Štedrý večer – preto sa narodil …

Written by radovan on dec 21, 2022 in - No Comments
article_image_full

Štedrý večer – 24.12.2022

„… preto sa narodil …“

Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.

Lukáš 15, 18

Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe …

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Opäť po roku z Božej milosti prežívame krásny vianočný čas. Sme naladení na piesne typu: Čas radosti, veselosti. Alebo: Nesiem vám noviny. Alebo tiež: Narodil sa Kristus Pán, radujme sa. Väčšina ľudí počas týchto dní cíti takú zvláštnu radosť zo života ako len málokedy v inom ročnom období. No a do takejto radostnej a slávnostnej chvíle nám dnes zaznieva Božie slovo, ktoré nie je ani príliš slávnostné a už vôbec nie radostné. Ty, drahý priateľ, i ja máme konať pokánie. Vyznieva to trocha zvláštne v tejto vianočnej radosti. Zrazu: hriech, pokánie, akési zmierovanie.

Milí priatelia, v každom prípade mám za to, že naši predkovia dobre vedeli, čo robia, keď ešte aj na Štedrý deň si pripomínali, že sa máme s Pánom Bohom zmieriť. Že máme pamätať aj na svoju dušu. Že máme konať nielen tú vonkajšiu prípravu, ale rovnako tak nesmieme zanedbávať ani tú vnútornú prípravu. Prípravu nášho srdca. A to všetko preto, aby nám to slnko, ktorým je sám Boží Syn a ktorého narodenie si dnes s celým kresťanstvom na svete pripomíname, aby nám práve Jeho počas týchto dní nič nezatieňovalo.

Sestry a bratia, je totiž mnoho vecí, ktoré nám tú najkrajšiu postavu Vianoc zatieňujú. Ľudia v práci neraz robia nadčasy. A to všetko len preto, aby si po sviatkoch mohli vybrať náhradné voľná. Reklamy valiace sa na nás takmer z každej strany nás akoby nútili, aby sme si kúpili ešte to a ešte toto. Pretože keď to nebudeme mať, zrejme nebudeme skutočne šťastní, spokojní a neprežijeme radostné Vianoce. Jednoducho: ľudia nejeden raz myslia na všetko možné, len nie na hlavnú postavu týchto sviatkov: na to večné Svetlo. Na nejakého Ježiša im akosi nezvyšuje čas. Zatieňuje Ho všetko možné i nemožné.

Milí priatelia, v dnešný slávnostný večer si skúsme položiť otázku: Čo mne osobne zatieňuje osobu Pána Ježiša? Predpokladám, že zo školských rokov poznáme meno veľkého hvezdára, bádateľa, fyzika a učenca Isaaca Newtona. Zväčša o ňom vieme iba to, čo vymyslel, čo prebádala a čím sa zaslúžil pri objavoch vo vede. Veď je to v každej školskej učebnici, a to nielen na univerzitách. Aj v obyčajnej základnej škole sa spomína jeho meno. A keď by sme o ňom aj veľa nevedeli, potom sa ľuďom jeho meno spája so zákonom gravitácie, resp. zemskej príťažlivosti. No už len pomenej ľudí vie, že Newton bol aj veľkým kresťanom. Raz, keď sa ho pýtali na jeho objavy, na výsledky jeho bádania, a iste ich mal mnoho, iba sa usmial. A aj keď tých vynálezov a objavov bolo mnoho a iste o nich neskôr aj diskutoval s tými, ktorí sa ho na ne pýtali, predsa len: na veľké prekvapenie mladších bádateľov vtedy povedal: „V živote som prišiel  k dvom objavom, ktoré považujem za najväčšie objavy môjho života.“ Všetci boli napätí, čo asi teraz povie. Čo to asi môže byť? Už spomínaný gravitačný zákon alebo niečo iné? Veď oni všetci tie jeho objavy dobre poznali. A Newton sa zas len pousmial a povedal: „Možno budete trochu prekvapení tým, čo vám teraz poviem. Prvý objav, ktorý považujem za najväčší, je ten, že som v živote došiel k záveru, k presvedčeniu, že som veľký hriešnik pred Pánom Bohom.“ A než sa oni z tej odpovede spamätali, nakoľko boli prekvapení, on pokračoval: „A ten druhý objav? Ten je ešte väčší ako ten prvý. Ten druhý objav spočíva v tom, že väčší než môj hriech je môj Spasiteľ Ježiš Kristus.“

Drahí priatelia, čo to dnes nám chce povedať? Jednoducho to, že tak ja, tak ty, tak my všetci sme hriešnici pred Pánom Bohom. Sme veľkí hriešnici. Ono sa to nedá zmerať na nejakej váhe. Ani sa teraz neporovnávajme s nejakými vrahmi, aby sme z toho porovnania vyšli celkom dobre a ďalej boli so sebou spokojní! Nastavme si pred seba skôr zrkadlo Božieho zákona a skúmajme sa v ňom! Prečítajme si kapitoly 5 – 7 z Matúšovho evanjelia, kde sa nachádza slávna Ježišova kázeň na hore! To je zrkadlo, cez ktoré máme hľadieť na svoj život. Nuž a keď sa budeme do toho zrkadla pozerať čestne, férovo, úprimne a hlavne pravdivo, potom spoznáme, že my všetci bez rozdielu sme veľkí hriešnici v Božích očiach. To je to prvé, čo nám chce Štedrý večer pripomenúť. Možno trpké, ale pravdivé.

A čo je to druhé, to radostné, čo nám Vianoce rovnako tak pripomínajú? Je to tá skutočnosť, že väčší ako môj i tvoj hriech je môj i tvoj Vykupiteľ, môj i tvoj Spasiteľ. Ten, ktorý sa narodil rovnako tak pre mňa ako aj pre teba. Preto na tento svet prišiel Boží Syn. Preto sa narodil. Prišiel najprv pre ten prvý dôvod. A síce: že celý svet, od tých najväčších pánov a štátnikov až po posledného žobráka – všetci ľudia pred Bohom zhrešili. To je ten prvý dôvod. A to druhé, prečo Kristus prišiel na svet, prečo máme Vianoce, je, že Boh tak miloval svet, že prišiel v osobe Ježiša Krista, Božieho Syna, aby každého človeka, ktorý Ho prijme, spasil a zachránil.

Bratia a sestry, v úvode nám zaznel biblický text: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe … Sú to slová zo známeho Ježišovho podobenstva o tzv. márnotratnom synovi. Sú to slová, ktoré tento stratený syn vyznáva pred svojim otcom, po tom ako sa vracia späť domov. Po tom, ako vstúpi do seba a uvedomí si doterajšiu pomýlenosť a zlé smerovanie svojho života.

Milí priatelia, dnes spravme to isté, čo urobil ten stratený syn z podobenstva! Urobme to každý! Či už si žena alebo muž. Či už si mladý alebo starý. Urobme to tak ako ten syn! On sa rozhodol vrátiť sa k otcovi. I my máme možnosť rozhodnúť sa vrátiť sa dnes k Otcovi nebeskému. Stratený syn v tom príbehu padá pred otca na kolená – špinavý, zničený, hladný, zodratý, i keď je ešte mladý. Vyznáva pri tom tie nádherné slová, ktoré nám zazneli: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19 a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom … Ale my vieme, ako sa ten príbeh skončil. Práve vtedy, keď toto vyriekol a vyznal, stal sa najmilovanejším synom svojho otca. Otec ho odel do najkrajšieho rúcha, na ruku mu navliekol prsteň, dal zabiť vykŕmené teľa a usporiadal z radosti z jeho návratu veľkú hostinu hovoriac: tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. Nuž a to je svojim spôsobom skutočná podstata Kristovho narodenia. Narodil sa a prišiel na tento svet, aby oživil to, čo bolo mŕtve. Prišiel, aby našiel to, čo bolo stratené. Dnes sa týmto narodeným Kristom nechaj oživiť aj ty sám! Dovoľ Mu, aby našiel aj teba!

            V tejto chvíli tak i my v duchu a pravde, vo svojej mysli a srdci volajme: Prichádzam k Tebe, Otče nebeský. Vyznávam Ti nielen svoje hriechy, ale aj svoju vieru. Ďakujem Ti za Tvoju obeť a prosím Ťa: odpusť mi všetko. Prijmi ma za svojho syna, za svoju dcéru, aby som aj tohoročné Vianoce prežil ako Tvoje dieťa – oblečený do nového rúcha, do toho nebeského rúcha. Daj nám to všetkým dnes, milostivý Bože, pre svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista! Amen.

Pomodlime sa: Pane, Bože a Otče, Ty si temnosť noci prežiaril svetlom spásy a nového života v Ježišovi Kristovi, narodenom Spasiteľovi. Ty si prišiel potešiť smutných, pozdvihnúť klesajúcich, obohatiť biednych, naplniť novou nádejou bezradných a pochybujúcich, vštepiť lásku, darovať pokoj, naplniť tento svet leskom svojej slávy. Prosíme Ťa, príď aj k nám. Príď do nášho života a urob si nás svetlom. Svoj pokoj daj do našich srdc, aby sme boli nositeľmi a tvorcami pokoja; obohať nás svojimi nebeskými darmi, aby sme aj my vedeli iným seba v službe lásky rozdávať. Daj, aby radostná zvesť spasenia prenikla do všetkých srdc, do všetkých končín tejto zeme, veď toľko je bolestí, smútku, nepokoja i beznádeje. Daj, aby sme Ti z plnosti srdca vedeli vzdať slávu, a Ty, Knieža pokoja, daj nám svoj pokoj, aby dni Tvojho narodenia boli dňami nášho znovuzrodenia a my aby sme mohli prežiť skutočne požehnané Vianoce. Vypočuj nás, Pane, keď k Tebe voláme. Amen.

 Použité materiály: Vladislav Santarius – 100% Kristus

 

 

48.819538,20.363907