Nedeľa po Vianociach – Boh má pripravené riešenie
Written by radovan on dec 26, 2025 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach – 28.12.2025
„… Boh má pripravené riešenie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od narodeného Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista!
Zjavenie Jána 12, 1 – 9.13 – 17
1 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2 tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach. 3 Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. 4 Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí. 5 A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu. 6 Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní. 7 A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali, 8 ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta. 9 Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním. 13 Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca. 14 Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času. 15 Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol. 16 Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy. 17 Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Nedeľa po Vianociach nás ešte stále necháva stáť v tieni betlehemskej noci. Ešte v nás doznievajú slová o dieťati položenom v jasliach. O anjeloch, ktorí spievali. O pastieroch, ktorí sa ponáhľali. A predsa nás dnešný biblický text z knihy Zjavenia Jána akoby prudko vytrhol z pokojnej, tichej idylky. Namiesto pastierskej krajiny sa pred nami otvára obraz ženy odetej slnkom, draka, boja na nebi, úteku na púšť. Tento úryvok pôsobí ako náhla zmena scény, akoby sme z jednoduchého rodinného príbehu vstúpili do sveta plného napätia, konfliktu a dramatických obrazov.
Tieto slová zo Zjavenia Jánovho sú len krátkym úryvkom pestrého a farbistého príbehu, ktorý nám môže pripomínať scény z nejakého fantasy filmu. Sú tu obrazy, ktoré sa vymykajú bežnej skúsenosti: žena žiariaca slnkom, mesiac pod nohami, hviezdy okolo hlavy, ohromný červený drak, nebeský boj archanjela Michala. A práve takýmito obrazmi nás kniha Zjavenia Jánovho chce zasiahnuť. Nejde jej o suchý opis udalostí, ale o to, aby sa Božia pravda dotkla človeka hlbšie, než kam siaha len rozum.
Možno preto na nás tieto obrazy často pôsobia cudzo. Nie sme už veľmi zvyknutí na reč obrazov. Obrázkové knihy sú skôr spomienkou na naše detstvo. Postupne, ako človek dorastá, učí sa uvažovať vedecky, racionálne, presne pomenúvať veci, analyzovať ich. A predsa – aj dospelí potrebujú obrazy. Hoc aj nie sú kreslené štetcom, ale slovami. Keď dovolíme, aby v nás pôsobili, dotknú sa nielen našej hlavy, ale aj nášho srdca a duše. A presne to robí dnešný kázňový text.
Apoštol Ján nás pozýva, aby sme sa pozerali. „Ukázalo sa veľké znamenie na nebi: Žena odetá slnkom, mesiac pod jej nohami a na hlave veniec z dvanástich hviezd.“ Je to obraz plný dôstojnosti, krásy a napätia zároveň. Žena je tehotná, kričí v bolestiach pôrodu. Už tu cítime, že tuná nejde o romantický obraz materstva, ale o zápas, o drámu života, ktorý sa rodí uprostred ohrozenia.
A hneď nato sa objavuje drak. Veľký, červený, plný sily a nenávisti. Stojí pred ženou, aby pohltil jej dieťa, len čo sa narodí. Tento obraz je tvrdý a neúprosný. Ukazuje, že tam, kde Boh dáva život, tam sa hneď stavia aj odpor, nenávisť, snaha zničiť to, čo sa práve rodí. Dieťa sa však narodí a je „vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu“. Žena uteká na púšť, na miesto, ktoré jej Boh pripravil.
Neskôr nám Ján ukazuje, čo sa odohráva v pozadí: „Strhol sa boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi.“ Nie je to ľahký zápas. Nie je to rýchle víťazstvo bez námahy. Ale drak je porazený a zvrhnutý na zem. Zlo nie je len nejakou abstraktnou myšlienkou, ale silou, ktorá bojuje, vzdoruje, útočí. A predsa nemá posledné slovo. Keď je drak zvrhnutý, jeho hnev sa obracia proti žene a jej dieťaťu. A tu sa pred nami objavuje obraz, ktorý je pre túto nedeľu po Vianociach mimoriadne silný. Žena dostáva „dve krídla veľkého orla, aby letela na púšť, na svoje miesto“. Prenasledovanie nekončí, nebezpečenstvo nezmizne, ale Boh dáva únik, dáva ochranu, dáva cestu, po ktorej možno prejsť živý.
Bratia a sestry! V tomto bode sa naše myšlienky prirodzene vracajú k vianočnému príbehu. Myslíme na Máriu a Jozefa, na dieťa Ježiša, na Herodesovu krutosť a na útek do Egypta. Evanjelium nám hovorí jednoducho, že anjel Pánov varoval Jozefa a rodina ušla v noci. Zjavenie Jána tento príbeh rozvíja v obrazoch, ktoré odhaľujú hlbší rozmer udalostí. Nejde len o politické rozhodnutie kráľa, nejde len o strach o holý život. Ide o zápas, ktorý sa odohráva v celej šírke stvorenia – na zemi aj na nebi.
Dieťa, ktoré leží v jasliach, nie je bezvýznamné. Jeho príchod otrasie mocnosťami, vyvolá odpor, rozpúta boj. A predsa je chránené. Nie preto, že by svet zrazu stíchol a stal sa bezpečným miestom, ale preto, že Boh sám zasahuje, otvára cestu, dáva krídla tam, kde by ich človek nečakal. Myšlienka na orlie krídla, ktoré dostáva žena a ktoré ju a jej dieťa nesú do bezpečia, je príjemná. Je v nej niečo hlboko upokojujúce. Nie je to obraz úniku zo sveta, ale obraz ochrany uprostred sveta, ktorý je nebezpečný. Púšť nie je rajom. Je to miesto samoty, ticha, skúšky. A predsa je to miesto, ktoré Boh pripravil. Miesto, kde sa dá prežiť, kde sa dá vydržať, kde sa dá zachovať život.
Bratia a sestry! Človek sa nejeden raz dostane do zlých, ťaživých, kritických situácií. Nie vždy majú podobu veľkých dramatických bojov. Často sú tiché, nenápadné, vyčerpávajúce. Strach o budúcnosť, choroba, napätie v rodine, pocit, že zlo má navrch, že drak je príliš silný. A v takých chvíľach sa môže vynoriť túžba: mať krídla, vzlietnuť, uniknúť, dostať sa niekam, kde už nič nebolí. Predstavujem si, ako vtedy aj mne – obrazne povedané – narastú krídla a ja môžem zaletieť do Božieho nebeského kráľovstva. Zjavenie Jána však hovorí niečo ešte hlbšie. Tie krídla nedostávame preto, aby sme navždy opustili zem, ale aby sme prešli tým, čo je pred nami. Aby sme boli nesení tam, kde by sme vlastnými silami nedokázali dôjsť. Aby sme obstáli v čase, keď drak zúri, hoci vie, že jeho čas je krátky.
Drahí priatelia! Aká útecha ide z týchto slov! Sú ako balzam na dušu. Nie lacná útecha, ktorá by zľahčovala bolesť, ale hlboká, tichá istota, že dejiny sveta aj nášho života nie sú ponechané napospas slepým silám. Dieťa z Betlehema nie je len krehkým symbolom pokoja. Je tým, pre koho sa bojuje. Koho Boh chráni, skrze koho sa zlo napokon ukáže ako porazené.
Sestry a bratia! Nedeľa po Vianociach nás teda nevedie len späť k jasliam, ale aj dopredu – do zápasu, ktorý patrí k viere. Učí nás pozerať sa na vlastný život v svetle veľkého príbehu. Príbehu, v ktorom je miesto pre bolesť aj útek, pre strach aj ochranu, pre draka aj pre orlie krídla. A uprostred toho všetkého stojí Boh. Boh, ktorý nenecháva ženu ani dieťa napospas, ale koná, chráni a nesie. Keď dovolíme, aby obrazy Zjavenia Jána v nás pôsobili, dotknú sa nás hlbšie než mnohé vysvetlenia. Možno v nich spoznáme aj vlastný príbeh. A možno si odnesieme tichú dôveru, že aj keď sa zdá, že zlo je blízko a silné, Boh má pripravené miesto, riešenie, cestu a krídla – presne vtedy, keď ich najviac potrebujeme. Jemu chvála, vďaka a česť za to! Amen.
Pomodlime sa: Pane, náš Bože, ďakujeme Ti za slovo, ktoré k nám dnes zaznelo v obrazoch silných a hlbokých. Ďakujeme Ti, že nám skrze ne ukazuješ, že príbeh narodenia Tvojho Syna nie je len tichou spomienkou na minulosť, ale živým zápasom o život, nádej a budúcnosť sveta. Ďakujeme Ti za Dieťa, ktoré si ochránil, keď sa zdalo, že zlo má navrch. Ďakujeme Ti za Máriu, za jej cestu strachu i dôvery, za útek, v ktorom nebola sama, pretože Ty si jej pripravil miesto bezpečia. Prosíme Ťa, Pane, keď sa aj my ocitneme v tiesni, v ohrození, v bezmocnosti, daj, aby sme nestratili dôveru v Tvoju blízkosť. Keď na nás dolieha strach, hnev alebo únava, keď máme pocit, že zlo je silnejšie než naše sily, pripomeň nám, že Ty si Boh, ktorý dáva krídla, keď už nevládzeme kráčať. Nes nás, Pane, cez púšte nášho života, aj keď nie sú miestom pohodlia, ale miestom, kde sa učíme spoliehať sa na Teba. Ochraňuj naše rodiny, naše deti, všetkých, ktorí sú zraniteľní a vystavení strachu. Uč nás vidieť svet nielen očami obáv, ale očami viery, ktorá vie, že boj už bol rozhodnutý a že Tvoje svetlo nezhasne ani v temnote. Zverujeme Ti seba, svoje cesty aj budúce dni. Buď našou ochranou, keď sa bojíme, našou silou, keď slabneme a naším pokojom, keď svet okolo nás buráca. To všetko Ti predkladáme v mene Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet v krehkosti a predsa v moci Tvojej lásky. Amen.
