Predposledná nedeľa cirkevného roka – Posledný súd – nie: ako to bude? Ale: aby tomu tak nebolo!
Written by radovan on nov 09, 2021 in - No Comments
Predposledná nedeľa cirkevného roka – 14. 11. 2021
„Posledný súd – nie : ako to bude? Ale : aby tomu tak nebolo!“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Mt 25, 31 – 46
31 Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. 32 I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33 a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. 34 Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. 35 Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; 36 bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. 37 Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? 38 a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? 39 A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? 40 Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. 41 Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. 44 Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? 45 Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! 46 I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.
Drahí bratia a sestry, milí priatelia!
Téma dnešnej nedele upriamuje našu pozornosť na posledný súd. Je to jedna z tzv. posledných vecí, ktoré môžeme a aj máme očakávať. Reči o poslednom súde v kresťanskej cirkvi určite nezaznievajú preto, aby boli veriaci vystrašení, aby sa báli Boha a uznávali autoritu cirkvi. Tak tomu bolo snáď v období stredoveku, ale celkom iste nie v súčasnosti. O poslednom súde dnes chceme uvažovať predovšetkým preto, nakoľko o ňom vo svojom učení pojednáva aj Pán Ježiš. Hovorí o ňom ako o udalosti, ktorú možno na isto očakávať a ktorá nás neminie. Pekne to môžeme vidieť hneď v úvodnej vete tohto známeho Ježišovho podobenstva : Keď Syn človeka príde vo svojej sláve… To znamená len toľko, že sa to stane. Nie je našou vecou skúmať a zisťovať kedy presne to bude. To napokon nevedel ani sám Boží Syn, keď sa Ho na to spytovali Jeho učeníci. Vtedy im povedal : O tom dni a hodine nevie ani Syn človeka (mysliac na seba), ani anjeli, ale len sám Otec nebeský. Ak teda nemáme šancu sa dozvedieť termín posledného súdu, bude lepšie svoju pozornosť a energiu upriamiť iným smerom a sústrediť sa na to, čo sa na poslednom súde bude odohrávať a ešte viac sa sústrediť na to, ako na tomto súde môžeme uspieť.
Čo sa teda stane, keď Syn človeka príde, bratia a sestry? Príde súdiť živých i mŕtvych. Nastane konečné rozhodnutie o tom, akú hodnotu mal ten ktorý život a čo z neho zostane zachované pre večnosť. Vždy však treba mať na zreteli to, že prečítaný kázňový text je podobenstvo. Určite sa nejedná o presný popis a scenár posledného rozhodovania, ku ktorému sa dostavia všetky národy. Je to podobenstvo, ukážka, ktorou chcel Pán Ježiš upozorniť na to, o čo v tomto poslednom účtovaní pôjde. Keďže na každé podobenstvo sa môžeme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, pokúsme sa tak spraviť aj pri tomto konkrétnom!
Všimnime si jednu neobvyklú vec! Sudca z nášho podobenstva je niekoľkokrát označený ako kráľ. Myslím si, že si vieme dobre predstaviť, kto je to kráľ. Pripadá nám to však divné, žeby kráľ mal mať nepatrných bratov, ktorí trpia hladom, smädom, nahotou, bezdomovstvom, či väzením. Rodiny kráľov bývajú zväčša dobre situované. Králi sa zvyčajne o svojich súrodencov dobre postarajú. Tuná však vystupuje kráľ, ktorý má nepatrných, strádajúcich bratov (a sestry). To, že kráľ má poddaných, ktorí strádajú, to si ešte vieme predstaviť. Ale že by ich považoval za svojich bratov? Bratstvo a kráľovstvo na navzájom vylučujú. Bratstvo a kráľovské zriadenie nejdú dokopy. Až na jednu výnimku. Tou výnimkou je kráľovstvo izraelské. Tu je kráľ vnímaný ako jeden z bratov. Je mu uložené, aby sa nad svojich bratov nepovyšoval. Iba v Izraeli má byť teda kráľ bratom pre svojich poddaných. A oni jemu. Ak teda uvážime, že toto podobenstvo hovorí Ježiš – Žid svojim židovským poslucháčom, potom sa nám otvorí jedna neobvyklá možnosť ako je možné pochopiť posolstvo tohto podobenstva. V pozícii sudcu je tu mesiášsky kráľ Izraela a akoby upozorňoval okolité národy : Čo ste urobili, resp. neurobili jednému zo strádajúcich Židov, urobili, resp. neurobili ste to mne samému. Budete teda súdení podľa toho, ako ste sa zastali Žida, ktorý bol v núdzi.
Je to, ako hovorím, dosť nezvyčajný výklad. Počas celých storočí sa totiž toto podobenstvo chápalo tak, že tými Sudcovými bratmi sú kresťania. To znamená : národy, vlády, politici a pod. budú súdení podľa toho, ako sa chovali ku kresťanom. Pravda je však taká, že aj hore naznačený výklad o dôležitosti nášho postoja k Židom, by sme mali brať vážne ako jednu z možností. Musíme čestne priznať, že my – nežidovské, pohanské národy máme v tejto veci značne zaťažené svedomie. Osvienčim, Dachau, Bergen – Belsen, stredoveké židovské pogromy a ďalšie krivdy páchané na Židoch budú na poslednom súde svedčiť proti nám. Ale aj v prospech tých, ktorí našli odvahu zastať sa Židov v dobe prenasledovania. Boli to ľudia, ktorí ich dokázali ukrývať, falšovať ich rodné listy alebo aj zaplatiť veľké peniaze za ich slobodu, či zamestnať ich vo svojej fabrike ako napríklad Schindler.
Bratia a sestry, toto však nie je jediný možný výklad tohto podobenstva. O najmenších (nepatrných) bratoch hovorí Sudca iba raz. Druhýkrát hovorí : Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! Tu sa už nejedná o najmenších, nepatrných bratov (či už Židov alebo kresťanov), ale o všetkých nepatrných. Teda o všetkých, ktorí strádajú hladom, smädom, zimou, nemocami, bezdomovstvom, či väzením. Tí všetci hrajú pri poslednom rozhodovaní kľúčovú rolu. Skúsme to preto zobrať vážne a logicky to domyslime : O hodnote tvojho života rozhoduje tvoj vzťah k najmenším, nepatrným, maličkým a sužovaným. Nám tento svet našeptáva, že je to inak. Že to najdôležitejšie je náš vzťah k tým, ktorí majú moc a vplyv, postavenie, peniaze a renomé. Že o osudoch národov a ľudstva ako takého rozhodujú bankári, farmaceutické firmy, či výrobcovia zbraní. Ale na tomto mieste sa nám chce povedať niečo celkom iné : Tí mocní a zámožní snáď rozhodujú o tom, či bude vojna alebo nie. Či bude prosperita alebo kríza. Ale o tom, akú cenu bude mať môj život v tom poslednom hodnotení, o tom oni nerozhodujú. O tom rozhodujú tí najmenší, bezmocní, nemocní – a najmä to, ako sa k nim zachováš. Či sa ti život vydaril alebo nie, či bol úspešný alebo nie teda nerozhoduje to, aký kamarát si bol s mocnými tohto sveta, ktorým sa život vydaril. O tom rozhoduje to, či si zostal verný tým, ktorým sa život nevydaril, tým, ktorí úspešní neboli. V tom potom spočíva aj hodnota vlády a vládneho systému ako takého. Skutočne dobrá vláda nie je tá, ktorá dokáže zvyšovať bohatstvo bohatých, ale tá, ktorá sa dokáže zastať chudobných a slabých.
Toto, bratia a sestry, je vskutku veľká zvláštnosť tohto podobenstva. Akoby ste sa do ďalekohľadu pozerali z opačnej strany. Čo bolo veľké, je teraz maličké. Dokonca aj ten veľký Sudca sa teraz stáva nepatrným : Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili / neurobili! Všimnime si tento kontrast, milí priatelia! Ten, ktorému Otec zveril súd nad celým ľudským pokolením sa narodil v chudobe. Prešiel útrapami – hlad, smäd, teplo, zima, potupná smrť na kríži, všetkými opustený – aj tými najvernejšími. Nedajme si dnes nahovoriť, že Pán Boh zrejme drží len s mocnými, bohatými a úspešnými! Že ich vôľa musí byť zákonite aj Božou vôľou a ich zákony totožné s tými Božími. Boh svoj súd zveril Kristovi – poníženému a chudobnému. Neurážajme a nepohoršujme sa nad tým, že náš Pán nie je celebrita celosvetového formátu! Ak chceš tohto Sudcu celého sveta nájsť, neupieraj svoj zrak do výšok! Naopak! Pohliadni dole, k poníženým, slabým a chudobným ľuďom! Tam Ho uzrieš, pretože On sa s nimi stotožnil.
Otázka však znie : Skutočne Ho tam uzrieme? Oni sú totiž skutočne maličkí, ako to stojí v našom slovenskom evanjelickom preklade. Maličké je to, čo voľným okom ani nevidíme. Potrebujeme zväčšovacie sklo alebo mikroskop. Maličké je to, čo uniká bežnému pohľadu. Dokonca aj obidve skupiny súdených v tomto podobenstve zhodne a prekvapivo tvrdia : Kedy sme Ťa videli hladného, smädného, pocestného, nahého či väzneného? Nevideli sme Ťa v takejto pozícii! Nevšimli sme si Ťa v takejto úlohe! Museli sme Ťa prehliadnuť! Jednoducho sme Ťa nezaregistrovali! V tom medzi nimi nie je rozdiel. Rozdiel je však v tom, že jedni, aj keď nevideli, strádajúcim poslúžili. Druhí, aj keď tiež nevideli, neposlúžili. Obidve skupiny to pritom pokladajú zo normálne : poslúžiť, neposlúžiť. V odpovedí tých druhých, ktorí neposlúžili akoby sme dokonca počuli výčitku : Kedy sme Ťa videli takého? Prečo si nám nejakým spôsobom nedal vedieť, nedal najavo, že si to Ty? Ako sme mali vedieť, že keď prehliadame tých nepatrných, prehliadame v nich Teba? Nie je to potom nakoniec tvoja chyba, ty Sudca všetkých národov, že dnes sedíme na lavici obžalovaných? Prečo si to nepovedal včas? Jasne a dôrazne, že v tých nepatrných maličkých stretávame Teba samého?
Bratia a sestry, táto výčitka sa zdá byť oprávnená. Ale nie je tomu celkom tak. Veď práve preto Pán Ježiš toto podobenstvo hovorí nám. Aby povedal včas a dôrazne, čo v konečnom dôsledku rozhoduje o našom živote. Ten posledný súd totiž už začal. On už prebieha. Keď niekto robí niečo nekalé, v tej chvíli nepočíta s tým, žeby za to raz mohol stáť pred súdom. Toto podobenstvo, milí priatelia, nám však Ježiš povedal preto, aby sme s takouto možnosťou počítali. Aby sme vedeli, aké sú merítka a kritériá, podľa ktorých sa bude rozhodovať. Toto podobenstvo teda v Biblii nie je preto, aby sme vedeli, ako to všetko bude prebiehať. Pretože toto väčšinou najviac zaujíma človeka. Toto podobenstvo je pre nás v Biblii zapísané predovšetkým preto, aby to tak prebiehať nemuselo. Teda nie : ako to bude? Ale : aby tomu tak nebolo.
Bratia a sestry, ten, ktorému je zverený súd nad národmi sa určite neteší z toho, že nakoniec bude veľa „kozlov“, ktorí pôjdu do večného trápenia. On určite nie je škodoradostný a pomstychtivý. Toto podobenstvo nám povedal preto, aby sme vedeli, čo obstojí a čo prepadne. Povedal ho, aby nás naučil vidieť tých nepatrných. Toto podobenstvo povedal preto, aby nás na strane „kozlov“ bolo čím menej. Najlepšie, aby tam nebol nikto, ale aby sme sa všetci mohli postaviť k tým „po pravici“. Veď preto prišiel na tento svet – On, najmilostivejší Sudca. Amen.
Použité materiály :
Pavel Filipi : Kolik zbýva z noci? /Kalich 2006/
