že to nie je ani zďaleka celý príbeh o troch židovských mládencoch a kamarátoch. No pre krátkosť času nie je možné si to čítať všetko. Predsa však len v rýchlosti, o čo v tomto príbehu ide?
V 6. storočí p.n.l. bola babylonská ríša najväčšou mocnosťou vtedajšieho známeho sveta na čele s kráľom Nebúkadnecarom. Táto ríša si samozrejme robila zálusk na nové oblasti a územia, ktoré ešte neboli pod jej správou. Takým bolo aj južné izraelské kráľovstvo. Netrvalo dlho a Nebúkadnecar pritiahol so svojou mocnou armádou. Obkľúčil hlavné mesto Jeruzalem a po istom čase ho dobyl. Jeho obyvateľov, medzi ktorých patrili aj mladíci z nášho textu pobral do otroctva. Tento nútený exil do dejín vstúpil pod názvom ako tzv. babylonské otroctvo. Samotný exil trval okolo 70 rokov.
Chlapci, ktorí v otroctve dostali nové mená : Šadrach, Mešach a Abéd – Nego, mohli mať v tom čase asi toľko rokov ako vy teraz. Po tom ako museli odísť, viac už Jeruzalem neuvideli a ďalšiu časť svojho života prežili v zajatí Babylonu. Všetci traja však boli bystrí a učenliví, a tak sa čoskoro dostali do kruhu poradcov kráľa Nebúkadnecara. Okrem bystrosti a múdrosti však mali ešte jednu, dovolím si povedať, dôležitejšiu vlastnosť. Bola to neochvejná viera a dôvera v Hospodina. Viera a vernosť Bohu, o ktorom sa dozvedeli doma, v chráme či v škole. Vernosť a dôvera voči Bohu, v ktorého uverili a na ktorého sa v cudzine spoliehali.
Martin, Peťo, Aleš – aj vy ste tu dnes traja. Vďaka Bohu, nás dnes neohrozuje nijaký Nebúkadnecar a reálne nám nijaký exil nehrozí. No príde čas, keď zrejme aj vy svoje domovy postupne opustíte – možno kvôli štúdiu, možno kvôli práci, možno kvôli založeniu rodiny. Možno to bude len na kratší alebo dlhší čas, možno to bude definitívne ako pri Šadrachovi, Mešachovi a Abéd – Negovi. Nuž a nové podmienky, nové prostredie, nové okolnosti života vás postavia aj pred nové rozhodnutia a výzvy, tak ako mladíkov z nášho príbehu.
Tou novou okolnosťou v živote Šadracha, Mešacha a Abéd – Nega bolo pohanstvo. V Babylone nikto neveril, nevzýval ani neuctieval Hospodina, Boha Biblie. Babylončania vyznávali viacerých tzv. prírodných bohov. Jedným z bohov bol dokonca aj samotný kráľ. Nuž a Nebúkadnecarovi zrejme veľmi záležalo na tom, aby jeho božskosť vynikla a bola evidentná všetkým. Preto, ako sme to počuli, dal postaviť obrovskú zlatú sochu, pred ktorou museli všetci pokľaknúť a vzývať ju ako svojho boha. To všetko samozrejme pod hrozbou trestu smrti v prípade neuposlúchnutia.
Pre troch kamarátov na prahu dospelosti to nebola práve jednoduchá situácia a rozhodovanie. Viera v Hospodina a vernosť Hospodinovi im zakazovali urobiť niečo také. Strata života však bol vážny protiargument. Tí traja chalani pokojne mohli uvažovať takto : (ba dovolím si povedať, že dnes by mnohí takéto uvažovanie schvaľovali a vôbec by im nevadilo) : Veď naoko sa zlatej soche pokloniť môžeme, ale v srdci aj tak budeme naďalej veriť v nášho Boha Hospodina. Alebo : Veď sme ešte príliš mladí, aby sme kvôli viere v Pána Boha museli zomrieť. – Áno, toto všetko by dnes mnohí dokázali akceptovať ako rozumné argumenty.
Bratia a sestry, možnože to sú rozumné argumenty, ale Boh si viac cení našu oddanosť, vieru, vernosť a jednoznačnosť ako naše rozumné argumenty. V tomto duchu boli vychovaní aj Šadrach, Mešach a Abéd – Négo, a preto nás neprekvapuje ich jednoznačné, priam až šialené rozhodnutie, radšej zomrieť ako sa pokloniť zlatej soche. Tým trom teenagerom ani nenapadlo hľadať nejaké rozumné riešenia ako sa z tejto šlamastiky dostať. Nerozmýšľali v duchu : „aby bol aj vlk sýty, aj baran celý“. Naopak! Celá táto situácia je pre nich úžasnou príležitosťou k tomu, aby vydali svedectvo o svojej viere, o svojom Bohu, svojom presvedčení.
Martin, Peťo, Aleš – skôr či neskôr aj do vášho života prídu situácie, momenty a okolnosti, kedy sa bude treba jednoznačne rozhodnúť a zaujať stanovisko. Ukázať farbu – ako sa povie. Ono, niektoré veci sa dajú síce poriešiť aj diplomaticky, teda tak, aby nás to nič nestálo, aby sme nemuseli prinášať nijaké obete, aby sme si nemuseli znepriateliť nijakých ľudí. Priznám sa, sám sa snažím vyhýbať konfliktom ako sa len dá. No akokoľvek, nie vždy sa to dá a nie za akúkoľvek cenu. Vyznať svojho Boha, nezaprieť svoju vieru – to bola pre Šadracha, Mešacha a Abéd – Nega vec cti, hrdosti a presvedčenia. To pre nich bolo v tej chvíli dôležitejšie a hodnotnejšie ako ich vlastné životy.
Prajem vám Martin, Peťo a Aleš, aby smelý, nebojácny a jednoznačný postoj troch židovských chalanov, pre ich vek ešte dosť netypický a neočakávaný, pre vás bol celoživotnou motiváciou a príkladom pre správne rozhodnutia aj vo vašom živote. Stojte i vy v živote na strane pravdy, spravodlivosti a viery, a potom aj pri vás Boh vykoná veľké veci, tak ako o nich ešte budem hovoriť! Dnes síce obrovské zlaté sochy v tom doslovnom zmysle nevidíme, tak ako vtedy, ale to neznamená, že ony neexistujú. Sú tu medzi nami, len majú inú podobu a formu. Tou „zlatou sochou“, kvôli ktorej sú ľudia ochotní zaprieť aj skutočné hodnoty života, je neraz túžba po bohatstve, peniazoch, túžba po úspechu, vplyve, nezávislosti, presadení sa za každú cenu a moci. Túžba niekto byť a niečo znamenať. Ono určite je dobré, ak na sebe človek pracuje, má zdravé sebavedomie a dosiahne to ďaleko. Ale nech je to vydreté, férové a zaslúžené, nie získané nečestne, podvodom, nátlakom, vyhrážaním, násilím a podobne, zapierajúc pritom samého seba aj tú štipku dobra, morálky a etiky, ktorá vo mne ešte ostala. To sú tie zlaté sochy pokušení, pred ktorými mnohí kľačia a už im to ani nevadí. Naopak! Zvykli si na to. Príde im to ako normálne. Takíto ľudia za nenormálnych majú skôr tých, ktorí majú svoje zásady, aj zásady viery. Tých, ktorí sa rozhodli žiť ináč.
Milí konfirmandi, okolnosti života aj vás môžu zaviesť na nové miesta, medzi nových ľudí, do nových situácií. Dnes je svet vskutku malý. Ľudia cestujú oveľa viac ako inokedy a sú roztratení krížom krážom po svete. Možno budete v pokušení nachádzať si v živote skôr ľahšie cestičky. Veď mnohí to tak robia, a ako sa zdá, celkom sa im ešte aj darí. Tak prečo to nerobiť? No vy sa skôr snažte pozerať na veci od konca. Teda aký bude koniec tohto všetkého? Pretože jedine na tom záleží!
Nuž a keď sme pri konci, musím povedať, že smrť v rozpálenej peci, to nebol koniec Šadracha, Mešacha a Abéd – Nega. To by sme si potom pokojne mohli povedať : Oplatilo sa im takto tvrdohlavo sa zdráhať? Veď sa mohli pokloniť na verejnosti ako že vzývajú sochu a doma, keď ich nikto nevidí, sa mohli modliť k svojmu skutočnému Bohu. Áno, dalo sa i tak. Ale to nie je cesta Božieho svedka a vyznávača. To je cesta alibistu. To je cesta duchovnej schizofrénie, rozpoltenosti. Pán Boh však nepotrebuje rozpoltených alibistov. Potrebuje jednoznačných svedkov. Iba tí totiž môžu inšpirovať ostatných k svedectvu. Milí – Martin, Peter a Aleš, po vzore Šadracha, Mešacha a Abéd – Nega, buďte aj vy takí jednoznační svedkovia!
Čo sa teda stalo? Tí chalani v rozžeravenej peci naozaj skončili. Ale nezomreli v nej. V pokračovaní príbehu čítame, že v peci sa objavila záhadná štvrtá postava, ktorá ochránila mladíkov pred akýmkoľvek zranením. A tak vyšli z pece bez jedinej popáleniny! Pán Boh sa k svojim priznal a predivne ich zachránil. Pán Boh sa vždy prizná. Možno sa nemusí hneď jednať o takýto veľkolepý zázrak, ale On svojich verných neopustí. Mimochodom : Šadrach, Mešach a Abéd – Nego svoju vieru nevyznali preto, lebo už vopred vedeli, že sa im aj tak nič nestane. To v tej chvíli ešte nemohli tušiť ani vedieť. Preto vyznávajú : 17 Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. 18 Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.
To teda bol teda prvý zázrak ako Božia odpoveď na vernosť a smelosť mladíkov No neostalo len pri ňom. Mocné a presvedčivé svedectvo Šadracha, Mešacha a Abéd – Nega spôsobilo aj iný div – Nebúkadnecar na základe toho, čo videl, uveril v Boha a dokonca vydal nariadenie, aby nikto v jeho kráľovstve nepovedal nič hanlivé na Boha Izraela – Hospodina. To bol teda druhý zázrak.
Staré latinské príslovie hovorí : Exempla trahunt – Príklady /vzory/ priťahujú. Úprimná, neochvejná a nekompromisná viera mladíkov z nášho príbehu oslovila a zmenila aj samotného kráľa, ktorý sa hral na boha. Takáto viera dodnes ľudí oslovuje, mení a priťahuje. Je príťažlivá a nákazlivá v dobrom slova zmysle. K nej vás dnes, Martin, Peter a Aleš pozývam. To je viera, ktorá nezahanbuje. To je viera, ktorá človeku prináša požehnanie od Boha na tomto svete. To je viera, ktorá vedie do života večného. Takúto vieru vám dnes, milí mladí priatelia, ale aj nám všetkým, od Ducha Svätého vyprosujem. Amen.
