Slávnosť konfirmácie – vyznal a nezaprel
Written by radovan on júl 18, 2020 in - No Comments
Konfirmácia – 19.7.2020
„… vyznal a nezaprel …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!
Ján 1, 19 – 20
19 A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? 20 Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus.
Milí konfirmandi, Mirka a Matej, drahí rodičia a príbuzní, sestry a bratia v Pánovi!
Po dvoch rokoch slávime na pôde nášho cirkevného zboru opäť klasickú slávnosť konfirmácie, z čoho mám ako farár nesmiernu radosť. Som rád, Mirka a Matej, že sme to dotiahli až do finále. Som rád, že ste to aj vy vydržali, že ste to nevzdali, ale pravidelne počas dvoch rokov ste prichádzali na naše spoločné stretnutia a sedenia. Teší ma, že i napriek napätej situácii, ktorá na Slovensku bola kvôli korona kríze, sa nám podarilo nájsť si termín, aby sme dnešnú milú slávnosť mohli absolvovať, pretože dnes nikto presne nevie povedať, ako sa ešte situácia bude vyvíjať.
Slávnosť konfirmácie je zakaždým veľkým povzbudením pre každý cirkevný zbor. Veď je dobré vedieť, ale aj vidieť, že v cirkvi je aj mladá generácia, ktorá sa hlási k viere a ku Kristovi. Je dobré vedieť, že cirkev nie je len o tých povestných „siedmych statočných“, ktorí keď skončia, tak skončí všetko, ale že je nás aj viac a náš vekový priemer nemusí byť nutne len nad 60 alebo viac rokov.
Bratia a sestry, prečo tak začínam? Snáď preto, nakoľko podľa odborných sociologických štúdií je Evanjelická cirkev najviac prestarnutou cirkvou na Slovensku. Teda inak povedané : zo všetkých cirkví na Slovensku máme najviac starých ľudí práve vo svojich radoch. Ešte inak povedané : chýba nám mladá generácia. Ono na jednej strane sa to dá odôvodniť tým, že sa v našich rodinách nerodí toľko detí ako v minulosti. To znamená: demografický vývoj nepustí a nedá sa oklamať. No na druhej strane zrejme bude chyba aj niekde inde, a síce v samotných našich rodinách.
Vieru, ktorú sme prijali od svojich rodičov, či starých rodičov, sme prestali odovzdávať svojim deťom, či vnúčatám. Pre svoje deti sa snažíme vytvoriť pekné a pohodlné detstvo, čo je zaiste dobré a dôležité. Pre svoje deti sa snažíme vybrať správne školy a vytýčiť im dobrý smer v živote, aby vychodili dobré školy, našli si dobre platenú robotu a pod., čo je takisto nemenej dôležité. Pre svoje deti sa snažíme čo to ušetriť, aby sme im pomohli postaviť sa na vlastné nohy, čo je rovnako potrebné. No boli sme, resp. sme ako rodičia, starí, či krstní rodičia pri svojich deťoch, krstných deťoch či vnúčatách takí akční aj v odovzdávaní vzácneho rodinného pokladu, ktorým je naša viera v Pána Boha? Ba dokonca si trúfnem opýtať sa: Je viera v Boha ešte súčasťou nášho rodinného striebra, obrazne povedané? Je pre nás ešte pokladom?
Nuž áno, priatelia, pokiaľ máme byť úprimní a pravdiví sami pred sebou, zrejme čestne musíme vyznať, že sme v tomto procese ako rodičia, starí rodičia i ako cirkev asi nie vždy spravili všetko to, čo bolo treba. Zatiaľ čo tá klasická učebnicová definícia konfirmácie znie tak, že je to slávnostné prijatie pokrstených mladých ľudí medzi dospelých členov cirkvi, v praxi to viac vyzerá tak, že je to skôr rozlúčka s cirkvou a Kristom vo veľkom štýle a v celej paráde … Potom nám v cirkvi vzniká nový fenomén tzv. kolieskového kresťana. Čo to je? To znamená asi toľko, že na krst ma privezú, na konfirmáciu ma privezú, na sobáš ma privezú a na koniec aj na pohreb ma privezú … otázka je, či to stačí pre život viery: zopárkrát sa dať priviesť do kostola, do spoločenstva veriacich … otázka je, či to je to, čo od nás Pán cirkvi, Ježiš Kristus, očakáva …
Milá Mirka a Matej, tento náš dobšinský evanjelický cirkevný zbor na vás dnes hľadí s nádejou. Chceme mať nádej, že príde čas, keď v tejto cirkvi, v tomto cirkevnom zbore budete chcieť byť aktívni aj vy. Pretože cirkev – to nie je iba miesto oddychu pre zopár starších tetušiek, ako to veľakrát vníma svet a naše okolie. To nie je len iná alternatíva klubu dôchodcov. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí veria v Krista a milujú Ho bez ohľadu na vek. Takto aj vy, milí konfirmandi, tu máte svoje miesto. Tento cirkevný zbor môže byť, ale tiež chce byť i vašim duchovným domovom. My všetci, ktorí do tohto zboru patríme a hlásime sa doň, môžeme, ale tiež chceme byť vašou duchovnou rodinou. Je len na vás, či do tohto domova chcete patriť aj vy. Je len na nás, či aktívnou súčasťou cirkvi sa chcete stať aj vy.
V úvode som prečítal slová z Jánovho evanjelia, v ktorých Ján Krstiteľ vydal jedno zvláštne svedectvo o sebe samom. Keď sa povie Ján Krstiteľ, ľuďom zväčša napadne predstava zvláštneho, prinajmenšom čudno a divoko vyzerajúceho chlapíka žijúceho na púšti, ktorý sa skromne odieval a ešte skromnejšie sa stravoval. Napadne nám predstava proroka, ktorý vášnivo karhal a kritizoval falošnú zbožnosť svojej generácie. Tých, ktorí za ním prichádzali, možno len ako za púštnou atrakciou, sa snažil viesť k poznávaniu a vyznávaniu svojich hriechov pred Bohom a k následnému krstu ako dôkazu odpustenia ich hriechov a ich očistenia pre nový život s Pánom Bohom. Ján však nebol iba prorok a kritik, akýsi analytik spoločenských a duchovno – náboženských pomerov svojej doby, ktorý popri tom ešte aj krstil. Ján bol aj vyznávač. A práve túto jeho črtu by som si dnes chcel všimnúť najviac.
Milí konfirmandi, dnes ešte neviete kam vás život zaveje. Možnože svoj ďalší život prežijete v tomto mestečku. Ale rovnako tak je možné, že sa budete snažiť usadiť niekde inde. Už kdekoľvek budete, skúste si z času na čas položiť otázku : Kto som? Kto som vlastne ja? Je to možno čudná otázka a zrejme sa takto často nepýtame. No je dôležitá, aby človek dokázal pochopiť samého seba. Aby dokázal vnímať celý kontext svojho života, videl svoj zmysel v tomto svete, svoje miesto, svoje poslanie a úlohu. Kto som?
Áno, tak sa aj židovskí kňazi z Jeruzalema pýtali Jána : Kto si ty? Je dosť možné a pravdepodobné, že takto sa i vás budú pýtať, milá Mirka a Matej. Možno pri vstupnom rozhovore do nového zamestnania, možno v komunite, v ktorej budete žiť: Kto si? Povedz nám niečo o sebe! Ako by si charakterizoval samého seba?
Jánova odpoveď je v tomto smere minimálne čudná: Ja nie som Kristus. Nuž, keby ste sa takto predstavili svojim novým susedom, alebo takto začali debatu o sebe pred svojim novým zamestnávateľom a šéfom, nebol by to zrejme najšťastnejší začiatok. Vieme si celkom dobre predstaviť, že okolie by sa na vás pozeralo ako na vyšinutého. Ján Krstiteľ však mal dobrý dôvod, prečo to povedal.
Predovšetkým je zaujímavé, ako na to Ján ide. Keby sa pýtali nás, kto sme, celkom určite by sme začali asi takto : Ja som Rado Gdovin. Narodil som sa vtedy a vtedy, tam a tam. Vyštudoval som to a to. Vo svojej profesii mám odpracovaných toľko a toľko rokov a dosiahol som to a to. Áno, všetko by sa to točilo okolo mňa, okolo nás. Zrejme nikto z nás by nehovoril o tom, kým nie je, čo nedosiahol, čo nevyštudoval a aký kariérny rast nedosiahol.
No Ján začína práve takto. Nezačína tým kto je, ale kto nie je. Ján pritom má dôvod, aby sa predstavil a zadefinoval práve takto. V danom čase jeho popularita medzi ľudom totiž značne narástla. Začal byť skutočnou duchovnou autoritou v izraelskom národe. A tak nečudo, že náboženské špičky v tom chcú mať jasno a chcú vedieť ako Ján samého seba vníma. Je on ten dlho očakávaný Mesiáš, služobník Hospodinov, ktorého predpovedali starozmluvní proroci alebo nie?
Keď Ján najprv povie, kým nie je, dáva mu to súčasne priestor na to, aby vyznal a nezaprel Toho, v koho službách stojí. A tak neskôr vyznáva : Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy nepoznáte. 27 Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi. Nuž a opäť neskôr ten istý Ján o Kristovi vyznáva: On musí rásť a ja sa umenšovať. Alebo tiež : A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží.
Milí konfirmandi, milá Mirka a Matej, drahí priatelia. Čo to všetko pre nás znamená? Dnes od teba určite nikto nechce, aby si sa v tomto svete predstavoval a definoval ako ten, kto nie je Kristus. To by človeka zrejme doviedlo akurát tak do psychiatrickej liečebne … No očakáva sa od teba vyznanie. Ján vyznal a nezaprel. Vyznal, v koho službách stojí. Nezaprel, že patrí Bohu a slúži Bohu.
Prajem vám, Mirka a Matej, prajem nám všetkým, aby sme takto jasne a jednoznačne dokázali i my vydávať svedectvo o Tom, v koho službách stojíme. Nezaprieť Toho, ktorý ani nás nezaprel, keď za nás visel na kríži. Kiežby sme takto dnes i my dokázali nepútať pozornosť na seba a neupozorňovať na to, kto sme predovšetkým my! Čo všetko sme my dokázali, kde všade sme my boli, kým všetkým sme my boli, aké funkcie sme my zastávali. Ján Krstiteľ svojim životom a pôsobením neťahal ľudí k sebe, k obdivovaniu svojej osoby. Ťahal ľudí k Bohu, k skutočnému Kristovi, Spasiteľovi a Záchrancovi, ktorého potom jasne označil v osobe Ježiša z Nazaretu ako „Baránka, ktorý sníma hriech sveta“.
To je to, drahí priatelia, k čomu sme dnes všetci povolaní. Vydávať jasné svedectvo o Tom, o ktorom predovšetkým treba svedčiť. Lebo jedine On si to zaslúži. Jeho nezaprieť. Do centra pozornosti postaviť Jeho, nie seba. Pretože všetko je to o Ňom, nie o nás. Iba z Jeho vôle a milosti žijeme. Iba kvôli Jeho láske k nám smieme byť spasení a zachránení pre večnosť.
Pokiaľ toto dokážeme urobiť, potom sme na správnej ceste. Pokiaľ toto budete vedieť spraviť aj vy dvaja, Mirka a Matej, potom celá tá dvojročná príprava i dnešná slávnosť mala nejaký zmysel. A preto vám dnes predovšetkým prajem, aby tak ako Ján Krstiteľ vyznal Toho správneho, aby ste Ho vyznávali aj vy. A tak ako Ho Ján nezaprel, aby ste Ho nikdy nezapreli ani vy. Veď On i za vás život položil a z mŕtvych vstal, aby ste raz i vy mohli byť tam, kde je On už teraz. Amen.
