Posledná nedeľa v cirkevnom roku – aby potom nestačilo ani nám, ani vám?
Written by radovan on nov 19, 2025 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 23.11.2025
„… aby potom nestačilo ani nám, ani vám? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Matúš 25, 1 – 13
1 Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2 Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3 Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; 4 tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. 5 Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. 6 O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! 7 Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. 8 Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9 Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. 10 Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11 Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! 12 Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! 13 Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.
Milé sestry a milí bratia v Kristovi!
Keď čítame biblický text určený na poslednú nedeľu cirkevného roka, máme pred sebou obraz, ktorý je na prvý pohľad veľmi jednoduchý, no vo svojom vnútri nesie ticho večnosti. Ježiš hovorí: „Vtedy bude nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli naproti ženíchovi.“ (Mt 25,1) Tento príbeh je známy. Desať mladých dievčat, desať lampášov, jedno očakávanie. Polovica z nich má dostatok oleja, polovici chýba. Ženích mešká. A pri polnočnom kriku: „Ajhľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!“ (v. 6) sa všetko ukáže v celej svojej nahote. Pripravenosť i nepripravenosť.
Je to obraz, ktorý sa dotýka niečoho veľmi hlbokého v nás. Je to príbeh o čakaní. O trpezlivosti. O tom, čo nosíme v sebe, keď sa raz dvere večnosti otvoria. Nie je to kajúci text plný výčitiek. Je to skôr text, ktorý nás pozýva nahliadnuť do vlastného srdca. Pýta sa nás: načo sa spoliehame my, keď náš čas dozrieva? Z čoho žije naša viera, keď sa ticho noci predĺži a ženích akoby nie a nie prísť?
Panny z podobenstva sú v skutočnosti všetky rovnaké. Všetky majú lampy. Všetky čakajú. Všetky sú súčasťou jedného sprievodu. Ani jedny nie sú nemorálne, ani nerozumné v tom zmysle, že by nerozumeli významu svadby, resp.: významu svojej úlohy ako družičiek na svadbe. Rozdiel prichádza až vtedy, keď sa čaká dlhšie, než by si človek myslel. A práve v tom je pointa: viera sa preveruje nie vtedy, keď vidíme všetko jasne, ale keď všetko stíchne. Keď všetko trvá akosi dlhšie ako sme počítali.
Ježiš hovorí, že „kým ženích meškal, všetky zadriemali a zaspali“ (v. 5). To je veľmi krásna a veľmi realistická veta. Nespí len človek bez viery. Zaspali všetky. Aj tie pripravené, aj tie nepripravené. Spánok je obraz našej ľudskosti, našej slabosti, našej konečnosti. Nikto z nás nežije v stave neustáleho duchovného napätia. Nikto nie je stále „hore“, stále bdelý, stále bez chýb. Ježiš nám tým akoby hovoril: niekedy jednoducho zaspíme. Začneme byť jednoducho duchovne unavení. Niekedy ochabneme v modlitbe. Inokedy zas zanedbávame spoločenstvo. Niekedy sa nám zdá, že nádej slabne. Inokedy zas nemáme čas na Božie slovo. A predsa – to nie je dôvod, prečo niektoré panny vstúpia k ženíchovi a iné nie. Rozhodujúce je, čo si nesú so sebou, keď sa prebudia.
Olej v lampách je tajomstvo tohto podobenstva. Je to niečo skryté. Neviditeľné. Keď panny vychádzali v ústrety ženíchovi, nikto nevidel, kto má olej navyše a kto nemá. Všetko bolo rovnaké. A predsa, rozdiel bol už vtedy prítomný. Olej v Biblii často naznačuje Boží dar – niečo, čo si človek nemôže vynútiť ani vypožičať v poslednej chvíli. Je to život živený Božou milosťou. Nie zvykovosťou. Nie tým, že „aj ostatní idú na svadbu, tak idem aj ja.“ Tento olej je tichý. Neschováva sa za veľké slová. Je prítomný tam, kde sa človek v priebehu dní drží Boha aj vtedy, keď nič veľkolepé neprežíva. Je to dôvera, ktorá rastie v malých veciach – vo vernosti, v modlitbe, v jednoduchých skutkoch lásky.
Olej múdrych panien – to nie je zásoba, resp. nadbytok dobrých skutkov, ktorými by si zaslúžili vstup do svadobnej siene. Nie je to ani niečo, čím by sa mohli pochváliť pred ostatnými. Je to skôr obsah ich srdca. Tichá pripravenosť žiť s Bohom. A tak podobenstvo ukazuje, že viera nie je poväčšine o náhlych veľkých rozhodnutiach, ale skôr o tom, čo si so sebou nesieme každý deň. Múdrosť panien je vlastne obyčajná: nezanedbali to, čo sa nezdalo naliehavé. Mysleli dopredu. V tom, drahí priatelia, je múdrosť aj pre nás: myslieť dopredu! Myslieť na koniec. Myslieť na to, ako to raz všetko skončí. Skončí s nami, skončí pri nás.
Sestry a bratia! Všetko sa rozhodne v momente, keď zaznie: „Ajhľa, ženích!“ Je to výkrik, ktorý roztrhne noc. A tento okamih odhalí pravdu o každom človeku. Nie ako odsúdenie, ale ako zjavenie. Podobenstvo hovorí: „Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy.“ (v. 7) Všetky – aj múdre, aj nerozumné. Až vtedy sa ukáže rozdiel.
Nerozumné panny hovoria múdrym: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“ (v. 8) Je to veta, ktorá sa dotýka obrovskej pravdy: vieru si človek nemôže požičať. Nedá sa doplniť v poslednej chvíli. Nedá sa nadobudnúť zo strachu ani z paniky. Nedá sa získať z viery iných – nie z rodičov, nie z priateľov, nie z cirkevného zboru. V tej chvíli sa ukáže, čo žilo v našom srdci. Či mala viera priestor v našich dňoch. Či sme si na ňu nechali čas. Či bola v nás vďaka voči Božiemu Slovu živená pokojom, odpustením, láskou. Nie je to výčitka. Je to pravda, ktorú Ježiš hovorí, aby nás chránil pred tým, čo by sme raz mohli trpko ľutovať.
Keď ženích prichádza, múdre panny idú s ním. Podobenstvo hovorí jednoducho: „…a dvere sa zatvorili.“ (v. 10) Drahí priatelia! Je to jedna z najťažších viet evanjelia. Nie preto, že Boh nechce niekoho prijať. Ale preto, že príde chvíľa, keď rozhodnutia človeka dozrejú a budú mať svoje následky. Keď to, čo sme nosili v sebe, bude vypovedané. A už nie viac skryté.
Túto vetu však treba počuť vo svetle toho, kto ju hovorí. Ježiš rozpráva toto podobenstvo nie ako sudca, ale ako ženích. Ako Ten, ktorý prichádza k nám s radosťou. Ako Ten, ktorý túži, aby sme boli pri Ňom. Ako Ten, ktorý sám prináša olej milosti tým, čo ho hľadajú. Ak Ježiš hovorí o zatvorených dverách, hovorí to preto, aby dnes – kým sú ešte otvorené – človek žil nie v ľahostajnosti, ale v nádeji. Je to výzva k životu, nie k strachu. A práve preto končí podobenstvo slovami, ktoré sú darom, nie hrozbou: „Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny.“ (v. 13)
Drahí bratia, milé sestry! Bdelosť v Písme nie je nervózne vyčkávanie. Nie je to strach z konca. Bdelosť je život obrátený k Bohu. Je to otvorené srdce, ktoré denne prijíma Jeho prítomnosť. Bdelosť je vedomie, že každý deň má svoju váhu. Nie preto, že môže byť posledný – ale preto, že Boh ho napĺňa svojou milosťou. Bdelosť znamená žiť s Bohom tak, aby nás Jeho príchod nezaskočil. Nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že Ho očakávame. Tak ako dieťa očakáva rodiča, ktorému dôveruje. Tak ako nevesta očakáva ženícha, ktorého miluje. Bdelosť – to je vlastne radosť. Je to viera, ktorá počíta s tým, že Boh myslí vážne svoje zasľúbenia.
Sestry a bratia! Bdelosť nie je napätý stav, ale pokojný pohľad dopredu. Je to istota, že náš Pán príde – či už v hodine nášho odchodu, alebo v deň, ktorý pozná iba On. Táto bdelosť rastie z Božieho slova, ktoré nás premieňa. Zo spovede, ktorá nás očisťuje. Zo stola Pánovho, kde nás On sám živí. Zo života, v ktorom nám už teraz dáva ochutnať radosť svadobnej siene, ktorá raz bude pripravená aj pre nás.
Drahí priatelia! Posledná nedeľa cirkevného roka sa niekedy nazýva aj „nedeľou večnosti“. Nie preto, že by nám pripomínala smrť, ale preto, že nám pripomína život – život, ktorý nekončí. Je to nedeľa, ktorá nechce vnášať strach, ale otvárať oči. Je to deň, keď evanjelium jasne ukazuje, že Boh je Pánom budúcnosti. A že budúcnosť nie je len čas po smrti, ale je to aj dnešok. Čas, ktorý nesie Jeho prítomnosť.
Keď teda počúvame podobenstvo o desiatich pannách, nie je to predovšetkým príbeh o rozdelení ľudí. Je to príbeh o tom, čo dáva nášmu životu svetlo. Lampy panien svietili iba vďaka oleju. A lampa našej viery svieti iba vďaka Božej milosti. Keď si uvedomíme svoju slabosť, keď si uvedomíme, že aj my občas zaspíme, nie je to dôvod na zúfalstvo. Je to dôvod obrátiť sa k Bohu, ktorý dáva olej v pravý čas. Olej Ducha, ktorý obnovuje. Olej nádeje, ktorá neumiera.
Nie sme pozvaní byť dokonalí, ale pripravení. Nie napätí, ale otvorení. Nie zastrašení, ale očakávajúci. Lebo ženích prichádza nielen na konci času, ale aj do nášho dneška. Každý deň. Prichádza, aby nás posilnil, viedol, niesol, odpúšťal, uzdravoval. A jedného dňa príde naplno.
Bratia a sestry! Keď dnes počúvame Ježišovo slovo: „Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny,“ počujeme ho ako pozvanie. Ako hlas Ženícha, ktorý nás chce mať pri sebe. Ako evanjelium, ktoré nám dáva istotu, že v Kristovi máme všetko potrebné. Nech je teda táto nedeľa večnosti dňom nádeje. Nech je dňom, keď sa naše srdce znovu otvorí pred Pánom. Nech je dňom, keď prosíme, aby olej Jeho milosti nikdy nevyschol v našich lampách. A nech je dňom, keď sa učíme žiť tak, aby sme Jeho príchod očakávali s pokojom, nie so strachom. Lebo On prichádza ako Ženích – s radosťou, s láskou, s otvorenou náručou. Amen.
Pokázňová modlitba
Pane Ježiši Kriste, náš Ženích a Spasiteľ, ďakujeme Ti za dnešné slovo, ktoré k nám zaznelo. Ďakujeme Ti, že nás voláš k bdelosti nie zo strachu, ale z lásky. Ďakujeme, že aj keď niekedy zaspávame v našej slabosti a únave, Ty prichádzaš, aby si nás prebudil hlasom svojej milosti. Prosíme Ťa, obdaruj nás olejom svojej prítomnosti. Naplň naše lampy tichou dôverou, ktorá rastie z Tvojho slova. Dávaj nám vieru, ktorá sa nestratí v dlhých hodinách čakania.
Uč nás žiť každý deň tak, aby sme boli pripravení na chvíľu, keď nás zavoláš po mene. Zachovaj naše srdcia pri sebe. Chráň nás pred povrchnosťou, ktorá sa spolieha na poslednú chvíľu. Chráň nás pred spokojnosťou, ktorá zabúda na Tvoju blízkosť. A najmä — chráň nás pred strachom, ktorý by nám bránil dívať sa dopredu s nádejou. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí dnes cítia, že im olej v ich vnútri dochádza. Za tých, ktorí prežívajú únavu, smútok, chorobu, osamelosť či neistotu. Za tých, ktorí prežívali temnotu dlhšie, než sami vládzu niesť. Buď im svetlom, ktoré nehasne. Buď im blízkosťou, ktorá utešuje. Daj im zakúsiť, že si nablízku každému, kto ťa volá. Sprevádzaj svoju cirkev, Pane, aby bola miestom, kde sa dopĺňajú lampy. Kde sa ľudia posilňujú Tvojím slovom, kde prijímajú Tvoju milosť, kde sa učia nádeji.
Nech sme spoločne pripravení na deň, keď otvoríš dvere svadobnej siene naplno. A keď raz príde hodina nášho stretnutia s Tebou, prosíme, prijmi nás medzi svoje deti. Nie pre našu dokonalosť, ale pre Tvoju lásku. Nie pre množstvo zásluh, ale pre Tvoj dokončený čin na kríži. Nech vo chvíli, keď zaznie: „Ajhľa, ženích!“, naše srdcia nájdu pokoj v Tebe. Pane, zostaň pri nás až do konca. Až kým sa naša viera nezmení v hľadanie, až kým sa naše lampy nerozsvietia v Tvojom večnom svetle, až kým Tvoju slávu neuzrieme bez závoja. Za to všetko Ti ďakujeme a Teba prosíme, Ty, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
