Nedeľa po Novom roku – milostivý rok Hospodinov
Written by radovan on jan 02, 2026 in - No Comments
Nedeľa po Novom roku – 4.1.2026
„… milostivý rok Hospodinov …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 61, 1-3.10 – 11
1 Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, 2 vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, 3 aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. 10 Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. 11 Lebo ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vzklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Hneď v prvých dňoch Nového roka nám cirkev kladie pred oči slovo, ktoré neznie ako zhrnutie zlyhaní minulosti ani ako súpis povinností do budúcnosti. Znie ako zvesť. Ako otvorené okno. Ako nádych po dlhom čase. Prorok Izaiáš nás necháva počuť hlas, ktorý prichádza uprostred reality plnej napätia, strachu a únavy. A my veľmi dobre vieme, že ani začiatok nového roka nás automaticky nevyvádza zo sveta, v ktorom denne počúvame o vojnách, ničení, nenávisti a nepriateľstve. Choroby, neistoty, osobné krízy a obavy o budúcnosť sa s novoročným prípitkom nevytratili. O to viac dobre padne, keď smieme počuť povzbudivú zvesť, ktorá nie je únikom z reality, ale vstupom Boha priamo do nej.
Slová z Izaiášovej 61. kapitoly znejú ako programové vyhlásenie: „Duch Pána Hospodina je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal, aby som zvestoval radostnú zvesť chudobným; poslal ma obviazať rany skľúčených sŕdc, vyhlásiť zajatým prepustenie a väzňom otvorenie žalára; vyhlásiť rok milosti Hospodinovej a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých zarmútených…“ (Iz 61,1–2). Už samotný tón týchto slov je iný, než na aký sme zvyknutí z každodenných správ. Nie je to analýza stavu sveta, ale Boží zásah do tohto stavu. Nie je to opis ideálneho človeka, ale poslanie Toho, koho Hospodin pomazal a poslal.
Prorok nehovorí o vlastnej sile ani o schopnostiach ľudí vzchopiť sa. Hovorí o Duchu Pána, ktorý je nad ním. O pomazaní, ktoré nepramení zo zásluh, ale z Božej vôle. A hovorí o konkrétnych ľuďoch: o chudobných, o tých so skľúčeným srdcom, o zajatých, o väzňoch, o zarmútených. To nie sú abstraktné kategórie. To sú ľudia s konkrétnymi menami, príbehmi a ranami. Práve k nim smeruje radostná zvesť. Nie ako lacné povzbudenie, ale ako Boží čin.
Keď sa presunieme o stáročia ďalej do malej synagógy v Nazarete, počujeme, že tieto slová dostávajú meno a tvár. Evanjelista Lukáš nám rozpráva, že Ježišovi dali čítať práve túto stať z proroka Izaiáša. A keď ju dočítal, povedal vetu, ktorá zmenila dejiny: „Dnes sa naplnilo toto slovo vo vašich ušiach.“ (Lk 4,21). Nie zajtra. Nie niekedy v neurčitej budúcnosti. Dnes. V tej chvíli sa ukázalo, že prorocké slová neboli len prísľubom, ale svedectvom o Tom, ktorý stojí pred nimi.
Ježiš tu vtedy nepredniesol dlhú kázeň. A predsa to bola najkratšia a zároveň najpotešujúcejšia kázeň, aká kedy zaznela. V nej totiž zaznelo, že milostivý rok Pána už nie je len jednou z kapitol Mojžišovho zákona, viazanou na cyklus päťdesiatich rokov. Inak povedané: že milostivý rok Pána sa ohlasuje len raz za 50 rokov. Ale v Ježišovi sa tento rok stal živou skutočnosťou, ktorá vstúpila do dejín spolu s Ním. V Ježišovom príchode v tele sa splnilo všetko, čo sa týkalo Božej milosti pre človeka. On sám je dôkazom naplnenia týchto slov.
Keď Izaiáš hovorí o „roku milosti Hospodinovej“, používa obraz, ktorý jeho poslucháči dobre poznali. Milostivý rok Pánov znamenal odpustenie dlhov, navrátenie strateného dedičstva, nový začiatok pre tých, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti. Bol to zásah, ktorý neprichádzal zdola, ale zhora – z Božieho ustanovenia. A práve tento obraz Ježiš naplnil spôsobom, ktorý presahuje všetky právne a sociálne rámce. Lebo v ňom nejde len o vonkajšie usporiadanie života, ale o oslobodenie človeka v jeho najhlbšej viazanosti.
Z ľudí zaťažených hriechom a vinou je sňaté bremeno. Nie preto, že by sa konečne polepšili, ale preto, že teraz sám Baránok Boží nesie hriech celého sveta. To, čo človeka zväzovalo pred Bohom, je vzaté na Krista. A preto môžu byť duše, ktoré boli spútané diablom, obdarované slobodou. Nie ilúziou slobody, ale skutočnou slobodou, ktorá pramení zo vzťahu s Bohom obnoveného v Kristovi.
Prorok Izaiáš pokračuje obrazmi, ktoré hovoria o vnútornej premene: „aby dal zarmúteným na Sione veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútku, rúcho chvály namiesto ducha skľúčenosti“ (Iz 61,3). Popol bol znakom smútku, hanby a beznádeje. A práve tam Boh dáva veniec. Nie preto, že by smútok bagatelizoval, ale preto, že má moc ho premeniť. Tým, ktorí smútia, je darované potešenie. Pokoj a radosť sa im vracajú do srdca. Nie ako výsledok psychologického tréningu, ale ako ovocie Božieho zásahu.
Dôležité je, že Izaiášove slová nekončia pri jednotlivcovi. Hovoria aj o obnove, ktorá má dosah navonok: „budú sa nazývať dubmi spravodlivosti, výsadbou Hospodinovou na jeho oslavu“ (Iz 61,3). Obraz stromu hovorí o zakorenení, trvácnosti a viditeľnom ovocí. Ten, koho Boh pozdvihol, nestojí osamelo. Je zasadený do Božieho diela, ktoré má cieľ. A tým je: oslava Hospodina.
V druhej časti textu zaznieva hlas radosti: „Veľmi sa budem radovať v Hospodinovi, moja duša bude jasať v mojom Bohu, lebo ma obliekol do rúcha spasenia, plášťom spravodlivosti ma zahalil“ (Iz 61,10). Tu už nehovorí len pomazaný posol, ale človek, ktorý zakúsil Božie konanie. Rúcho spasenia a plášť spravodlivosti nie sú výsledkom vlastnej snahy, ale darom. Človek je nimi oblečený. Tak ako si sám nemôže dať nový život, tak si ani sám neoblečie spravodlivosť pred Bohom. A predsa v tomto oblečení môže stáť, radovať sa a jasať.
Bratia a sestry! Tento obraz je mimoriadne silný práve na začiatku nového roka. Mnohí vstupujú do ďalších mesiacov s predsavzatiami, plánmi a očakávaniami. No Božie slovo nás vedie inam. Nezačíname tým, čo my chceme urobiť pre Boha, ale tým, čo Boh už urobil pre nás. Milostivý rok Pána nezačína vtedy, keď sa človek konečne cíti hodný, ale vtedy, keď počuje a uverí zvesti o Kristovi.
A čo je azda najpotešujúcejšie: to všetko sa nedeje len raz za päťdesiat rokov. V Kristovi sa Božia milosť neviaže na kalendárny cyklus. Platí každý deň a v každom čase. Aj dnes. Aj teraz. Aj pre nás, ktorí žijeme vo svete poznačenom hriechom a smrťou. Toto slovo nás chce posilniť – nie v lacnom optimizme, ale vo vernom očakávaní Božieho kráľovstva. Očakávaní, ktoré stojí na tom, čo už Boh vykonal.
A zároveň nás toto slovo posiela. Tak ako pomazaný zvestoval radostnú zvesť chudobným, aj cirkev je poslaná hovoriť svetu: aj vám platí táto zvesť. Nie ako moralizovanie, nie ako nátlak, ale ako svedectvo o tom, že v Kristovi je otvorený priestor pre nový začiatok. Pre slobodu. Pre radosť. Pre život.
Na prahu nového roka teda nestojíme sami. Stojíme oblečení do rúcha spasenia, nesení milosťou, ktorá má meno Ježiš Kristus. A to je dôvod na tichú, hlbokú radosť, ktorá unesie aj dni, keď sa správy sveta opäť zatienia. Lebo „ako zem vydáva svoje výhonky a ako záhrada dáva klíčiť svojmu osivu, tak Pán Hospodin dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi“ (Iz 61,11). Amen.
Pomodlime sa: Pane, náš Bože a Otče! Ďakujeme Ti za slovo, ktoré dnes zaznelo ako svetlo na začiatku nového roka. Ďakujeme Ti, že si k nám neprehovoril slovom súdu, ale slovom milosti. Že si nám znovu pripomenul, že Duch Pána spočinul na Tvojom Synovi, aby priniesol radostnú zvesť tým, ktorí sú unavení, zranení a skľúčení. Vyznávame pred Tebou, že často vstupujeme do nových dní s obavami a neistotou. Nesieme si so sebou bremená minulosti, viny, ktoré nás ťažia, i strach z toho, čo ešte len príde. Prosíme Ťa, zbav nás pokušenia spoliehať sa na seba samých a otvor naše srdcia pre dar, ktorý nám v Kristovi ponúkaš. Ďakujeme Ti, že v Ježišovi Kristovi sa naplnil milostivý rok Pána. Ďakujeme Ti, že bremeno nášho hriechu nesie Baránok Boží a že my smieme stáť pred Tebou oblečení do rúcha spasenia. Posilni v nás dôveru, že Tvoja milosť platí dnes, tu a teraz, a že nás neopúšťa ani v dňoch skúšok. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí vstúpili do tohto roka so smútkom v srdci, s chorobou v tele alebo s bolesťou, ktorú nik iný nevidí. Daruj im potešenie, o ktorom hovorí Tvoje slovo. Daj olej radosti namiesto smútku a rúcho chvály namiesto ducha skľúčenosti. Upevni ich v nádeji, že v Tvojich rukách má ich život zmysel a cieľ. Prosíme Ťa aj za nás všetkých: urob nás svedkami Tvojej radostnej zvesti. Nauč nás žiť z Tvojej milosti tak, aby ju mohli spoznať aj iní. Daj, aby sme v tomto svete plnom nepokoja prinášali pokoj, ktorý pramení z Krista, a radosť, ktorú nemôže vziať nijaká temnota. Do Tvojich rúk vkladáme nový rok, naše rodiny, našu cirkev i celý tento svet. Očakávame Tvoje kráľovstvo a prosíme: veď nás svojím Duchom, aby sme vytrvali vo viere, nádeji a láske, až kým sa Tvoje zasľúbenia naplnia v plnosti. Vypočuj nás pre nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, keď ešte takto spolu voláme: Otčenáš … Amen.
