Pamiatka posvätenia chrámu
Written by radovan on sep 30, 2014 in - No Comments
Pamiatka posvätenia chrámu – 5. 10. 2014
Bratia a sestry : Pokoj vám!
J 2, 19
Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Slávime dnes na pôde nášho cirkevného zboru peknú slávnosť – pamiatku posvätenia nášho chrámu. Teda pamiatku na jeho zasvätenie, na oddelenie pre bohoslužobné účely. Zo zachovaných historických dokumentov sa podarilo zistiť, že kostol ako taký bol zasvätený Svätej Trojici. Vychádzajúc z roku 1480, kedy sa objavuje prvá písomná zmienka o existencii chrámu v Dobšinej, tohto roku si pripomíname 534 rokov jeho existencie. Je to úžasne dlhá doba. Zrejme by bolo ťažké spočítať to množstvo generácií, ktoré v tomto chráme počas niekoľkých storočí jeho existencie čerpali duchovné posilnenie, prijímali rady, potešenie, ale aj napomenutia z Božieho slova. Bolo by ťažké spočítať množstvo osudov a príbehov, ďakovaní, prosieb i vyznaní hriechov, ktoré ľudia vo svojich modlitbách z tohto miesta vysielali Pánu Bohu. Je to vskutku vzácny priestor, v ktorom boli ovplyvňované mnohé generácie ľudí pred nami. Dnes sme v tomto chráme Božím slovom i Božím Duchom premieňaní a transformovaní my a pevne veríme, že i generácie, ktoré prídu po nás tu nájdu svoj duchovný domov.
Slová z Písma svätého, ktoré som na úvod prečítal a ktoré vyslovil Pán Ježiš, nám však akosi k takejto peknej slávnosti nepasujú! Čakali by sme možno všetko iné, len toto nie. Očakávali by sme, že budeme vyzvaní, aby sme medzi sebou spravili nejakú zbierku a snažili sa opraviť ďalšie časti tohto starobylého chrámu. Očakávali by sme, že budeme vyzvaní, aby sme pripravili nejaký ďalší projekt na Ministerstvo kultúry a z prípadne schválenej dotácie pokračovali opravou zvyšných častí interiéru alebo aj exteriéru. Čakali by sme možno výzvu, aby sme čo najefektívnejšie využívali majetok, ktorý ako cirkevný zbor máme k dispozícii a investovali do ďalších rekonštrukčných prác. Čakali by sme asi všetko, len nie to, čo nám dnes zaznelo : Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím. Veď človeka až strasie pri pomyslení na niečo také!
Zbúrajte tento chrám … to je výpoveď nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista, počas Jeho návštevy jeruzalemského chrámu, po tom, ako z neho vyhnal kupcov, predavačov, zmenárov a podobné indivíduá, ktoré síce zabezpečovali plynulý chod chrámu a potrebné zabezpečenie pre prinášanie obetí. Na druhej strane si však z náboženstva robili biznis, na ktorom sa sami obohacovali, okrádali pútnikov, a to všetko pred tvárou Hospodina, dokonca pod rúškom zbožnosti!
Drahí priatelia, čo chce Syn Boží dnes touto svojou výpoveďou povedať nám? Rozumieme tomu, o čom to tu hovorí? Máme azda vziať Jeho slová vážne? Máme naozaj zbúrať túto historickú pamiatku? A kde sa potom budeme stretávať? Nuž predtým, než sa pustíme do búrania, skúsme sa najprv zamyslieť nad tým, čo pre nás tento chrám znamená! Čo vám napadne, keď na tento chrám pozeráte? Možno by bolo dobré spraviť takú anonymnú anketu medzi ľuďmi v našom mestečku, aby sa vyjadrili. Niektorí by zrejme obdivovali architektúru a vek kostola. Niektorí by sa asi pohoršovali, že kostol je síce pekný, ale už je ošarpaný a bolo by už fakt treba niečo robiť, aby nejako vyzeral a nešpatil. Ďalší by možno išli trochu hlbšie a neostali by len pri týchto vonkajších – povrchných veciach. Chrám je pre nich miestom pokoja. Posvätným miestom, miestom Božej prítomnosti medzi nami. Miestom modlitby, kde človek prichádza do kontaktu s Bohom. Pre iných zas veľkosť a majestátnosť chrámu môže symbolizovať veľkosť a majestátnosť samotného Boha. Veľkosť Božej lásky a obete, ktorú za nás priniesol Syn Boží na kríži. Teda aj veľkosť Božieho odpustenia, milosti a milosrdenstva. Veľkosť Božieho zľutovania. Určite by sa však našli aj takí, ktorí by pri otázke ohľadom chrámu ostali celkom chladní. Je nemálo takých, ktorí v ňom ešte ani neboli. Resp. zvnútra ho videli možno len niekde na fotkách. Bolo to zvláštne, keď pri stretnutí „Zimnouličiarov“ pred cca. dvoma týždňami sa tuná zišlo minimálne 40 ľudí, mnohí z nich aj spomínali na časy detstva, ako okolo kostola hrávali futbal, v zime sa zas sánkovali a podobne, v sakristii sa vyučovala konfirmácia. Smutné je len to, že to všetko sa dialo pred 30 a viac rokmi. Odvtedy tu už neboli. Je to pre mňa zvláštne, nepochopiteľné. Vo mne osobne, keď pozerám na chrám, sa skoro zakaždým objaví aj akýsi pocit viny, keď si uvedomujem vlastnú nedostatočnosť a hriešnosť pred Bohom. Uvedomujem si, že Boha potrebujem. Že On je veľký a ja malý. Že tak, ako sa môžem ukryť v útrobách tohto chrámu, i Boh je mojim úkrytom a útočiskom.
Takto vznešene jeruzalemský chrám určite vnímala aj Ježišova generácia. Bolo to pre nich posvätné miesto, na ktoré nedali dopustiť. Bol to jednoducho pojem, legenda, mýtus. A tu zrazu nejaký potulný učiteľ z Nazareta si dovolí vystrojiť čosi také! Veď to je neslýchané! Kto Mu na to dal právo?
Bratia a sestry, Ježišov akt vyčistenia chrámu je jasnou kritikou vtedajšieho náboženského systému, z ktorého sa stalo iba obradníctvo bez skutočného duchovného života. Nič len suché dodržiavanie predpisov bez skutočnej lásky – tak k Bohu ako aj k človeku. Je to jasný poukaz na to, že Hospodin viac ako po obetiach túži po úprimnosti, viere a dôvere, ktorá sa prejavuje láskou k Bohu i k človeku, konkrétnou pomocou a nezištnou službou spravenou pre toho druhého.
Ježišova kritika je tak dnes zameraná aj na nás, milí priatelia. Samotným Kristom sme konfrontovaní, akým životom žijeme. Nesústreďujeme sa až príliš len na chrám ako stavbu z kameňa? Ako však vyzerá stavba toho môjho života? Aký vzťah mám s Pánom Bohom? O čom je vlastne naše náboženstvo? Akým spôsobom ovplyvňujeme okolitý svet? Nie je to všetko už len vec zvyku a liturgických obradov? Nevytráca sa z našich životov skutočná láska, tolerancia, spolupatričnosť, kresťanská jednomyseľnosť?
Keď teda Ježiš hovorí o zborení chrámu, nemyslí to doslova, tak ako to oni vtedy pochopili. Naznačuje niečo iné. Jeho slová je nutné chápať v duchovnom zmysle. On sám je tým chrámom, ktorý bude zborený. On sám je tým chrámom, v ktorom bude prinesená jediná, jedinečná a neopakovateľná obeť. On ako kňaz prinesie obeť v podobne samého seba. Samého seba obetuje (zborí), a tak zmieri padlé ľudstvo so svätým Bohom. A na dôkaz dostatočnosti tejto obete o tri dni vstane z mŕtvych. Ježiš akoby hovoril : Zničte ma a ja o tri dni povstanem. Drahí priatelia, ak už dnes teda chceme niečo boriť a rúcať, potom určite nie tento chrám, ale skôr naše falošné očakávania od tohto chrámu alebo predsudky, ktoré ľudia v spojitosti s kostolmi majú!
To znamená : tak ako pozornosť Židov vtedy sa mala pri Ježišovi orientovať na vyššie veci a neostať len v prízemných obradoch a suchom dodržiavaní predpisov Mojžišovho zákona, tak ani my sa nemôžeme a ani nesmieme orientovať len na tento chrám. Tento chrám je len symbol, nie však Spasiteľ. Tento chrám je len prostriedok na stretnutie sa so živým Spasiteľom a Pánom, ale nie Boh. Tento chrám si preto ani my nezbožstvujeme. Sme zaň samozrejme Pánu Bohu vďační, že ho máme. Sme vďační za našich predkov, ktorí nám ho postavili, prerábali a udržiavali, aby sme sa dnes aj my mali kde schádzať. Nuž a s Božou pomocou sa aj my snažíme zachovať ho pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Chrám však pre nás nie je Bohom. On svojou veľkosťou na Boha a na Krista, nuž a nakoniec na celú Svätú Trojicu iba poukazuje. Na poslednom súde sa ťa však Boh nebude pýtať, aký si mal vzťah k chrámu, ale : Aký vzťah si mal so mnou? Ako si vnímal Ježiša Krista? Privádzal ťa symbol chrámu, ktorý si mal pred očami deň čo deň k pokániu? K vyznávaniu hriechov, k prosbe o odpustenie a k snahe o polepšenie života? Alebo ťa to všetko nechávalo ľahostajným a chladným?
Preto aj tento náš chrám nie je nič viac a nič menej ako poukaz na nový chrám, ktorý nám prišiel v Ježišovi Kristovi. On je Ten, na kom skutočne záleží! Určite, je to pekné a viditeľné svedectvo našej viery, keď sa o tento kamenný chrám staráme, keď nám záleží na tom, ako vyzerá. Neraz je to výsledok našich brigádnicky odpracovaných hodín, našich zbierok, obetí a milodarov, voľného času. Vďaka vám všetkým, priatelia, ktorým tento chrám leží na srdci! No ešte viac nech vám na srdci leží váš osobný vzťah s Pánom Ježišom, tým osláveným, ktorý za nás zomrel i z mŕtvych vstal! Určite, je to pekné a viditeľné svedectvo našej viery, keď sa o tento kamenný chrám staráme, keď nám záleží na tom, ako vyzerá. No ešte lepšie by bolo, keby sme ho dokázali zapĺňať a využívať jeho kapacitu. Keby v ľuďoch rástla túžba a hlad po Bohu, po Jeho poznávaní, po Jeho uctievaní, po službe Jemu. Po využívaní duchovných aktivít, ktoré sa na pôde nášho cirkevného zboru realizujú.
Milí priatelia, nech nás teda symbol tohto chrámu napĺňa túžbou po Bohu. Po stretávaní sa s Ním ako aj s bratmi a sestrami vo viere. Nech nás symbol chrámu napĺňa uvedomením si vlastnej nehodnosti, slabosti a hriešnosti pred Bohom. Tiež však uvedomením si veľkosti Božieho zľutovania, milosti a lásky. Nech nás symbol chrámu vedie k skutočnej bohoslužbe, úprimnej viere a obetavosti, nielen k povrchnému obradníctvu, ktoré sa Bohu protiví! Nech Pán Boh mocne náš chrám i nás všetkých, ktorí sme chrámom Božieho Ducha, chráni a žehná! Amen.
