Nedeľa predpôstna – keď naše predstavy musia ísť bokom
Written by radovan on feb 10, 2021 in - No Comments
Nedeľa Predpôstna – 14.2.2021
„… keď naše predstavy musia ísť bokom …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Marek 8, 31 – 33
31 Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. 33 Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ono sa to z času na čas môže stať. A síce, že výpoveď nášho priateľa nás prekvapí. Niekedy možno milo, inokedy zas nemilo. V každom prípade bolo vyslovené niečo, s čím sme nerátali, na čo sme neboli pripravení, čo sme nepredpokladali a čo nás v konečnej miere značne prekvapilo a zasiahlo. Takéto výpovede, najmä v tomto pohnutom čase, nie sú ničím výnimočným. Napríklad: dvaja dlhoroční kamaráti môžu mať celkom odlišný názor na plošné testovanie, či ešte viac na vakcináciu. Jeden testovanie obhajuje ako správny krok, ten druhý na tom nevidí nič dobré. Jeden vakcínu vníma ako nádej, riešenie, budúcnosť a dobrý koniec príbehu, druhý zas poukazuje skôr na to, že všetko sa to deje narýchlo, bez dostatočného klinického testovania, že je to rizikový krok, a ostáva skôr skeptický. Tí istí dvaja dlhoroční kamaráti môžu rovnako tak úplne odlišne vnímať kroky vlády: Jeden ich vníma skôr ako chaotické a nepremyslené, ten druhý zas vládu obhajuje a tvrdí: Čo by si urobil na ich mieste ty? Robia, čo môžu.
Myslím si, že k podobným názorovým rozdielom dnes dochádza pomerne často, a to nielen medzi dlhoročnými dobrými kamarátmi. O rozdielnych názoroch, životných cestách a pohľadoch na svet, sme napokon mohli počuť aj z prečítaných slov evanjelia. Jeden postoj prezentuje Ježiš, druhý postoj, azda najznámejší Ježišov učeník – Peter. Pre Petra je ťažké stotožniť sa s tým, o čom to Ježiš hovorí. Nezapadá to do jeho koncepcie Ježiša ako Mesiáša, ktorého len pred krátkou chvíľkou vyznal. Veď doteraz sa všetko krásne vyvíjalo. Ježiš vyučoval zástupy, pomáhal úbohým, liečil chorých, uzdravoval nevyliečiteľne nemocných a postihnutých. Idú za Ním zástupy. Je populárny. Ľudia sa s Ním chcú stretnúť, počúvať Ho, nasledovať Ho. Nie čudo, že učeníci nadobúdajú vnútorné presvedčenie, že Ježiš je Ten prorokmi Starej zmluvy zasľúbený Boží služobník, Mesiáš, ktorý príde, aby oslávil Boha, svoj ľud izraelský a nastolil na zemi Božie kráľovstvo.
Bratia a sestry, netreba zabúdať na to, že mesiášska otázka bola v čase pred 2000 rokmi v oblasti Galilei a Júdei mimoriadne živá a aktuálna. Izraelský národ pod nadvládou Rimanov azda po ničom viac tak netúžil ako po Božom služobníkovi, Mesiášovi, ktorý by nenávidených pohanských Rimanov vyhnal, porazil a opäť nastolil slávne Dávidovo kráľovstvo, kedy bol Izrael pojmom v danej oblasti sveta a určoval „prím“. Niet sa čo čudovať, že k takýmto predstavám o politicko – vojenskom Mesiášovi pričuchli aj Ježišovi učeníci. A i keď sa Ježiš zatiaľ nejavil ako revolucionár v pravom slova zmysle, ako rebel so zbraňou v ruke, burcujúci svoj národ k národnému povstaniu a obnoveniu stratenej hrdosti, predsa len učeníci verili, že táto chvíľa raz musí prísť. Ježiš iba potrebuje čas, vhodný moment a situáciu.
Dovolím si preto povedať, že Ježišova výpoveď učeníkov, predovšetkým Petra, musela v ten deň zasiahnuť ako blesk z jasného neba: Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Ale veď toto nie je na pláne dňa! Takto si to učeníci v budúcich dňoch nepredstavovali. Práveže sa tešili, že v kráľovstve nastolenom Ježišom práve oni, ako Jeho učeníci, zaujmú najlepšie „ministerské“ posty a budú vládnuť so svojim Majstrom. Dokonca kvôli tomu medzi nimi vznikali hádky. No toto, čo Ježiš hovorí, to je ako dostať jednu „po papuli“. Je to ako trpké precitnutie zo sladkého sna.
Drahí priatelia, my všetci máme svoje predstavy. Tak o svete, o politike, o testovaní a vakcinácii ako aj o Bohu, cirkvi či Ježišovi. Aj učeníci mali svoje predstavy o svete, o Bohu i o Jeho mesiášskom služobníkovi. Rokmi sa stotožnili s predstavami svojho okolia o Mesiášovi. Mali svoju predstavu o tom, ako by Boh mal svoj ľud oslobodiť, ako by mal zasiahnuť v jeho prospech, ako by ho mal osláviť, kedy by to mal spraviť a podobne. No podľa všetkého sa zdá, že tieto ľudské cesty nie vždy musia korešpondovať s tými Božími. Nuž a pravda je taká, že väčšinou sa s nimi ani nezhodujú. A tak dostáva Peter a všetky jeho predstavy trpkú lekciu. Takúto trpkú lekciu dnes napokon dostávajú aj všetci tí, ktorí svoje predstavy a očakávania povýšili nad Božie veci: „Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“
Bratia a sestry, kresťanská cirkev slová dnešného evanjelia pre túto nedeľu, ktorý nazývame ako „Predpôstna“, nevybrala náhodou. Veď už o niekoľko dní vstúpime do 40 dňového obdobia pôstu pred Veľkou nocou. Vstúpime do obdobia, keď si budeme opäť raz pripomínať to, čo Ježiš prvýkrát pred svojimi učeníkmi predpovedá: Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Konkrétne sa jedná o 4 slovesá, ktorými je opísaný ďalší osud Ježiša ako Syna človeka. Prvé je obsiahnuté vo výraze „mnoho trpieť“, ktorým je zhrnutý Ježišov osud. Je to predzvesť toho, čo sa s Ježišom a pri Ježišovi bude diať. Druhé sloveso je „byť zavrhnutý“. Na tomto mieste Ježiš špecifikuje, že zavrhnutie, či odmietnutie spôsobia starší, veľkňazi a zákonníci. Tretím slovesom je „byť zabitý“, ktoré poukazuje na smrť Syna človeka, i keď bez spresnenia, o akú formu smrti pôjde. Nuž a štvrtým slovesom je „vstať“ – „byť vzkriesený“. Toto sloveso opisuje definitívne vyústenie osudu Syna človeka a naznačuje tak dobrý koniec celého Ježišovho príbehu, príbehu evanjelia, príbehu spásy a záchrany hriešneho človeka.
Mám za to, milí priatelia, že v ten deň Pánovi Ježišovi nešlo o to, aby svojich nasledovníkov vystrašil, vyplašil či vystresoval. Nie! Len k nim chcel byť otvorený, čestný a úprimný. Keď videl, ako podliehajú svojim vžitým predstavám, keď videl, že Jeho cesta ohľadom Božieho kráľovstva a Božích plánov sa začína rozchádzať s tou ich cestou, bol najvyšší čas naznačiť a otvorene povedať, ako to naozaj bude. V každom prípade Ježiš vo svojich učeníkoch nechce vyvolávať ani súcit, ani smútok, ani ľútosť. Nuž a rovnako je to dnes aj s nami. Pán Ježiš nepotrebuje ani tvoj súcit, smútok a ľútosť. Veď ten, koho treba ľutovať, smútiť nad ním a súcitiť s ním nie je ON, ale MY! To, čo chce Ježiš zdôrazniť, je podľa mňa skôr tá Jeho posledná výpoveď, to posledné sloveso v Jeho vyjadrení, ktoré aj my akoby sme prehliadali. A síce: ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Bratia a sestry, tak pri vstupe do pôstneho obdobia ako aj počas neho práve na toto nezabúdajme! Že všetko sa to skončí slávnym Božím víťazstvom a triumfom Božej moci.
Milí priatelia, neprehliadnuteľným slovom v Ježišovej výpovedi je slovo „musí“: Syn človeka musí mnoho trpieť. Týmto krátkym slovíčkom chce Pán Ježiš svojim učeníkom i nám naznačiť, že to, čo sa s Ním má diať, je samotným Bohom stanovená nevyhnutnosť. Zároveň tým Ježiš komunikuje fakt, že ohlásené utrpenie ako aj vzkriesenie Syna človeka nepredstavuje nečakaný zvrat osudu alebo osobnú tragédiu, ale je v súlade s Božím plánom pre Neho. Význam tejto predpovede je v tom, že Ježiš po prvýkrát zjavuje svoj osud. Je Synom človeka, ktorý bude trpieť, bude zavrhnutý, bude zabitý a nakoniec vzkriesený. Ježiš okrem toho veľmi jasne a pre učeníkov, zdá sa prekvapujúco a nepochopiteľne zjavuje, že On nie je politicko – kráľovským mesiášom židovských očakávaní, ale Synom človeka, ktorý je Bohom určený na odsúdenie a smrť.
Sestry a bratia, čo z tejto Ježišovej výpovede pre nás dnes vyplýva? Predovšetkým: predtým než vstúpime do pôstneho obdobia, zbavme sa aj my svojich falošných predstáv a očakávaní ohľadom Ježiša! Namiesto svojich predstáv dovoľme zaznieť Ježišovým slovám! Namiesto našich očakávaní dovoľme prehovoriť Tomu, ktorý má k danej veci najviac čo povedať! Dovolím si povedať, že až keď toto spravíme, môžeme požehnane, s pokorným srdcom a vďačnou mysľou prežiť, prijať a pochopiť veľkosť toho, čo pre nás Syn Boží z lásky vykonal.
A povedal to celkom otvorene … Áno, priatelia, Ježiš je priamy a nechodí okolo svojej budúcnosti a osudu ako okolo „horúcej kaše“. Svojim učeníkom odhaľuje pravdu, ktorá nemá byť skrytá, ale má verejný charakter. Pravdu, ktorá je jediná a jedinečná. Pravdu, ktorá má moc zachrániť hriešnika. Mám za to, že takto jasne a otvorene dnes i kresťanská cirkev v tomto svete musí komunikovať Krista. Priamo, bez zábran, bez prekážok, bez hanby, pravdivo, nie zdeformovane – podľa našich predstáv a prispôsobených výkladov, ale verne. Iná pravda totiž nie je!
Obdobie pôstu, ktoré sa pred nami otvára, i nás vedie k tomu, aby sme boli otvorení. Otvorení pre Krista, ktorý musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý, zabitý, no nakoniec vzkriesený. Otvorený pre trpiaceho, poníženého, no nakoniec pre osláveného Krista, ktorý nám v golgotskej obeti otvára bránu kráľovstva nebeského. Obdobie pôstu, do ktorého za krátky čas vstúpime, nás však vedie aj k tomu, aby sme Kristovi nerobili na Jeho ceste ku krížu i vzkrieseniu prekážky, podobne ako Peter. Pre Petra bolo problematické stotožniť sa s mesiášskou predstavou, ktorá počíta s elementom zavrhnutia a smrti. Pre súčasného človeka môže byť zas problematické to, že Ježiš, napriek tomu, že má v sebe plnú božskú moc, si necháva ubližovať. Že je akoby málo výrazný a priebojný. Že aktívne nebojuje a nestavia sa na odpor. Drahý brat, milá sestra, daj všetky tieto prekážky bokom a dovoľ Kristovi, aby i za teba a za tvoj hriech život položil! Aby následne i kvôli tebe a tvojmu ospravedlneniu mohol vstať z mŕtvych.
Milí priatelia, kiežby blížiace sa obdobie pôstu pre nás bolo výzvou, spolu s Petrom viac sa vzdávať tých ľudských ciest o Bohu a na druhej strane viac sa vedieť vnoriť do tých Božích ciest o človeku, do Božích dimenzií spásy! Kiežby cesta, po ktorej sa rozhodol kráčať Syn človeka pre nás nebola cestou pohoršujúcou a neprijateľnou! Pretože potom celé Kristovo utrpenie za nás bolo márne a zbytočné. Vždy vtedy, keď budeme v pokušení takto uvažovať, nech potom aj nám zaznejú v ušiach, mysli i v srdciach slová: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Amen.
Pomodlime sa: Drahý Pane Ježiši Kriste! Nastupuješ na cestu utrpenia, zavrhnutia, smrti, ale aj konečného oslávenia. Je to cesta, po ktorej musíš ísť. Je to cesta, kvôli ktorej si na túto zem nakoniec aj prišiel. Cesta, ktorú Ti určil Tvoj Otec. Ďakujeme Ti dnes za to, že si túto cesty dobrovoľne podstúpil kvôli našej záchrane a spáse. Svoj život za nás si vydal dobrovoľne. Nikto k Ťa k tomu nenútil. Spravil si tak z lásky. Prosíme Ťa, drahý Pane Ježiši, odpusť nám, keď naše predstavy sa nie vždy stotožňujú s Božím plánom. Pomôž nám, aby sme sa vedeli stotožniť s touto Božou cestou a Božím plánom ani vo svojom živote nerobili žiadne prekážky. Kiežby Boží plán záchrany pre nás nebol pohoršením, ale dôvodom na vďačnosť. Daj prosíme, aby sme boli otvorení preto, čo nám prinášaš, čo nám ponúkaš, čo nám dávaš ako jedinečný dar, ktorý nám nemohol ponúknuť nikto iný. Napokon prosíme, daj nám silu, aby sme s Tebou verne dokázali po tejto ceste kráčať a raz došli až tam, kde si Ty už teraz, do slávy večnosti. Amen.
