Nedeľa predpôstna – Profilovanie
Written by radovan on feb 11, 2015 in - No Comments
Nedeľa predpôstna – 15. 2. 2015
„Profilovanie“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Mk 8, 34 – 35.38
34 Ježiš zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Možno ste sa už niekedy stretli s pojmom „profilovanie osobnosti“. Keď som zadal toto heslo do hľadáčika na internete, „vyhodilo“ mi to okrem iných aj túto možnosť : „Profilovanie osobnosti je najlepší spôsob, ako spoznať človeka, jeho správanie, temperament ako aj jeho emocionálnu zrelosť, hodnoty, postoje, presvedčenie a inteligenciu. Profilovanie osobnosti je test pre identifikáciu rysov osobnosti jednotlivca. Väčšinou tieto metódy pomáhajú ľuďom identifikovať samých seba, rovnako ako ich správanie. Pomáhajú tiež pochopiť, aký vplyv má konkrétny človek na iné fyzické osoby.“
To, o čom nás dnes Pán Ježiš učí, je svojim spôsobom tiež určité profilovanie. Jedná sa o „profilovanie identity Jeho učeníka“. V niekoľkých veršoch Ježiš načrtáva niekoľko podmienok, ktoré uchádzač o učeníctvo musí spĺňať, resp. s nimi počítať a brať ich vážne. Ináč to nebude stáť za veľa a nebude to mať ani veľký význam ani efekt.
Nie náhodou toto profilovanie zaznieva práve na tomto mieste evanjelia. Ježiš si plne uvedomuje, že Jeho verejné pôsobenie sa blíži ku koncu. Udalosti budú postupne naberať rýchly spád. To nevyhnutné, čo ešte svojim učeníkom a zástupom, ktoré Ho nasledujú, má povedať, musí spraviť teraz. Teraz, kým je ešte na slobode, kým ešte môže verejne pôsobiť, kým na to má čas a priestor. Blíži sa totiž čas, keď zomrie, vstane z mŕtvych a vráti sa späť k svojmu Otcovi. Ľahko sa učeníkom v Ježiša ako Krista a Syna Božieho verí, kým Ho majú pri sebe, kým Ho vidia, počujú, pozorujú, smú sa Ho dotknúť. Ťažšie ale bude obstáť a dokázať pevnosť viery, keď s nimi už telesne nebude.
Bratia a sestry, táto situácia sa v podstate osobne dotýka aj nás. Veď ani my Krista už osobne medzi sebou nemáme. Vidíme a počujeme Ho, „dotýkame“ sa Ho len sprostredkovane, cez správy evanjelistov. Napriek tomu sme povolaní k viere v Neho. A preto Ježiš ponúka zásady učeníctva, resp. profilovanie identity učeníka aj každému jednému z nás osobne. Skúsme sa dnes na základe Jeho kritérií ohodnotiť! Ako to vyzerá s mojim nasledovaním Krista Pána? Aký som to ja učeník?
Sloveso „nasledovať“ je v slovenskom ekumenickom preklade vyjadrené ako „ísť za mnou“. Kto chce ísť za mnou … – začína svoje vyučovanie Ježiš. Hneď na začiatku zdôrazňuje aspekt ochoty pri Jeho nasledovaní. Teda ináč povedané : Milý priateľ, chceš ma skutočne nasledovať? Myslíš to naozaj vážne? Robíš to dobrovoľne, slobodne, s plným presvedčením? Iba tak to totiž má zmysel! To znamená : never vo mňa, nenasleduj ma len preto, lebo tak to od teba očakáva tvoja rodina, alebo tak sa to na dobrého evanjelika patrí! Nerob to len kvôli tradícii a zvyku! Ak to chceš robiť, potom to rob preto, nakoľko to tak vnútorne cítiš. Nasleduj ma a ver vo mňa ako slobodný človek!
Pokiaľ je odpoveď na prvú otázku pozitívna / kladná, potom je tu druhý podstatný aspekt : „poď za mnou“ – hovorí Ježiš. To znamená : Dovoľ Mne byť pred tebou! Nechci byť v ďalšom živote ty predo Mnou! Dovoľ mi, aby som tam bol Ja! – snáď i takto by sa dali parafrázovať Ježišove slová. Obrazne povedané : Dovoľ mi prevziať kormidlo svojho života! Ty mi len dôveruj, že to mám mocne v rukách, že to mám pod kontrolou, že poznám správny smer a cestu! Ver mi, že nebudeš sklamaný!
Podmienky nasledovania a profilovanie identity učeníka následne Ježiš konkretizuje troma imperatívmi, teda rozkazmi : prvý znie – nech zaprie seba samého. To nie je nič iné ako odmietnuť vlastné nároky a požiadavky. Svojim spôsobom : vzdať sa seba samého – toho, čo chcem ja, čo je moja vôľa – aby sa dialo to, čo chce Ježiš, aby sa diala na mne, vo mne a skrze mňa Jeho vôľa. I keď sa zdá nasledovanie Ježiša v demokratickej spoločnosti, kde je ústavne zakotvená sloboda vierovyznania, ako jednoduché, predsa pokiaľ človek nevie zaprieť seba samého, je to len nasledovanie naoko. No v konečnom dôsledku to nie je nič vážne a skutočné, iba niečo predstierané. Bratia a sestry, povedzme si : Kto sa dnes rád len tak vzdáva svojich nárokov a požiadaviek? Veď ľudia sa za svoje práva súdia, bijú, dokonca aj v cirkvi! Priznajme si : ako ďaleko sme od ideálu, ktorý nám dnes Kristus predstavuje a aj od nás požaduje! Aké pokánie musíme z toho všetci konať! Veď my sme radi, keď sa nemusíme ničoho vzdávať, keď si nemusíme nič odopierať, keď sa nemusíme zapierať. No toto je tá široká cesta, po ktorej mnohí kráčajú. Tá síce niekam vedie, ale do Božieho kráľovstva iste nie! Milý priateľ, si ochotný zaprieť seba samého?
Druhý imperatív je vyjadrený slovami : nech vezme svoj kríž. Teda : tak ako odsúdený pri zdvihnutí kríža má na zreteli vlastné ukrižovanie, ku ktorému celý proces speje, tak aj učeník Pána Ježiša má byť pripravený vziať kríž. To znamená : počítať s možnosťou utrpenia, strádania i možnej smrti pre vieru. Milí priatelia, kto z nás dnes chce trpieť? Alebo je aspoň ochotný, či pripravený trpieť? Veď my skôr vymýšľame všetky možné veci, aby sme netrpeli a život si uľahčovali, zjednodušovali a spríjemňovali. Od tabletiek proti bolesti počnúc, cez výdobytky techniky pokračujúc a končiac. Drahý brat, milá sestra, si ochotný / á vziať kríž kvôli Kristovi na seba? Alebo, keď pôjde do tuhého, ešte si to všetko dôkladne premyslíš a najprv spravíš analýzu „plusov a mínusov“, či sa tá viera vôbec oplatí a či vôbec má zmysel sa pre Krista obetovať?
Nasleduje tretí imperatív : nech ma nasleduje. Tento príkaz predstavuje zhrnutie dosiaľ povedaného a zároveň vrchol Ježišovho vyjadrenia. Potom, čo Ježišov nasledovník odložil vlastné preferencie a stal sa ochotným podstúpiť aj utrpenie, môže uskutočňovať samotný proces nasledovania. Jedná sa pritom o trvalé nasledovanie, nie chvíľkové alebo dočasné, ale celoživotné! Je to o stálej orientácii na osobu a život Krista. Je to o stálej prepojenosti s Ním.
Nasleduje zvláštny paradox : Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Priznajme sa : Kto z nás si nechráni život? Zrejme každý jeden z nás vníma svoj život ako najväčší dar. Za normálnych okolností s ním zbytočne neriskujeme ani nehazardujeme. Veď je to všetko, čo máme. A tak si ho za normálnych okolností chránime. Kto si však život chráni, ten sa len veľmi nerád a ťažko bude obetovať pre vec Kristovu. Veď by mohol utrpieť škodu – možno zdravotnú (studené kostoly), možno spoločenskú (zvláštne nazeranie na človeka) a podobne. Otázka je, či nám postačuje iba táto časnosť, pozemskosť a nestálosť alebo či túžime aj po večnosti a nepominuteľnosti? Otázka je, či tou najväčšou hodnotou pre nás je život pozemský alebo život večný v nebesiach! Odpoveď na túto otázku nám potom napovie, či sme nastavení tak, aby sme si život na tomto svete silou mocou predlžili, chránili, zachovali a vyhli sa všetkým možným nepríjemnostiam kvôli Kristovi alebo sme ochotní „stratiť“ ho (obetovať, postúpiť aj riziko) – pre vec Kristovu, pre vec evanjelia. T.j.: sme ochotní priniesť aj obete viery, obete učeníctva, tým pádom si však život zachrániť pre celú večnosť. Z Ježišových slov vyplýva, že nijaké pozemské dobro by nemalo byť dôvodom pre stratu života večného. Tu platí : snaha držať sa terajšej existencie tým, že človek odmietne nasledovať Krista, vedie k strate života večného. Vyber si sám, milý priateľ, ktorý život, resp. kvalita ktorého života je pre teba zaujímavejšia! Tomu potom prispôsobíš svoje ideály i hodnoty! Kvôli čomu, či kvôli komu si ochotný stratiť svoj život? Nájde sa tam aj Kristus? Nájde sa tam aj evanjelium? Vieme sa obetovať pre svojich životných partnerov, svoje deti, či vnúčatá. Vieme sa obetovať pre národ a podobne. Vieme sa obetovať aj pre Krista a Jeho slovo? On sa neváhal obetovať pre nás. A čo my?
Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi. Takto sa, bratia a sestry, dostávame k druhému zdôvodneniu výzvy Ježiša nasledovať. Hanbiť sa za Ježiša znamená odmietnuť pozvanie nasledovať Ho, opovrhovať Ním, považovať spoločenstvo života s Ním za menejcenné. … za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka …- to je dôsledok odmietnutia nasledovať Krista. Ten, kto odmietne vytvoriť spoločenstvo s Ježišom, zakúsi, že pri svojom návrate Ježiš odmietne vytvoriť spoločenstvo s ním. Ježiš sa nehanbil zísť z tohto sveta namiesto nás potupnou smrťou ako divadlo pre tento svet. Nehanbil sa vziať naše hriechy na seba. A čo my? Čo sme ochotní pre Krista a Jeho vec v tomto svete vykonať my?
Profilovanie. Bratia a sestry, pokiaľ vám tento pojem z úvodu kázne nebol celkom známy, verím, že teraz je vám bližší. Profilovanie identity Ježišovho učeníka. Ako ste dopadli? Ako na tom ste? Ako som dopadol ja? Ako na to som ja? Amen.
