Nedeľa po Vstúpení – i čakanie má svoj zmysel
Written by radovan on máj 14, 2021 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 16.5.2021
„… i čakanie má svoj zmysel …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 1, 4 – 5
4 Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: „Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: 5 Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnešné uvažovanie by som začal otázkou: Čakáte radi vo svojom živote? Nemáte problém s tým, keď musíte čakať v aute na križovatke, stojac na červenú, ktorá nie a nie zhasnúť, až kým konečne nenabehne zelená? Nemáte problém s tým, keď musíte čakať v dlhom rade pred pokladňou v supermarkete? A čo tak čakáreň u lekára? Aj tam sa vie čas vliecť neskutočne pomaly. Priznám sa, priatelia, že ja osobne mám problém s čakaním. Samozrejme, nie vždy je to rovnaké. Veľa závisí od okolností a situácie. Ale vie ma to naštvať, keď čakám v dopravnej zápche, alebo dlho na červenej alebo aj v tých modelových situáciách, ktoré som už spomenul. Mne sa páči, kedy veci šlapú a nestoja. A keď sa s niekým dohodnem, že sa stretneme „o piatej“, tak som rád, keď tam ten človek je. Teda: dovolím si povedať, že nerád čakám a s čakaním mám určitý problém.
Možno to podobne prežívate tiež. Ale rovnako tak možné je to, že ste trpezlivejší a nič vás nerozhádže. Prečo takto začínam, sestry a bratia? Preto, nakoľko o čakaní hovorí i prečítaný kázňový text. O čakaní, či očakávaní chcem dnes uvažovať aj preto, nakoľko sa ako cirkev nachádzame v čase očakávania. Kristus medzi svojimi, po tom ako vstúpil na nebo, už viac nie je fyzicky prítomný. Nuž a na druhej strane: Duch Svätý, ktorého Ježiš svojim sľúbil, tu ešte nie je. Prvotné spoločenstvo veriacich, prvotná cirkev je teda v očakávaní. V očakávaní naplnenia Kristovho zasľúbenia ohľadom Ducha Svätého.
Bratia a sestry, i keď mnoho vecí v živote by sme najradšej urýchlili, lebo sme netrpezliví a nechce sa nám čakať, predsa len, Písmo sväté nám dnes hovorí, aby sme sa učili čakať. Sú jednoducho veci, ktoré netreba urýchľovať. Sú záležitosti, pri ktorých to najlepšie, čo môžeme urobiť, je to, že ich zveríme do Božích rúk a do Božieho načasovania. To je napokon vždy to najlepšie a najideálnejšie.
Takto, spoločne, v spoločenstve očakávajú splnenie Kristovho zasľúbenia aj Ježišovi apoštoli. Nejedná sa však o bezduché zabíjanie času, akési leňošenie či potláčanie nudy. O tom nemôže byť ani reči. Je to čakanie spojené s modlitbou. Ježišovi apoštoli očakávajú splnenie Kristovho zasľúbenia teda nielen spoločne, ale aj na spoločnej modlitbe. Pretože práve na modlitbe sa človek môže zjednotiť so svojim Bohom. A keď sa tak stane, potom môže od Boha prijať aj veľké dary, napríklad dar Ducha Svätého. Pokiaľ sa tak stane, človek je naplnený múdrosťou pre zvestovanie Kristovho evanjelia, rovnako však odvahou a smelosťou pri vydávaní svedectva.
Je fakt, drahí priatelia, že keď Ježiš vstupoval na nebo a odchádzal k svojmu Otcovi, učeníkom riekol, aby šli a vydávali o Ňom svedectvo. Mohlo by nás preto zaraziť, prečo učeníci vysedávajú v Jeruzaleme a nič nerobia. Prečo nerobia už od prvých dní od Kristovho vstúpenia to, čo im ich odchádzajúci Majster prikázal. No práve to je chyba, ktorej sa dopúšťajú mnohí kresťania. Sú až príliš žhaví a akční. Čo samozrejme nie je zlé. Určite je to lepšie ako byť nemastný – neslaný, neprebudený a pasívny. Niečo na spôsob toho: Kde ma postavíš, tam budem. Ale aj tá zapálenosť a akčnosť musí byť pod kontrolou. Pán Ježiš vie dobre, čo robí a prečo to robí, keď svojim učeníkom hovorí: „Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli…
Keď sa pozrieme na život nášho Pána a Spasiteľa, i tam sa objavuje určité čakanie. Jedná sa o 40 dňový pôst, počas ktorého sa v Ježišovi odohráva duchovný zápas s pokušiteľom, v ktorom Syn Boží vyhráva na celej čiare. Jedná sa teda o aktívne očakávanie spojené s duchovným zápasom a modlitbou, ktorého výsledkom bude zoslanie Ducha Svätého na Ježiša, v podobe holubice, počas Jeho pokrstenia v rieke Jordán Jánom Krstiteľom. Niekto by si mohol povedať: Nemohol Ježiš využiť ten čas na aktívnu pomoc ľuďom? Nemohol počas tých 40 dní ešte viacerých uzdraviť a viacerým pomôcť? Teoreticky áno. Ale Ježišovo poslanie bolo omnoho vyššie než len to, aby otváral slepým oči alebo hluchým uši. Jeho poslaním bolo, aby ľuďom otváral predovšetkým srdcia pre Boha, pre Jeho slovo a hlas. Jeho poslaním bolo, aby priniesol obeť zmierenia a vykúpenia. Nuž a na takéto poslanie sa bolo treba dobre vnútorne pripraviť. Preto je tu tých 40 dní čakania, postenia sa a modlitieb.
A preto aj učeníci musia 10 dní po Ježišovom vstúpení očakávať v modlitbách na splnenie Kristovho zasľúbenia ohľadom zoslania daru Ducha Svätého. Poslanie, ku ktorému ich určil a povolal Syn Boží, nikdy nebolo a ani nebude jednoduché: ísť do celého sveta so zvesťou evanjelia, krstiť a vyučovať – to bude nejeden raz spojené s prinášaním rôznych obetí. Obetí nedostatku, nepochopenia, neprijatia, výsmechu, odsúdenia, ale aj života. Na takéto poslanie sa rovnako treba dobre vnútorne pripraviť, aby nám raz z Ježišových úst nemuselo zaznieť: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie …
Drahý brat, milá sestra! Boh má v cirkvi i pre teba dôležitú prácu. Ale vykonávať ju musíš v moci Ducha Svätého. A tu vzniká nejeden raz problém. A síce: často sa až príliš hrnieme do práce, neuvedomujúc si pritom, že tým akoby sme chceli predbehnúť, ba že tým aj predbiehame samotného Boha. Robiť v duchovnej sfére bez adekvátnej duchovnej prípravy, bez prekonania duchovných zápasov, nemá veľký zmysel ani efekt. Potom je to všetko len o našom snažení, ale bez Božieho požehnania. A takéto snaženie skôr či neskôr vyjde naprázdno a neprinesie ovocie …
Čo tým všetkým chcem povedať, priatelia? Snáď len to, že aj čakanie, resp. očakávanie môže byť súčasťou Božieho plánu. Nie však čakanie v zmysle vysedávania a zabíjania času, či nudy. Ale čakanie s rukami spätými k modlitbe a s modlitbou na perách. Veď tak sa o modlitbe vyjadruje aj náš reformátor Dr. Martin Luther. A síce, že je to tá najužitočnejšia aktivita a činnosť, ktorú kresťan robí a má robiť. Martin Luther sám osobne bol veľkým modlitebníkom. Raz dokonca povedal: Dnes mám veľa práce a ťažký deň. Treba sa mi modliť aspoň 3 hodiny … Myslím, že nie jeden z nás by uvažoval tak, že Luther ten čas mohol využiť aj lepšie, keď už mal v ten deň toľko práce. Mal pracovať, nie sa 3 hodiny modliť. No Luther to vnímal úplne inak. Práve tie 3 hodiny na modlitbách mu dali dostatok síl k tomu, aby všetko zvládol.
Nuž a podobne je to aj s učeníkmi v čase medzi Ježišovým vstúpením a sviatkami Letníc (Turíc). Podobne je to aj s nami. Čakanie je súčasťou Božieho plánu aj pri nás. Drahý priateľ, čakáš a načúvaš, kým ti Boh dá komplexné pokyny alebo iba ustavične predbiehaš Jeho plán? Pokiaľ totiž máme byť skutočne efektívni, potrebujeme Božie načasovanie a zmocnenie Ducha Svätého. A to sú kategórie, ktoré sa nedajú urýchliť. Naopak! Treba si na ne počkať: v modlitbe, tichu, pokoji a vnútornej meditácii. Iba vtedy je človek pre Boha použiteľný.
Bratia a sestry, svoje dnešné uvažovanie som začal otázkou: Čakáte radi vo svojom živote? Na základe povedaného by som to zakončil asi takto: Čakať na niečo, resp. na niekoho – to zrejme príliš nebaví nikoho z nás. Avšak, práve čakanie môže byť súčasťou Božieho plánu v mojom živote. Čakanie na zrelosť, čakanie na pripravenosť, čakanie na múdrosť, čakanie na Ducha Svätého a Jeho dary. A preto: Učme sa čakať! Premeňme svoje čakanie na modlitebný zápas! Premeňme svoje čakanie na zjednotenie sa s Bohom! Neštvime sa zbytočne ani v živote ani v službe pre Krista a Jeho cirkev! Pretože v rýchlosti a uponáhľanosti života Boha vieme nejeden raz veľmi ľahko prehliadnuť a minúť. Presne tak ako keď idete rýchlo s autom. Čím rýchlejšie idete, tým menej detailov popri ceste si dokážete všimnúť. Namiesto toho: spomaľme! Viac sa modlime! Viac vyhľadávajme ticho! Viac hľadajme Boha! Viac sa učme čakať v trpezlivosti, že Boh nám dá v správnom čase to, čo On sám uzná ako za správne a najlepšie pre nás! A keby sa to všetko aj nezhodovalo s našimi predstavami, predsa len nikdy nepochybujme o tom, že Božie plány s nami sú vždy lepšie než naše vlastné plány so sebou samými! A nezabúdajme na jedno : to najkrajšie je pre nás ešte len pripravené. A za tým sa skutočne počkať vyplatí. Amen.
