Nový rok 2020 – viera v silného Boha

Written by radovan on dec 30, 2019 in - No Comments
article_image_full

Nový rok – 1.1.2020

„… viera v silného Boha …“

Bratia a sestry : Pokoj vám!

Heslo roka 2020

Marek 9, 24

Verím! Pomôž mojej nevere!

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Stojíme na prahu nového roka. Je pekným zvykom, že si na začiatku roka ako bratia a sestry v spoločenstve, či ako rodinní príslušníci alebo kamaráti či kolegovia v práci zvykneme priať, „vinšovať“ veľa dobrých vecí. Medzi nimi nechýba zdravie, pohoda, či úspech. Dnes je už celkom v móde aj Božie požehnanie. Nie málo je tých, ktorí zvyknú povedať : Prajem ti hlavne pevné zdravie, lebo to je najdôležitejšie. Áno, priatelia, zdravie je vskutku dôležité pre pobyt v tejto časnosti. Zdravý človek sa vie inakšie realizovať a uplatniť ako chorý. Má iné možnosti v živote ako nemocný. Má iné ciele, iné plány, iné priority, iné sny atď. Predsa len, pokiaľ sa na život nepozeráme len ako na niekoľko desiatok rokov prežitých na tejto zemi, ale vnímame ho spektrálnejšie a sme ochotní do tejto predstavy zahrnúť aj večný život, potom zdravie ako také nie je to najdôležitejšie. Pán Ježiš o tom dokonca hovorí celkom plasticky v Matúšovom evanjeliu : 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla (Matúš 5, 29 – 30).

            Z perspektívy večnosti je teda omnoho viac ako zdravie dôležitejšie niečo iné. Iste, nechceme sa dnes rúhať. Naopak! Chceme Pánu Bohu za dar zdravia ďakovať a rovnako tak ho vyprosovať všetkým nemocným a chorým. No v konečnom dôsledku ide o to, že človek môže byť snáď aj celý život zdravý, no zdravie ako také nie je ešte zárukou života večného. Pokiaľ nám teda záleží aj na večnosti, nielen na tom pozemskom živote, potom by sme si okrem zdravia, pohody či úspechu mali priať ešte aj niečo navyše : vieru.

V spievanom evanjeliu (Marek 9, 14 – 29) sme dnes počuli príbeh o uzdravení posadnutého, ktorý sa v podstate celý točí okolo viery, resp. okolo jej nedostatku. Čo vlastne viera je, priatelia? Pokiaľ to vnímame tak, že Písmo sa vykladá Písmom, potom azda najkrajšiu definíciu viery nájdeme v liste Židom 11,1 : 1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme … (ekumenický preklad). Učebnica pre konfirmandov zas vieru definuje „nie ako len nejaké nejasné vedomie, že nejaký Pán Boh musí niekde existovať. Takáto viera by bola totiž povrchná a primitívna. Pravá viera je však osobná skúsenosť, zažitie Pána Boha v našom srdci. Je to stretnutie so živým Pánom Bohom.“ A ďalej v tej istej učebnici čítame : „Viera teda neznamená len byť presvedčený, že Boh existuje, ale znamená aj zveriť Pánu Bohu celé svoje srdce a naplno Mu dôverovať.“ Nuž a pokiaľ sa na základe takejto definície pýtame, čo potom znamená uveriť, potom podľa učebnice pre konfirmandov to znamená „odvážiť sa skúsiť to v živote s Ježišom. Znamená to rozhodnúť sa pre neho, dať Mu prvé miesto vo svojom živote. V skutočnosti to nie ľudský výkon, ale dielo Ducha Svätého, ktorému sa človek v poslušnosti poddáva.“

Bratia a sestry, čo sa viery týka, v tejto oblasti dochádza neraz k nepochopeniu. Je nemálo tých, ktorí sú presvedčení o tom, že skutočnú vieru v živote človeka možno akoby zmerať. To konkrétne znamená, že čím je človek úspešnejší, tým väčšiu vieru má. Pokiaľ by to takto malo byť, potom by pravdepodobne väčšina z nás, ktorí zažívame aj neúspechy, musela rýchlo konštatovať, že máme iba veľmi slabú vieru, ba dokonca žiadnu vieru. To platí najmä vtedy, pokiaľ sa na nás v živote začnú sypať  samé pohromy, neúspechy, nezdary, nehody alebo choroby. Situácie, keď sa zdá, že nám už nemá kto pomôcť, v ktorých už nevidíme východisko, tak ako aj otec z dnešného evanjelia, zrejme z času na čas pozná každý jeden z nás. Ako rád by som vtedy i ja mal takú silnú vieru, ktorej je všetko možné, ako o tom Ježiš hovorí. A myslím, že aj vy…

Predsa však, na čo Ježiš naozaj myslí, keď hovorí o viere? Vníma ju iba ako podmienku pre konanie zázrakov? Je viera podľa Ježiša iba liek na neúspechy? Je to takpovediac recept na úspech? Recept na dobrý a úspešný život? Poviem vám : ja som ešte nevidel nikoho, kto by prostredníctvom svojej viery, v doslovnom zmysle, dokázal prikázať vrchu, aby sa pohol a on by sa pohol. V cirkvi však zas a znovu naproti tomu stretávam ľudí, ktorým Pán Boh svojimi zásahmi v ich životoch dopomohol k viere.

Priatelia, čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že to nie my niečo robíme prostredníctvom svojej viery. To nie my sa za niečo zaručujeme skrze svoju vieru. Naopak! Je to Boh sám, v ktorého naša viera dúfa a dôveruje. Je to Boh sám, na ktorom naša viera takpovediac visí. Bratia a sestry, je fakt, že keď ľudská logika nevidí žiadne východiská, nie je to jednoduché vedieť takto mocne a neochvejne dôverovať v Boží zásah. Práveže je to mimoriadne ťažké. Vtedy človeku naozaj neostáva nič iné ako spoľahnúť sa na slová Pána Ježiša, tak ako nám ich zaznamenal evanjelista Lukáš: Bohu nič nie je nemožné (Lukáš 1, 37). V každom prípade toto konštatovanie Boh už dokázal tým, že svojho Syna vzkriesil z mŕtvych. Touto totálnou zmenou smrti na život dokázal Boh absolútne všetko.

Tento mocný Boží zásah, drahý brat, milá sestra, je tu dnes aj pre teba a týka sa aj tvojho života. Je to Božia ponuka, ktorá je stále platná, i keď tvoja viera možno kolíše, je slabá a pochybuje : 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal (Marek 9,27).  

            … Pre toho, kto verí, je všetko možné … Áno? Je to naozaj tak? Len keby to bolo také jednoduché! Dnes, milý priateľ, možno samého seba vnímaš skôr ako toho otca chorého chlapca a túžiš to vykričať spolu s ním : Verím! Pomôž mojej nevere! Významný cirkevný otec Augustín vo svojom komentári tejto biblickej pasáže zdôrazňuje dvojité vyznanie otca. A síce, že má vieru, ale nie dokonalú. Mám vieru, vraví otec, ale pomôž mi, lebo mi chýba hlboká viera. On teda má vieru. Druhá časť vety však prezrádza, že táto viera nie je kompletná, dokonalá. Prosiť s vierou znamená modliť sa, aby naša samotná vôľa nekolísala vo viere. Podľa Augustína, ak budeme nasledovať túto cestu, modlitba a viera sa stanú dvoma vnútorne spätými postojmi. Ak chýba viera, je nemožné modliť sa. Veď kto sa modlí k tomu, v čo neverí? K modlitbe je teda nutná viera. Na to, aby sme si udržali vieru, sa zas potrebujeme modliť. Z viery pramení modlitba a táto modlitba nám zas získava stabilitu vo viere.

Bratia a sestry, celé generácie kresťanov trápi otázka : Prečo tomu posadnutému chlapcovi nedokázali pomôcť už aj samotní učeníci? Ježiš im hovorí, že nespravili dosť : 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 Povedal im: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“ (Marek 9, 28 -29). Dá sa to teda vysvetliť tak, že keď viera nestačí, stačí sa pomodliť a postiť a bude to? Bratia a sestry, ja naozaj nemám nič proti modleniu sa a posteniu, ale naozaj nám to dopomôže k tomu, aby sme boli vypočutí?

Nie je na škodu z času na čas siahnuť po našich luteránskych vierovyznávačských spisoch, kde náš reformátor Martin Luther vo svojom vysvetlení 3. článku Viery všeobecnej kresťanskej hovorí : Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; tak ako i celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva …

            Bratia a sestry, čo z toho vyplýva? Jednoducho to, že viera nie je ľudská schopnosť. Viera je ovocím pôsobenia Ducha Svätého v nás! A čo takáto viera vzbudená Duchom Svätým v človeku pôsobí? Takáto viera predovšetkým nehľadí na seba v tom zmysle, či je pravá, silná alebo slabá. Viera z Ducha Svätého neverí v samu seba. Je to viera, ktorá verí v Boha. V Boha, ktorý jediný má moc robiť zázraky. Hneď v ďalšej 10. kapitole Markovho evanjelia preto nie náhodou čítame : „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ (Marek 10,27).

            Hudson Taylor, veľký misionár, ktorý pôsobil Číne, raz povedal: Nepotrebujeme silnú vieru v Boha; potrebujeme vieru v silného Boha.

A tak, priatelia, vieru v silného Boha dnes vám, ale i sebe samému, na začiatku nového roka 2020 okrem mnohých ďalších vecí prajem a vyprosujem aj ja. Amen.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

           

48.819538,20.363907