Posledná nedeľa v cirkevnom roku – skôr či neskôr

Written by radovan on nov 20, 2019 in - No Comments
article_image_full

Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 24.11.2019

„… skôr či neskôr …“

Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.

Marek 13, 31 – 37

31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. 33 Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. 34 Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, 35 tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. 36 Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. 37 A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!  

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

O tom naozaj niet pochýb! Skôr alebo neskôr tento svet skončí. Naša zem a rovnako tak ani celá slnečná sústava tu nebudú naveky. O tomto napokon učí aj samotná veda. Nuž a Písmo sväté má v tomto smere rovnaký názor : 31 Nebo a zem sa pominú … – otázka je len ako a kedy. Pravda je taká, že otázka konca sveta bola vždy lákavá. Bolo tomu tak pred mnohými vekmi. Stále je to tak a aj bude. Na toto „Kedy?“ nám dnes dáva Pán Ježiš celkom jednoznačnú odpoveď : 32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec.

            V Ježišovej dobe sa svet javil ako pevný a spoľahlivý. Vzbudzoval dojem, že to tak bude navždy. Dnes sú na mieste obavy mnohých, že svet by mohol byť ľahko zničený nukleárnou silou. Ježiš síce poukazuje na to, že nebo a zem zaniknú, hneď však dodáva, že predsa len je tu niečo, čo platnosť nestratí – a to : Jeho slová. Akoby tým chcel povedať : Boh a Jeho slovo predstavujú v tomto neistom svete jedinú pevnú istotu. Venovať až príliš veľa času poznávaniu tohto dočasného sveta, hromadeniu majetkov a pritom zanedbávať Bibliu a jej večne platné pravdy, sa potom človeku v kontexte Ježišových slov javí ako prinajmenšom krátkozraké.

32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. Bratia a sestry, v tomto bode spočíva rozdiel medzi vedou a kresťanstvom. Podľa vedy tento svet skončí vtedy, keď „zomrie na stareckú slabosť“, dalo by sa povedať. Inak povedané : keď sa vyčerpá všetka energia, systém skončí. Tak ako keď sa vám vybije mobil. Pokiaľ ho zas nenabijete, fungovať nebude. Kresťanstvo tvrdí, že tento svet skončí vtedy, keď to bude chcieť sám Boh. To napokon vyplýva z Ježišových slov : 32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec.  To znamená : tak ako tento svet nezačal sám fungovať a existovať, ale povstal z vôle a rozhodnutia večného Boha, tak ani sám neprestane existovať. Ale opäť to bude z vôle a rozhodnutia všemohúceho a svätého Boha.

Týmto Ježišovým tvrdením sa tak všetky ľudské pokusy a snahy o výpočet dátumu konca sveta javia ako prinajmenšom smiešne. Namiesto snahy zistiť to, čo ako ľudia zistiť nevieme, namiesto snahy vypočítať to, čoho sa ako ľudia dopočítať nevieme, namiesto snahy odhaliť to, čo je pre nás ako ľudí neodhaliteľné – sa tu 4 krát objavuje sloveso bdieť. Akoby sa nám tým všetkým chcelo poukázať na jedno : neznalosť dňa a hodiny by človeka nemala viesť k hľadaniu spôsobov, ako odhaliť ten deň a hodinu, ale predovšetkým k bdelosti. V každom prípade nás svojimi slovami chce Ježiš naučiť jednému : na Kristov druhý príchod sa nám treba pripravovať, nie ho vypočítavať.

34 Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, 35 tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. 36 Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. Toto prirovnanie obrazu človeka, ktorý zanecháva dom a môže sa kedykoľvek nečakane vrátiť, je v podstate obrazom Syna človeka. Cieľom tohto prirovnania nie je nič iné ako povzbudiť poslucháčov k bdelosti, k zodpovednému počínaniu si a k múdremu využívaniu času, ktorý nám bol od Boha zverený.

Sestry a bratia, na tomto mieste je vskutku zaujímavý komentár jedného z veľkých cirkevných otcov – Augustína. Augustín takto píše : Kristus Pán, náš Boh, pri prvom príchode prišiel zahalený tajomstvom. Pri druhom príchode príde tak, že sa ukáže, aký je. Keď prišiel v skrytosti, nedal to vedieť nikomu, iba svojim služobníkom. Keď príde po druhýkrát, ukáže sa a bude to známe dobrým aj zlým. Keď prišiel v skrytosti, prišiel, aby bol odsúdený. Keď však príde zjavne, príde, aby súdil. Každý si musí dávať pozor, lebo Boh príde, kedy chce, posúdi a nebude súd odkladať. Inokedy však súd odloží. A to už ako? Keby teraz nikdy nesúdil, myslelo by sa, že nie je Bohom. Keby však teraz všetko súdil, už by nič neponechal na súd. Dôvod, že mnohé ponecháva na onen (posledný) súd, a predsa niektoré súdi aj teraz, je ten, aby tí, ktorým sa odkladá súd, mali bázeň a obrátili sa. Boh nerád odsudzuje, ale rád zachraňuje, a preto je trpezlivý voči zlým, aby zo zlých učinil dobrých. – Augustín tak povzbudzuje k obráteniu, kým je čas.

Drahí priatelia, udalosti ako svadbu, narodenie dieťaťa, zmenu zamestnania, či kúpu domu – plánujeme vždy dlhší čas vopred. Prisudzujeme však rovnakú dôležitosť aj príprave na Kristov návrat? Veď Jeho príchod je tou najzávažnejšou udalosťou nášho života a jeho dôsledky siahajú až do večnosti. Pokiaľ ani len netušíme, kedy Ježiš príde, nemali by sme prípravu odkladať. Nuž a jediná cesta k tomu, ako byť na tú chvíľu pripravený, je študovať Božie slovo  riadiť sa jeho radami každý deň.

Bratia a sestry, nuž a práve v tom spočíva druhý rozdiel medzi kresťanstvom a vedou : V ten deň sa neuskutoční iba koniec sveta, ale súčasne s ním dôjde k návratu, resp. druhému príchodu Ježiša v moci a sláve. Očakávanie druhého Ježišovho príchodu je pritom jedným zo základných pilierov kresťanstva. To je napokon to, čo my sami vyznávame vždy vtedy, keď odriekame Vieru všeobecnú kresťanskú :  „… sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych …“

Priatelia, je nanajvýš nezodpovedné a priam až hlúpe, keď sa niektorí, žiaľ i teológovia, snažia upustiť od tohto očakávania a návrat Krista v moci a sláve akoby ani nebrali do úvahy. To je tak akoby ste chceli plávať bez vody. To sa nedá. Tak ani kresťanstvo bez očakávania druhého príchodu Krista nie je kresťanstvom. Ani to nejde. I keď je to zatiaľ všetko akoby zakryté rúškom tajomstva a Kristus akoby ostával v určitej skrytosti, predsa len nám neostáva nič iné len tomu veriť – predsa len kresťania túžia po budúcej sláve a konečnom vyvýšení Krista, tak ako je to aj zasľúbené v Písme svätom : 9 Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, 10 aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, 11 a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán (Filipským 2, 9 – 11).

Drahí bratia, milé sestry, istota Ježišovho návratu na jednej strane a nevedomosť ohľadom toho, kedy to bude, na strane druhej, pre  nás tak ostávajú tou najsilnejšou motiváciou, aby sme ostali bdelí a pri Kristovom návrate boli nájdení ako verní a hodní života večného. Toto je silný odkaz dnešnej poslednej nedele, ktorou zakončujeme cirkevný rok. Toto povzbudenie k vernosti, zodpovednosti a bdelosti nech nás  všetkých mocne sprevádza aj počas nového cirkevného roka, do ktorého vstúpime prvou adventnou nedeľou o týždeň. Amen.

48.819538,20.363907