Silvester – The winner takes it all (Víťaz berie všetko)
Written by radovan on dec 27, 2015 in - No Comments
Silvester – Ukončenie občianskeho roka – 31. 12. 2015
„The winner takes it all“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Filipským 3, 13 – 14
13 Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. 14 Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi.
Milí priatelia, sestry a bratia v Pánovi!
Opäť raz z Božej milosti stojíme na konci ďalšieho prežitého kalendárneho roka v našom živote. Spomíname a poznávame, ako nás počas neho Pán Boh deň čo deň posilňoval – tak pracovnom, rodinnom, civilnom a občianskom, ako aj v živote viery. O niekoľko hodín bude rok 2015 minulosťou a my si povieme : Ako rýchlo tých 365 dní ubehlo?! Ako rýchlo ten rok prešiel – aj so svojimi úlohami, povinnosťami, stretnutiami, zážitkami, s dobrým i zlým, radostným i smutným?! Kladieme si otázku : Aký zmysel pre mňa osobne mal celý ten čas končiaceho sa roka 2015? Možno mi napadne : „No, čo?! Jeden rok za mnou! Ale veď ešte mnoho ich je pred mnou!“ Alebo si pomyslím : „Opäť jeden rok za mnou! Kto vie, koľko ich ešte mám pred sebou?“
Keď som vnútorne nastavený optimisticky, potom sa rád obzriem za odchádzajúcim rokom a verím, že v podobnom duchu sa bude niesť i nový prichádzajúci rok 2016. Pokiaľ som viac pesimista, potom som možno viac sklamaný z toho všetkého, ako to vo svete vyzerá a čo sa robí : moc, zápasy, boj o prevahu a vplyv, peniaze, konkurencia, lakomosť, závisť, nenávisť, vypočítavosť, politické taktizovanie, terorizmus, strach medzi ľuďmi, neistota, nepokoj – to všetko akoby charakterizovalo beh tohto sveta. Apoštol Pavol sa však na čas a na beh sveta pozerá ináč. Vníma to všetko ako proces, ktorý vychádza od Boha a opäť smeruje k Bohu ako k hlavnému režisérovi, ktorý to má všetko pevne v rukách a pod kontrolou. To znamená : nič sa nedeje bez Jeho vedomia! Apoštol Pavol to vníma tak, že celé stvorenstvo je podriadené pominuteľnosti a skaze. I keď dnes je človek vo svojich negatívnych prejavoch omnoho rafinovanejší, verte, priatelia, že ani v minulosti to nebolo s ľudstvom lepšie. Chatrnosť, smrteľnosť, zlo a hriech je tu zakaždým ako následok toho, že sa človek vzdialil od Boha.
Drahý brat, milá sestra, keď sa spätne pozrieš na odchádzajúci starý rok, zdá sa ti, že si sa počas neho k Bohu viac priblížil? Alebo si sa od Neho – skôr ešte viac vzdialil? Aký bol tvoj kresťanský „beh“? – použijúc apoštolovu terminológiu? Na to si každý musí odpovedať sám. Dosť možné, že pre niekoho to bol rok priblíženia sa k Bohu, rok väčšieho hľadania i nachádzania Boha. Pre niekoho to bol rok stagnácie vo vzťahu s Pánom alebo aj rok vzdialenia sa od Boha. Nuž, nech je to akokoľvek, podstatné je, že stále žijeme. A kým žijeme, môžeme sa hýbať, povedané Pavlom : bežať. Ešte teda nie sme v cieli. Preto aj na konci roka svoj zrak upriamujeme vpred a vnútorne sa načahujeme za nebeskou slávou a dokonalosťou, po ktorej túžime. Veď práve tam je Ježiš Kristus, náš Pán. Týmto smerom sa preto chceme uberať, tade chceme ako veriaci ľudia bežať aj v novom prichádzajúcom roku. Sme totiž presvedčení, že toto je tá správna cesta, správny smer a beh života.
V slovách Písma, ktoré nám v úvode kázne zazneli, objasňuje apoštol Pavol tento beh na príklade bežca na krátke trate, šprintéra. Je to veľmi pekné prirovnanie, priatelia. Veď v porovnaní s celou večnosťou, ktorá je pre nás pripravená, je táto pozemskosť naozaj len behom na krátku vzdialenosť. Akýmsi šprintom, do ktorého treba vložiť všetko. Aké inštrukcie a rady nám teda dnes apoštol Pavol, ako náš duchovný tréner, dáva?
Dobrý šprintér sa koncentruje a sústreďuje len na cieľ. Snaží sa, aby jeho pozornosť nič nenarušilo, aby ho nič neodviedlo od tohto cieľa. Akékoľvek rozptyľovanie, akákoľvek nepozornosť, akékoľvek odvrátenie pohľadu od cieľa by pre neho totiž mohlo byť fatálne. Nezvíťazil by v behu. Nuž a Písmo sväté hovorí že iba : Kto zvíťazí, ten dostane korunu a veniec života. Túto športovú zásadu dnes pokojne môžeme, ba priam, musíme aplikovať i na náš život viery : aj v prichádzajúcom novom roku nestratiť spred očí cieľ, ku ktorému sme povolaní, ku ktorému bežíme. A tým je náš Pán v nebesiach. K Nemu máme namierené, na Neho musíme zaostriť optiku svojho života a nenechať sa v tomto behu ničím a nikým vyrušovať ani zbytočne rozptyľovať. Inak hrozí, že prídeme o to najpodstatnejšie : o víťazstvo, o večnú odmenu.
Dobrý šprintér sa neobzerá späť, za seba. Keď niekedy pozerám v televízii na preteky z atletiky, fakt som ešte nevidel, aby nejaký šprintér „čumel“ za seba. Naopak! Na všetkých je viditeľná absolútna koncentrácia. Každý má zaostrené na cieľ, na trať pred sebou. Dobrý šprintér neplytvá svojimi drahocennými silami na to, aby sa obzeral, ako ďaleko už zabehol. Skôr sa sústreďuje na to, koľko toho ešte musí zabehnúť, aby zvíťazil. Opäť, presne tak je tomu aj s behom viery. Drahý brat, milá sestra : neobzeraj sa, nehľaď neprestajne na to, čo všetko si vo svojom duchovnom raste už dosiahol a ako si pokročil! Nebuď pyšný na to, čo všetko si dokázal, povedané Pavlom – koľko si odbehol! Pretože keď sa začneš až príliš obzerať, zároveň spomaľuješ svoje súčasné tempo. Začínaš pribrzďovať a cieľ sa ti začína vzdiaľovať. Nakoniec sa možno aj uspokojíš a povieš si : „Už som toho odbehol dosť. Nestačí to? Pán musí byť predsa spokojný s tým, koľko som toho už odbehol, koľko som toho dokázal, koľko som sa na pracoval a naslúžil v cirkevnom zbore, koľko kázní som napísal, koľko brigádnických hodín som odrobil, koľko milodarov som priniesol“ a podobne. Nie takto, priatelia! Naopak! Namiesto toho ďakuj Bohu za to, že si pri tom všetkom mohol byť práve ty! Že práve teba si Boh použil. A pros Ho, aby ti dával silu i naďalej dobre bežať beh viery a vydávať dobré svedectvo o svojej viere skrze svoju nezištnú službu!
Nuž a napokon, dobrý šprintér nebeží len preto, aby bežal. Beží preto, aby vyhral. Beží preto, aby cez cieľovú pásku prebehol ako prvý. Bežať sa totiž dá s nasadením, akoby šlo o všetko. Bežať sa však dá i voľne, ležérne, relaxačne, pomalým klusom, aby sa človek príliš nenatrápil a neunavil. Tak je to aj s duchovným behom, priatelia, s behom viery. Sú veriaci, ktorí bežia tak, žijú a slúžia tak, akoby im šlo o všetko, pretože ono v skutočnosti aj ide o všetko. A sú takí, pre ktorých je beh viery také „lážo – plážo“. Nechcú sa pritom veľmi unaviť. Možno aj prídu dvakrát za sebou do spoločenstva, ale potom si dajú aj mesačnú pauzu na akýsi oddych : „Veď netreba to príliš preháňať. Netreba to brať tak dramaticky a fanaticky.“ To je ešte aspoň aké také. Horšie je to s tými, ktorí po Štedrom večeri pauzujú celý rok. Ale to je už otázka, či sa vlastne v takomto prípade ešte vôbec jedná o ten spomínaný apoštolov Pavlov „beh“! Či to skôr nie je len ponaťahovanie si údov po dlhom a pred ďalším dlhým duchovným nič nerobením?
Náš Pán chce, bratia a sestry, aby sme všetku svoju energiu vložili do toho, aby sme dobehli do nebeského cieľa. Až tam nás totiž čaká odmena, cena : a to je spoločné prebývanie pri oslávenom Kristovi a večná radosť s Ním. Kto po takejto odmene túži, ten robí všetko pre to, aby ju aj dosiahol. To jest : Koncentruje sa, sústreďuje sa len na cieľ. Neobzerá sa späť za seba. Nuž a napokon robí všetko preto, beží tak, aby vyhral a odmenu dosiahol.
Drahí priatelia, prajem nám všetkým, aby toto vnútorné nastavenie, či naladenie sa na nášho Pána Ježiša v nebesiach mocne ovplyvňovalo aj náš duchovný život na prelome rokov i v novom roku 2016. Aby sme nebežali len tak, aby sa nepovedalo. Ale bežali preto a tak, aby sme zvíťazili! Pretože len víťaz, teda ten, ktorý spravil všetko pre víťazstvo, bude odmenený. Presne tak, ako to kedysi spievala aj známa švédska skupina ABBA : Winner takes it all – Víťaz berie všetko. K tomu nech nám všetkým Pán Boh pomáha! Amen.
