3. adventná večiereň – Simeon: človek, ktorý čakal na Pána správnym spôsobom
Written by radovan on dec 15, 2025 in - No Comments
- adventná večiereň – 17.12.2025
„… Simeon: Človek, ktorý čakal na Pána správnym spôsobom …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 2, 25 – 35
25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; 26 tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. 27 Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, 28 vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: 29 Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, 30 lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 31 ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: 32 ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. 33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. 34 Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35 – ale aj tebe prenikne dušu meč, – aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Advent má svoju tichú a nezameniteľnú atmosféru. Je to obdobie, ktoré naše srdce pozýva k tomu, aby spomalilo, aby sa prestalo podobať zrýchlenému svetu a začalo dýchať v Božom rytme. Advent nás učí čakať. Nie pasívne, nie zúfalo, nie s nervozitou, ako keď stojíme v rade v obchode, ale s dôverou a nádejou – ako ten, kto vie, že Ten, ktorý prichádza, nikdy nemešká.
A práve človek, ktorý nás dnes sprevádza adventným večerom, je prototypom takéhoto čakania. Volá sa Simeon. Nie je to prorok, nie je to kňaz, nie je to politický vodca. Vlastne o ňom vieme len veľmi málo. A predsa je jeho postava kľúčová pre pochopenie toho, čo znamená život viery v očakávaní Božieho príchodu. Lukáš hovorí o Simeonovi takto: 25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; (Lk 2,25) Simeon možno nebol známy vo svojich časoch. Možno ho ľudia obchádzali ako nenápadného starca. Ale Boh ho poznal. A Boh ho poznal veľmi dobre. Poznal jeho srdce, jeho vieru, jeho túžbu. A preto sa Simeon stáva obrazom adventu – nie kvôli veku, ale kvôli očakávaniu, ktoré prežiarilo celý jeho život.
- Simeon – človek, ktorý očakával Božie potešenie
Advent je časom, keď aj my očakávame potešenie. Každý človek, nech už si hovorí čokoľvek, v hĺbke duše túži po úteche. Po odpustení. Po nádeji. Po istote, ktorá nie je postavená na ľudských sľuboch. Simeon očakával „potešenie Izraela“. To nebola abstraktná teologická kategória. To bol prísľub daný prorokmi – že Boh navštívi svoj ľud a prinesie mu spásu. Simeon mal svoju nádej položenú pevne v Božom slove. A preto jeho čakanie nebolo márne.
My dnes často čakáme inak. Nie na Boha, ale na zmenu okolností. Nie na Pána, ale na to, že sa nejako všetko samo upraví. Často očakávame od života tie veci, ktoré môže dať iba Boh – pokoj, stabilitu, naplnenie. Ale čakáme ich od sveta. Akoby sme si hovorili: „Keby som mal viac času… keby som mal viac peňazí… keby ľudia okolo mňa boli iní… keby okolnosti boli priaznivejšie…“ A Simeon nám pripomína: pravé potešenie neprichádza z okolností, ale z Božej prítomnosti. Jeho život je tichým kontrastom voči dnešnému svetu, ktorý očakáva stále viac, ale stále z nesprávneho zdroja. Simeon očakával správne – čakal na Boha. A preto aj dostal to, čo čakal.
- Duch Svätý bol na ňom – Božia prítomnosť formuje očakávanie
Lukáš trikrát spomína Ducha Svätého v súvislosti so Simeonom. Nie je to náhoda.
- „Duch Svätý bol na ňom.“
- „Bolo mu zjavené od Ducha, že neuvidí smrť, dokiaľ neuvidí Pánovho Pomazaného.“
- „Prišiel v Duchu do chrámu.“
To je krásna adventná teológia. Očakávanie sa stáva požehnaným iba vtedy, keď ho formuje Duch Svätý. Lebo Duch Svätý je ten, kto v nás prebúdza túžbu po Kristovi. Nie po Jeho daroch, ale po Ňom samotnom. Simeon nevstúpil do chrámu preto, že mal voľný večer. Nevstúpil tam preto, že sa nudil. Nevstúpil tam ani preto, že ho tam niekto pozval. Vstúpil tam preto, že ho viedol Boh. Je to krásny obraz toho, ako Duch Svätý pracuje v živote veriaceho človeka. Tí, ktorí žijú z Ducha, sú vedení tam, kde ich Boh chce mať. A nie vždy vedia dopredu, prečo tam idú. Simeon nevedel, že sa stretne s Ježišom. On iba poslúchol vnútorné Božie vedenie. To postačilo. Premýšľajme nad tým: Koľkokrát nás Boh pozýva k modlitbe, do cirkvi, k otvoreniu Biblie, k rozhovoru s niekým, kto potrebuje pomoc – a my to ignorujeme, lebo si to nevieme logicky zdôvodniť? Simeon nepotreboval rozumieť – stačilo mu dôverovať.
- Simeon vzal Ježiša do náručia – prijal prichádzajúceho Spasiteľa osobne
To je jeden z najdojemnejších momentov celého Písma. Predstavme si to: starý muž, celý život túžiaci po Božom prisľúbení, berie do náručia malé dieťa. Nie silného, víťazného Kráľa. Nie triumfálneho Mesiáša. Ale dieťa, ktoré ešte ani nehovorí, ani nevládze stáť. A Simeon na to reaguje slovami: „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka v pokoji… lebo moje oči videli Tvoju spásu.“
Bratia a sestry, toto je advent v jednej jedinej vete. Vidieť v malom Kristovi veľkú spásu. Vidieť v slabosti Božiu silu. Vidieť v dieťati Kráľa. Vidieť v zasľúbení jeho naplnenie. Simeon nás učí, že viera nespočíva v tom, že sa spoliehame na to, čo vidia naše oči – ale na to, čo vidí naše srdce. On sa nepozeral na Ježiša len ako na dieťa. Vidí Mesiáša. Vidí Spasiteľa. Vidí Božie dielo. A preto môže zomierať v pokoji.
- Adventná pravda: Ten, kto prijme Krista, prijíma pokoj
Simeon hovorí: „Teraz prepúšťaš svojho služobníka v pokoji.“ Nie preto, že naokolo boli pokojné okolnosti. Jeruzalem bol práveže plný neistoty a politického napätia. Izrael bol pod rímskou okupáciou. Budúcnosť bola temná. A predsa – pokoj. To nie okolnosti priniesli pokoj, ale Kristus. Advent je čas, keď si uvedomujeme, že Boží pokoj neprichádza z toho, čo sa deje okolo nás, ale z toho, kto prichádza k nám. Ten pokoj, ktorý svet nevie dať, ani vziať, ani nahradiť. Ten pokoj, ktorý je zakorenený v Bohu, nie v nás. Simeon môže zomrieť v pokoji, pretože stretol Krista. A my môžeme žiť v pokoji, pretože Kristus stretol nás.
- Kristus – svetlo pre pohanov a sláva Izraela
Advent je časom svetla. Zapaľujeme sviece. Ako symbol nádeje. Ale tie sviece nám pripomínajú jednu dôležitú vec: Každé svetlo ukazuje na Ježiša. Simeon prorokuje, že Ježiš je svetlom pre pohanov a slávou Izraela. Je svetlom pre každého, bez rozdielu: pre hľadajúcich, unavených, zúfalých, biednych, zlomených. Pre tých, ktorí zblúdili, aj pre tých, ktorí sú ďaleko. Ježiš je svetlo, ktoré si nevyberá iba jeden národ, len jeden jazyk, len jedno kultúrne prostredie. Je svetlom pre všetkých. To je adventná zvesť: Boh prichádza ku všetkým. A súčasne ku každému osobne.
- Adventná výzva: Neodmietnuť svetlo
Simeon však vyslovuje aj vážne slová: „Tento je položený na pád i povstanie mnohých v Izraeli.“ Kristus rozdeľuje. Nie preto, že by chcel, ale preto, že ľudské srdcia na Neho reagujú rôzne. Niektorí v Ňom nájdu život. Iní sa na Ňom potknú. Advent nie je romantika. Advent je výzva: Čo urobíš s týmto dieťaťom? Stane sa pre teba svetlom, alebo kameňom úrazu? Simeon ukazuje, že nie je možné ostať neutrálny. Kristus nie je postava, ktorú môžeme obdivovať z diaľky. Každý človek sa musí rozhodnúť, čo urobí s Božím Synom.
- Adventná nádej: Boh odhaľuje srdce, aby ho uzdravil
Simeon hovorí aj Márii: „Tvojím vlastným srdcom prenikne meč.“ Ako keby nám chcel povedať: Advent nie je len pekný čas. Advent je čas, keď Boh odhaľuje, čo je v srdci človeka. Svetlo odhaľuje tmu, aby ju mohlo premôcť. A to je dobrá správa. Lebo Boh odhaľuje nie preto, aby odsúdil, ale aby uzdravil.
Sestry a bratia! Simeon je adventným sprievodcom, ktorý nám ukazuje: ako čakať správne; koho očakávať; kto dáva pravý pokoj; a čo znamená prijať Krista osobne. Advent nie je čakanie na Vianoce. Advent je čakanie na Krista. Nie na sviatky, ale na Spasiteľa. A tak ako Simeon vzal do náručia Ježiša, tak aj my môžeme vziať Krista do svojho života vierou a nájsť ten pokoj, ktorý prevyšuje všetko, čo si dokážeme predstaviť. Nech aj náš advent je ako Simeonov život: plný očakávania, vedený Duchom, naplnený Kristom a zavŕšený pokojom! Amen.
