Nový rok 2014 – Hospodinu podajme ruku!

Written by radovan on dec 30, 2013 in - No Comments

podat_Bohu_rukuNový rok – 1. 1. 2014

„Hospodinu podajme ruku!“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

2 Kron. 30, 8

 „Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do Jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu.“

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!                                                                                         

Určite ste v živote videli situáciu, keď malé dieťa tvrdošijne vymaní svoju ruku z ruky rodičovskej, beží pred nimi užívajúc si voľnosť a dokazujúc im, že to všetko zvládne aj bez nich. Keď vbehne do neznámeho priestoru, kde sú iní ľudia, zrazu sa zháči, otočí sa  a beží k svojmu otcovi, alebo matke. Podajúc im ruku, naberajúc stratenú istotu, kráča s nimi naspäť do priestoru, z ktorého zutekalo.

V Novom roku sa pred nami tiež rozprestiera neznáma budúcnosť, ktorej možnosti i nástrahy si po tieto dni veľmi intenzívne uvedomujeme. Aby sme kráčali nebojácne správnym smerom, pozýva nás dnes Božie slovo, skrze výzvu kráľa Chizkiju, aby sme podobne ako deti rodičom, podali aj my ruku Hospodinovi, svojmu nebeskému Otcovi. Novoročná aktuálna výzva pre nás dnes teda znie takto :

Podajme ruku Hospodinu!

a)     keď cítime strach z budúcnosti

Chizkija vyzýva Boží ľud v neľahkej situácii. Krajina bola sužovaná mnohými vojenskými nájazdmi Asýrie. Najprv Šalmanasar dobyl Samáriu, podmanil si Severný Izrael a odvliekol obyvateľov do zajatia. Následne Chizkijovi nevyšlo spojenectvo s babylonským kráľom, ktorý sa vzbúril proti Asýrii. Asýrsky kráľ Sargon potlačil túto trúfalosť. Po jeho smrti jeho syn Sancheríb napadol Judsko a obliehal Jeruzalem. Chizkijovi neprišla očakávaná pomoc z Egypta, a preto bol donútený vyjednať prímerie. Na čas sa mu to podarilo, ale cena tohto mieru bola privysoká. Bola to doba veľkej neistoty, napätia a finančného zaťaženia pre Judsko. Nie je div, že ľud mal obavy pred budúcnosťou.

Aj keď dnes nežijeme ani zďaleka v obdobnej situácii ako ľudia v Judsku, predsa nemožno povedať, že by sme nepociťovali určité napätie a neistotu. Narastanie sociálnych neistôt, stagnácia v  ekonomike, následné zdražovanie, prehlbujúca sa chudoba napínajú šnúru sociálnej únosnosti v mnohých rodinách na prasknutie. Tiež v medzinárodnom merítku sledujeme nepokojnú situáciu v Európskej únii, či nevyspytateľný pohyb v arabskom svete. V cirkvi nás trápi úpadok morálky či úbytok  v počte členov. To všetko kladie na pery mnohých ľudí otázku: „Ako to bude ďalej?“.

Napriek problémom, v ktorých Judsko žilo, vyzýva Chizkija Boží ľud ku dôvere v Boha slovami „podajme ruku Hospodinu!“. Spoľahnutie sa na Boha nie je výzvou, ktorá chce ľudí odviesť z reality života a kresliť im vzdušné zámky pred očami. Je to skôr apel, ktorý zdôrazňuje, že je pre nás nezmyselné trápiť sa vecami, ktoré nemôžeme zmeniť. Oveľa potrebnejšie je vložiť svoj život do rúk Boha, ktorý hýbe dejinami, a ktorý má svoje možnosti aj vtedy, keď my žiadne východiská nevidíme. Netrápme sa nad tým, čo nemôžeme zmeniť, ale porúčajúc sa do Jeho rúk prosme Ho, aby nám dal spoznať to, čo zmeniť môžeme a potrebujeme!

b)     aby nás viedol správnym smerom

     Človek nerád priznáva, že potrebuje vedenie. Argumentuje tým, že má vlastný rozum a nepotrebuje, aby mu niekto niečo diktoval. Mnohokrát odmieta usmernenia v Božom slove spoliehajúc sa iba na vlastný úsudok. Avšak človek, ktorý nie je Bohom vedený, bude rýchlo zvedený.

To pocítil na vlastnej koži samotný kráľ Chizkija. Nevyšlo mu spojenectvo proti Asýrii ani s Babylonom, ani s Egyptom. Keď počúvol radu Božieho proroka Izaiáša, aby vzdoroval pri druhom útoku proti Jeruzalemu vedenom Sancheríbovým veliteľom, bol svedkom toho, že Boh má možnosti aj v našich nemožnostiach a dokáže poraziť mocných: Tu Hospodin vyslal anjela, ktorý zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov v tábore asýrskeho kráľa, takže on sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou. (2 Kron. 32,21). Chizkija spoznal, že ľud musí byť predovšetkým duchovne silný a jednotný, preto dal vyčistiť chrám Hospodinov, ktorý nebol dlhé roky používaný a vyzýval Izraelcov, aby sa pridali k uctievaniu Boha svojich otcov.

Bratia a sestry, Božie vedenie a usmernenia sú ukazovateľom správneho smeru v ľudských problémoch v každej dobe. Hospodárska kríza, ktorej čelíme, je dôsledkom morálnej krízy. Jej riešením nie je prelievanie peňazí, ale zodpovedné a morálne nakladanie s nimi. Politická situácia by bola stabilnejšia, ak by rozhodnutia politikov boli presvecované „vyššími princípmi“, kresťansky povedané : Božími pravdami z Písma.  Podobne aj samotná cirkev by mala v spoločnosti väčší kredit, ak o Bohu nielen hovorila a nechala sa Ním aj viesť. Boh nás chce viesť vo svetle svojho slova správnym smerom, preto podajme Mu ruku!

c)      aby nás posilnil v slabosti

Nie vždy máme silu konať kroky viery. Cítime sa malí čeliť nepriateľskej prevahe. Chizkija mal túto skúsenosť v duchovnom zápase s modlárstvom ľudu i v boji s Asýrčanmi. Boh ho však posilnil skrze proroka Izaiáša i osobne v modlitbe, keď sa v nej k Nemu utiekal.

Diabol   mnohokrát odvádza od duchovného zápasu tým, že poukazuje na naše slabosti a našu nehodnosť stáť v duchovnom boji. Ale tí, ktorí stoja v Božej svätyni a v modlitbách sa k Nemu utiekajú vedia, že Boh práve v našej slabosti dokazuje svoju silu. Vedomie, že za nami stojí mocný Boh nám chce i v Novom roku dávať silu a odvahu k misijnému konaniu.

d)     na svedectvo, že mu patríme

Tľapnutie si do dlaní, podanie ruky niekomu, má svoju veľkú symboliku. Ak si ľudia podajú ruky, dávajú tým najavo, že dohovor, alebo zmluva, ktorú urobili, platí. Môže to znamenať aj to, že dotyční k sebe patria, sú na „jednej vlnovej dĺžke“, a že s tým druhým rátajú vo svojom živote.

Chizkijova výzva Izraelitom, aby prišli do obnoveného chrámu, bola pozvaním pre Boží ľud nanovo sa priznať k Bohu svojich otcov a v tejto identite slúžiť Mu a počítať s Ním v každej chvíli života.

Táto výzva, bratia a sestry, je pre nás v cirkvi aktuálnym novoročným pozvaním, aby sme Bohu, ktorý nám v krste povedal svoje „áno“, nanovo „podali svoju ruku“. Nech je to znamením toho, že vieme komu patríme, komu sme zverili svoj život a s kým rátame v tomto Novom roku 2014. Amen!

Pomodlime sa :

     “Oslavujeme Ťa, všemohúci nebeský Otče, za Tvoju milosť, že sme sa mohli dožiť Nového roku. Ďakujeme za dobrodenie, ktoré si nám preukazoval v roku minulom. Sme vďační za chvíle radosti, ktoré nás budovali a vnášali do života entuziazmus, ako aj chvíle skúšok, ktoré povzbudili našu vieru. Ty si v Novom roku otvoril pred nami novú budúcnosť. Nevieme, čo nás v nej čaká, ale sme plní dôvery voči Tvojmu prísľubu, že Ty si s nami až do konca sveta. Preto do Tvojich rúk vkladáme svoje dlane a  prosíme, aby si nás v novom zajtrajšku viedol, ochraňoval a povzbudzoval v životných zápasoch. Svojim slovom a sviatosťami posilňuj našu vieru v Teba, aby sme mali vnútornú duchovnú silu smelo stáť v duchovnom boji viery v prostredí, do ktorého si nás postavil. Vedomie, že napriek našim slabostiam konáš skrze nás svoje dielo vo svete, nás povzbudzuje ku konaniu poslania, ktoré si nám vo svete zveril. Prosíme o múdrosť i posilnenie v misii, aby sme boli vernými svedkami Tvojho evanjelia. Nech Tvoje požehnanie v   nových časoch spočinie na nás všetkých, lebo v Tvoje meno dúfame.” Amen.      

Použité materiály : Kázňová prípravka dôstojného brata biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Slavomíra Sabola

 

48.819538,20.363907