Poďakovanie za úrody zeme – od vďačnosti k službe
Written by radovan on okt 08, 2025 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 12.10.2025
„… od vďačnosti k službe …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 58, 6 – 12
6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. 7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. 9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, 10 ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas. 11 A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú. 12 A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Sviatok Poďakovania za úrody zeme patrí medzi tie chvíle cirkevného roka, kedy sa pred oltárom Božím zhromažďujeme s pocitom vďačnosti. Prinášame svoje dary – plody polí, sadov, záhrad, práce našich rúk – a spievame piesne vďaky Hospodinovi, ktorý dáva slnko, dážď, úrodu, chlieb i zdravie. Ale dnes, keď sledujeme napätie a nedorozumenie medzi štátmi nielen v Európskej únii, ale v podstate po celom svete, akosi prestávame mať dôvod na slávenie tohto sviatku. A keď k tomu započítame ešte aj svoje osobné starosti, je to ešte ťažšie a horšie. Zrazu sa zdá, že Poďakovanie za úrody je len pekná tradícia, no s realitou života má málo spoločné.
Práve do takejto situácie k nám prehovára prorok Izaiáš. A nie je to vôbec radostná reč. Slová, ktoré sme čítali, zaznievajú v čase, keď Izrael po dlhých rokoch zajatia konečne opäť stojí na svojej pôde. Národ, ktorý sa kedysi radoval z Hospodinovho požehnania, teraz zápasí s biedou a sklamaním. Domov, po ktorom túžil, leží v ruinách. Chrám, centrum ich viery, je zničený. Hospodinov ľud síce opäť obýva svoju krajinu, no v srdciach panuje prázdnota. Mnohí si kladú otázku: „Kde je teraz náš Boh? Prečo nám nedáva požehnanie, keď sa modlíme, keď sa postíme, keď prinášame obete?“
A prorok im odpovedá slovami, ktoré prenikajú až do srdca: 6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. 7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Izrael robil všetko, čo považoval za zbožné – modlil sa, postil, konal bohoslužbu. Ale Boh videl, že všetko to bolo len navonok. Ich pôst bol plný sebectva a ich zbožnosť sa končila na prahu chrámu. Preto Hospodin skrze proroka hovorí: „Nie takýto pôst som si žiadal!“
Drahí priatelia! Tu sa dotýkame aj nás. Aj my máme svoju formu zbožnosti. Sviatky, bohoslužby, tradície – všetko to má svoje miesto. Ale prorok nám dnes pripomína, že Boh nehľadí na množstvo obradov, ale na srdce, ktoré sa obracia k druhému človeku. Hospodin nechce len slová vďaky, ale život vďaky. Vďaku, ktorá sa prejaví skutkom. Keď sa pozrieme na dnešný svet, znovu sa môžeme pýtať: Za čo máme ďakovať? Vojny, neistota, ekonomické napätie, klimatické zmeny, sociálne rozdiely… A k tomu naše osobné ťažkosti – rodinné, pracovné, zdravotné. Mnoho ľudí má dnes pocit, že žijú v krajine spustošenej ako Jeruzalem po návrate zo zajatia. Domov síce máme, ale radosť v ňom akosi chýba.
A predsa: práve sem zaznieva Božie slovo, ktoré nekarhá len preto, aby ranilo, ale aby otvorilo cestu k obnoveniu. Izaiáš hovorí: 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. (v. 8) Všimnime si to „potom“. To „potom“ prichádza, keď sa človek odvráti od seba a obráti sa k druhým. Keď začne žiť tak, že vďačnosť sa mení na službu. Prorok tu nehovorí o žiadnej filozofii či morálke, ale o konkrétnych skutkoch lásky – o chlebe pre hladného, o prístreší pre bezdomovca, o odeve pre nahého. V tom spočíva pravá bohoslužba. Nie v množstve obradov, ale v postoji srdca, ktoré odráža Božiu lásku.
Bratia a sestry, možno si povieme: To všetko znie krásne, ale realita je iná. Náš svet je plný zlomenosti, a my sami často zápasíme s tým, že by sme radi pomáhali, ale nevládzeme. Radi by sme dôverovali Bohu, ale vidíme priveľa biedy. Radi by sme ďakovali, ale srdce je plné otázok. Preto potrebujeme počuť, že prorok Izaiáš neostáva len pri výzve k obráteniu, ale prináša aj zasľúbenie: 11 A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú. (v. 11) To je nádherný obraz – človek, ktorý bol vyschnutý, sa stáva ako zavlažovaná záhrada. Nie preto, že by si to zaslúžil, ale preto, že Hospodin je jeho zdrojom. Izrael mal znovu objaviť, že Boh ich neopustil. Aj keď všetko navonok vyzeralo zničené, Boh s nimi stále konal – v skrytosti, v tichu, v malých krokoch obnovy. A tak aj my dnes, keď slávime Poďakovanie za úrody, môžeme túto udalosť prežiť nie ako idylický sviatok, ale ako chvíľu obnovy viery. Aj vtedy, keď svet okolo nás nepripomína záhradu, ale púšť. Aj vtedy, keď sa zdá, že naše modlitby narážajú na strop, Hospodin pôsobí. On je tým prameňom, ktorý nevysychá.
Ale prorok ide ešte ďalej. Hovorí: 12 A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie. (v. 12) Toto je jeden z najkrajších Božích prísľubov. Boh nehovorí, že zmení svet lusknutím prsta. Hovorí, že cez svoj ľud – cez tých, ktorí Ho milujú a nasledujú – začne obnovovať trhliny. A to nie hocijaké trhliny, ale tie, ktoré siahajú až do sŕdc ľudí, do ich vzťahov, do ich spoločenstiev. Keď sa pozrieme na Krista, vidíme, že práve On naplnil toto zasľúbenie. On sa stal opravovateľom trhliny medzi Bohom a človekom. Na kríži uzavrel tú priepasť, tú trhlinu, ktorá nás oddeľovala od Boha. V Jeho smrti bola zničená moc hriechu, ktorá nás rozdeľovala a v Jeho zmŕtvychvstaní otvoril cestu k novému životu.
A práve preto môžeme dnes – aj uprostred neistoty – ďakovať. Nie preto, že by všetko bolo v poriadku, ale preto, že v Kristovi Boh obnovuje naše životy. On nám vrátil domov – domov v Božej prítomnosti. On nás volá, aby sme žili ako „obnovitelia ulíc na bývanie“. Ako tí, ktorí prinášajú zmierenie tam, kde vládne spor. Ktorí prinášajú pokoj tam, kde je nenávisť.
Drahí priatelia! Možno sa nám zdá, že toto všetko, o čom tu dnes je reč, je len „hudba budúcnosti“. Ale práve v Kristovi sa táto hudba už začala hrať. Je to tichá melódia Božej milosti, ktorá sa ozýva v srdci každého, kto verí. Tam, kde človek hľadí na seba, počuje len šum sveta – obavy, hluk, neistotu. Ale tam, kde sa obráti pohľad na Ježiša, tam začína znieť pieseň vďaky. Preto, bratia a sestry, aj my dnes môžeme žasnúť nad tým, že Hospodin svoje zasľúbenie naplnil práve vo svojom Synovi. Boh v Ježišovej smrti uzavrel trhlinu, ktorá tu bola medzi Ním a nami. V Ježišovi sa zlomilo jarmo hriechu a otvorila sa cesta k slobode. A pri našom krste nám vydobyl právo pobytu v Jeho sláve. To je základ nášho dnešného poďakovania – nie množstvo plodov, ktoré sme dopestovali … ale milosť, ktorú sme dostali.
S pohľadom upretým na Krista môžeme sláviť sviatok Poďakovania za úrody. Nie ako únik pred realitou, ale ako vyznanie viery v Boha, ktorý dáva rast nielen zemi, ale aj nášmu srdcu. On premieňa prázdnotu na plodnosť, hlad na nasýtenie, smútok na radosť. A keď sa dnes priblížime k Pánovmu stolu, keď budeme prijímať Jeho telo a krv, smieme v duchu počuť slová proroka: Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! (v. 9) To je najväčšie požehnanie, ktoré môžeme prijať – že Boh je „tu“. Že On zostáva s nami, že nás vedie aj cez suché obdobia života. A z tejto istoty potom vyrastá naša vďačnosť. Nie povrchná, ale hlboká, zakorenená v Kristovej láske.
Drahí bratia a sestry! Nech teda dnešný sviatok Poďakovania nie je len o tom, čo sme nazbierali, ale o tom, čo sme prijali! Nech nás Božie slovo vedie k obráteniu, k otvorenému srdcu a k službe, ktorá pramení z Kristovej milost! Lebo On je Ten, kto obnovuje trhliny, kto zavlažuje naše púšte a kto nás robí záhradou, v ktorej rastie vďačnosť, pokoj a nádej. Amen.
Pokázňová modlitba:
Hospodine, náš dobrý Bože, ďakujeme Ti, že aj dnes si nám dal chlieb každodenný – z polí, z rúk našich, ale aj z Tvojho srdca. Ďakujeme Ti, že si nám daroval svojho Syna, v ktorom si uzavrel priepasť medzi Tebou a nami. Ďakujeme Ti, že v Ježišovi Kristovi si nám otvoril prameň milosti, ktorý nikdy nevysychá. Prosíme Ťa, obnov naše srdcia, aby naša vďačnosť nebola len v slovách, ale v skutkoch lásky. Pomáhaj nám, aby sme ako Tvoj ľud boli opravovateľmi trhlín, šíriteľmi pokoja a nádeje tam, kde vládne bieda. Požehnaj všetko naše úsilie, prácu našich rúk, ale predovšetkým – požehnaj naše srdcia, aby zostali verné Tebe. V mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.
