Predpôstna nedeľa – Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema …
Written by radovan on feb 10, 2026 in - No Comments
Predpôstna nedeľa – 15.2.2026
„… ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 18, 31–43
31 Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. 32 Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho 33 a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. 34 Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril. 35 Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. 36 Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. 37 Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. 38 Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. 42 Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43 A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V dnešnom evanjeliovom texte stretávame Pána Ježiša, ktorý so svojimi učeníkmi kráča smerom do Jeruzalema. Je to cesta, ktorá bude znamenať viac než len obyčajné putovanie. Je to cesta k bolestnému, ale aj k triumfujúcemu finále. Je to cesta k utrpeniu, k smrti, no napokon k slávnemu zmŕtvychvstaniu. Ježiš hovorí svojim učeníkom: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. 32 Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho 33 a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. (Lukáš 18,31–33). Tieto slová sú pre nás v zásade samozrejmé. No pre Ježišových učeníkov až tak samozrejmé neboli. Pre nich boli skôr zarážajúce. Aj keď Ježiš je s nimi, učí ich a sprevádza, aj keď sú svedkami Jeho mocných činov, Jeho slov a Jeho lásky, učeníci nerozumejú. Nerozumejú utrpeniu, ktoré je pred ich Majstrom a v podstate aj pred nimi. Nerozumejú, čo znamená smrť Mesiáša ani Jeho zmŕtvychvstanie.
A predsa, toto je prvé miesto, kde sa môžeme zamyslieť nad Božou láskou: Pán Ježiš nás vedie aj cez naše nepochopenie a slabosť. My sami si často hovoríme: „No áno, keby som tam bol, keby som na vlastné oči videl Ježišove zázraky, bolo by pre mňa ľahšie veriť.“ Takto alebo nejako podobne rozmýšľame, keď sa ocitneme v ťažkých životných skúškach, keď nevidíme jasne, keď nerozumieme, prečo Boh dopúšťa utrpenie, smútok, chorobu alebo sklamanie. Učeníci sedeli na loďke, keď Ježiš utíšil búrku na Genezaretskom jazere. Videli, ako uzdravuje chorých. Počuli Jeho slová o nebeskom Otcovi a Jeho poslaní. A napriek tomu, keď hovoril o svojej smrti a vzkriesení, nerozumeli ničomu. Ale ani my nie sme iní. Aj my počujeme slová Pána Ježiša. Aj my vieme, že On koná dobro, a predsa nerozumieme tomu, prečo nás vedie určitými cestami, prečo dovolí bolesti, prečo nás skúša. A predsa: On i nás k sebe berie, tvorí s nami spoločenstvo, aby sme Ho nasledovali, aby sme mali účasť na Jeho utrpení, ale aj na Jeho slávnom zmŕtvychvstaní.
V tejto perspektíve sa nám vynára kontrast, ktorý evanjelium dnešnej nedele jasne ukazuje. Učeníci, ktorí sú pri Ježišovi zoči-voči, nerozumejú, ale slepec pri Jerichu, človek, ktorý celý život prežil v tme, temnote a slepote, vidí tieto súvislosti jasnejšie ako všetci okolo. Keď počuje, že okolo prechádza Ježiš, využije svoju životnú príležitosť. Kričí: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lukáš 18,38). A tu je kľúčový moment: slepec nepozná Ježiša zo skúsenosti učeníka. Nemal možnosť vnímať Jeho mocné činy. Nemal príležitosť byť na loďke, nemal možnosť byť účastný Jeho zázrakov. A predsa vie, že práve Ježiš je Ten, kto môže zmeniť jeho život, kto mu môže preukázať milosť a uzdravenie. Rozpoznáva Syna Dávidovho, zasľúbeného Mesiáša a prosí. Priam kričí. Nenechá sa odbiť ľuďmi z davu. Ocitá sa v správnom čase na správnom mieste. Nenechá sa odradiť, ani keď ho ostatní napomínajú, aby čušal a nepútal na seba pozornosť. Jeho vyznanie je jednoduché, ale hlboké: Ježiš, zmiluj sa nado mnou!
A čo nasleduje? Učeníci nerozumeli, zatiaľ čo slepec mal vieru. Výsledkom takejto veľkej viery je uzdravenie. A ako následok uzdravenia je tu nasledovanie Ježiša, oslava a chvála Boha. Slepec dostal dar. Dostal dokonca hneď dva dary naraz – vieru v Ježiša a uzdravenie zraku. Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43 A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. (Lukáš 18,42–43). Slepec nezažíva iba fyzické uzdravenie, ale aj duchovné poznanie, ktoré ho vedie k nasledovaniu Krista a k oslavovaniu Boha. Jeho život sa úplne zmenil, pretože uveril a využil svoju šancu – bol pripravený stretnúť Pána a podať o Ňom správne vyznanie.
Bratia a sestry! Toto je presne to, ako máme vnímať dar Božej lásky. Nie je to len fyzické uzdravenie. Nie je to len zázrak, ktorý ohromí oči, ale je to aj pozvanie do vzťahu s Ježišom Kristom. K tomu, aby sme Ho nasledovali, aby sme v ťažkostiach a temnotách mali istotu, že On je náš Pán, že On koná pre naše dobro a že Jeho cesta – hoci bolestná a náročná – vedie k životu. Dar Božej lásky sa prejavuje v tom, že nás Pán neodmieta ani v našej slabosti, ale berie nás k sebe a vedie nás cez skúšky, cez naše nepochopenie, až k plnosti života.
Bratia a sestry! Pred nami je pôstne obdobie. Čas, kedy si pripomíname cestu Ježiša do Jeruzalema, Jeho utrpenie a smrť. A rovnako ako učeníci, aj my budeme možno niekedy neistí. Možno nebudeme dobre rozumieť tomu, čo Boh koná. Možno budeme cítiť pochybnosti. Ale práve vtedy je dôležité byť pri Ježišovi, byť v Jeho blízkosti, počúvať Jeho slová, byť otvorený Jeho láske. Slepec pri Jerichu je vzorom, ktorý nám ukazuje, že nie je rozhodujúce vidieť všetko a chápať všetko, ale byť pripravený využiť Boží dar milosti, vyznávať Ježiša ako Mesiáša, prosiť o milosť a nechať sa Ním viesť.
Drahí priatelia! Tento príbeh nás tak učí niekoľkým veciam. Po prvé: Božia láska nás predchádza. Ježiš pozná naše slabosti, naše pochybnosti, naše nepochopenie. Po druhé: dar Božej lásky sa často prejavuje tam, kde by sme ho najmenej čakali – nie v sile a múdrosti sveta, ale v jednoduchom a úprimnom vyznaní viery, v jednoduchom prosení, žobraní o milosť. A po tretie: dar Božej lásky nás vedie k nasledovaniu Krista a k oslavovaniu Boha. Slepec sa stal svedkom Božej moci, prijal uzdravenie a stal sa učeníkom.
Ako teda prežijeme predpôstnu nedeľu a nadchádzajúce týždne pôstu? Sme pozvaní k tomu, aby sme sa stretli s Ježišom v modlitbe a v Božom slove. Aby sme Ho nasledovali vo svojom živote a otvorili svoje srdcia pre Jeho lásku. Sme pozvaní vyznávať Ho ako Syna Dávidovho – Mesiáša – a dôverovať, že On vie, čo je pre nás najlepšie. Sme pozvaní prosiť o Jeho milosť a nechať sa uzdraviť, a potom žiť v oslave Boha a v službe blížnym.
Drahí bratia, milé sestry! Dar Božej lásky je tu pre každého z nás. Nie je to dar, ktorý si môžeme zaslúžiť, ani dar, ktorý môžeme ovplyvniť svojou múdrosťou či životnými skúsenosťami. Je to dar, ktorý prichádza k tým, ktorí Ho hľadajú, ktorí Ho vyznávajú, ktorí Mu dôverujú. Slepec pri Jerichu nám ukazuje, že nie je podstatné byť „skúseným“ alebo „všetkovediacim“, ale byť ochotným dôverovať a prosiť. A keď tak urobíme, dostaví sa výsledok – uzdravenie, nasledovanie Krista a oslavovanie Boha.
A to je napokon aj program pre ďalšie pôstne obdobie, ktoré je pred nami. Ostať v blízkosti Pána Ježiša, vidieť naplnenie proroctiev v osobe Ježiša, jasne definovať Ježiša ako Syna Dávidovho – Mesiáša, prosiť o zmilovanie, dôjsť uzdravenia, nasledovať Krista a oslavovať Boha za Jeho dobrotu a lásku. Nech teda toto predpôstne obdobie pre nás všetkých znamená stretnutie s Ježišom, otvorenie srdca pre Jeho lásku, vyznanie viery a nasledovanie. Nech nás sprevádza istota, že aj keď nerozumieme, aj keď cítime temnotu a pochybnosti, Ježiš je vždy pri nás a Jeho láska nás vedie k svetlu a životu. Amen.
Pokázňová modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že aj dnes k nám prichádzaš so svojím slovom, ktoré nás nenecháva stáť bokom, ale nás berie so sebou na cestu. Ďakujeme Ti, že nás pozývaš nasledovať Ťa, aj keď nie všetkému rozumieme, aj keď máme otázky, pochybnosti a strach z toho, čo je pred nami. Vyznávame, že sa často podobáme Tvojim učeníkom. Počujeme Tvoje slová, poznáme príbehy o Tvojej moci a láske, a predsa sa v rozhodujúcich chvíľach cítime zmätení. Nerozumieme cestám, ktorými nás vedieš. Nerozumieme bolesti, stratám a skúškam, ktoré vstupujú do nášho života. A predsa nás nenechávaš napospas neistote, ale ideš s nami, trpezlivo a verne. Ďakujeme Ti, že poznáš našu slabosť. Že od nás nežiadaš dokonalú vieru, ale srdce, ktoré sa Ti chce otvoriť. Že nás, podobne ako učeníkov, berieš k sebe, aby sme Ťa nasledovali na ceste utrpenia i nádeje, kríža i vzkriesenia. Prosíme Ťa, Pane, uč nás viere slepca pri Jerichu. Uč nás vidieť Teba aj vtedy, keď sa okolo nás rozprestiera tma. Daj nám odvahu volať k Tebe, aj keď nás iní umlčujú, aj keď nám hlas pochybností našepkáva, že to nemá zmysel. Daj nám vieru, ktorá sa nenechá zastaviť, vieru, ktorá vie, že len Ty sa môžeš zmilovať nad našou slepotou – telesnou i duchovnou. Zmiluj sa nad nami, Pane. Zmiluj sa nad našimi ranami, nad našou únavou, nad našimi obavami. Otvor naše oči, aby sme Ťa dokázali rozpoznať ako Syna Dávidovho, zasľúbeného Mesiáša, ktorý prišiel nie preto, aby bol obdivovaný, ale aby niesol naše bremená. Ďakujeme Ti za dar Božej lásky, ktorý sa nám zjavuje v Tvojom živote, utrpení i obeti. Ďakujeme Ti, že nás uzdravuješ a pozývaš, aby sme po uzdravení nezostali stáť na mieste, ale Ťa nasledovali. Daj, aby aj náš život bol odpoveďou vďačnosti, chvály a oslavy Boha. Keď vstupujeme do pôstneho obdobia, prosíme Ťa: zachovaj nás vo svojej blízkosti. Daj, aby sme videli naplnenie Božích zasľúbení v Tebe. Veď nás k pokornej modlitbe o zmilovanie, k uzdraveniu našich sŕdc a k radosti z nasledovania. Nech celý náš život svedčí o Tvojej dobrote a láske. Tebe nech je česť, chvála a sláva, teraz i na veky vekov. Amen.
