Štedrý večer – život v plnosti

Written by radovan on dec 23, 2019 in - No Comments
article_image_full

Štedrý večer – 24. 12. 2019

„… život v plnosti …“

 Milosť vám a pokoj od Boha,  nášho Otca a od narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.

J 10, 10

Ja som preto prišiel, aby ste život mali a mali ho v hojnosti.

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!

Počas týchto slávnostných, sviatočných dní si asi skoro každý želá, aby ich prežil v pokoji, v mieri, so svojimi blízkymi a v dostatku. Prajeme si šťastie, zdravie, pohodu, radosť a mnoho darčekov. Zrejme tým vyjadrujeme to, ako si my sami predstavujeme ideálne Vianoce. Takto by sme ich sami túžili prežiť. Dosť sa hovorí o láske medzi ľuďmi, o porozumení a odpustení. Zdá sa nám, že sme k sebe milší, ochotnejší, ohľaduplnejší a tolerantnejší. Pripadá nám to niekedy možno ako nejaká idylka, ktorá je na míle vzdialená od reality.

Ja samozrejme, bratia a sestry, v nikom jednom z nás nechcem túto idylku narúšať. Aj mne by sa to páčilo tento svätý Vianočný čas takto prežiť. Veľmi rád si spomínam na čas, keď som bol ešte malý chlapec. Tešil som sa na výnimočnosť štedrovečerného času. Tešil som sa na darčeky a v podstate som dosť dlho žil v pevnom presvedčení, že je to naozaj Ježiško, kto nosí darčeky. Veď keď sme išli do kostola, kde som spolu s kamarátmi rok čo rok vystupoval v programe, pod stromčekom ešte nič nebolo. A keď sme sa vrátili domov, už tam toho bolo dosť. Ako sa to tam dostalo, keď nikto nebol doma?! Doteraz obdivujem matkinu šikovnosť v tejto veci. No neboli to len darčeky. Radosť som mal i z tradičných jedál, zo starkinej modlitby a požehnania pre celú rodinu. Dokonca som sa tešil i na to, že si ešte večer zaspievame niekoľko krásnych vianočných piesní z Tranoscia, teda pekne v kralickej češtine, ktorej som ani nie vždy dobre rozumel.

Drahí priatelia, nechcem vás v tento posvätný večer zaťažovať svojimi spomienkami. Každý máme nejaké. No čím som starší, tým viac si uvedomujem, že keď počas Vianoc zostaneme len pri prianiach a želaniach, akokoľvek úprimne vyslovených, je to pekné, ale nie je to dosť. Ak si prajeme pokoj, potom ho my sami musíme vytvárať a v pokoji s inými žiť. Povedané slovami Písma : Iných pokladať za hodnejších než seba. Ak si prajeme pohodu, musíme sa o ňu my sami pričiniť. A to tak, že si dokážeme skutočne odpustiť, a nebudeme počas tých troch dní hrať len nejaké divadielko, že je to medzi nami skutočne v poriadku. Ak si prajeme lásku, potom ju najprv my musíme rozdávať a šíriť ju okolo seba. A to celkom nezištne, bez akýchkoľvek očakávaní. Sama z neba nám nespadne. No a keď si prajeme toleranciu a ohľaduplnosť, tiež sa k tomu musíme odhodlať predovšetkým my sami. Teda správať sa tolerantne a ohľaduplne.

Ak si zakladáme na tom, že sa celá rodina zídeme, je to Božia milosť, pretože nie všetky rodiny sú dnes pokope. No Vianoce dnes musia prežívať i osamotení ľudia, opustení vlastnou rodinou a zabudnutí celou spoločnosťou. Ako oni prežívajú čas radosti, veselosti? Ak si zakladáme len na tom, že máme všetkého dostatok – tak na jedenie ako aj na pitie –  Ďakujme i za to Bohu, že nie sme v núdzi! Že máme strechu nad hlavou. Že pri sebe máme tých, ktorým na nás záleží a nám zas na nich. To nie sú veci samozrejmé ani automatické. No myslime i na tých, ktorým toto dopriate nie je! Myslime na ťažko nemocných, pre ktorých sú tieto Vianoce možno posledné v živote! Myslime na ľudí, ktorí sú osudom ťažko skúšaní! Pamätajme na deti v nemocniciach, či detských domovoch! Myslime na nezamestnaných a sociálne nižšie postavených, ktorí sa možno budú musieť uskromniť. A čo bezdomovci? Ako títo všetci menovaní budú prežívať „Tichú a svätú noc“?

Bratia a sestry, prečo si v tento radostný a slávnostný čas kladiem takéto závažné, priam až smutné otázky, ktoré akosi nekorešpondujú s atmosférou tohto večera? Pretože už nie som dieťa a na tento čas sa dívam ináč ako pred nejakými 35 rokmi. Kladiem si tieto nepríjemné otázky preto, lebo je to realita. Dnes sme akosi duchom doby vedení k materiálnemu pohľadu na tieto sviatky. Zo všetkých strán sme bombardovaní výzvami, čo všetko nám ešte pre pokojné a úžasné Vianoce treba. Resp. bez čoho ich celkom určite spokojne neprežijeme. Môže to byť špičkový mobil, notebook, tablet, televízor, kvalitný alkohol a jedlo atď.

No nezabúdajme na to, že čaro, resp. to sväté počas týchto dní spočíva v duchovnom obsahu a v duchovnej náplni. Ak Vianoce nenaplníme duchovným obsahom, ak zostaneme len na materiálnom leveli, potom sa na chvíľku potešíme možno z kvalitnej elektroniky. Ale tá nám po čase zovšednie. Potešíme sa možno z dobrého jedla. Ale veď nakoniec človek nežije len preto, aby dobre jedol a pil. To je príliš málo. To je nízky cieľ. Chcem tým povedať : pokiaľ nás sviatky narodenia Božieho Syna nezmenia vnútorne a dlhodobo, pokiaľ tento čas nás neprivedie k zamysleniu sa nad životom a hodnotami, pre ktoré žijeme / pokiaľ nás tento čas neprivedie bližšie k Bohu ako k prameňu lásky, pokoja, mieru, odpustenia, tolerancie, ochoty či ohľaduplnosti – potom to nebude optimálne prežitý čas.

Chcem tým všetkým povedať, že čas Vianočný je pre človeka určitou formou vnútorného zápasu a boja. Uspokojím sa s tým, že som slušný človek a je so mnou všetko v poriadku? Alebo si sebakriticky pripustím aj možnosť, že to tak nemusí byť? Prijmem v narodenom  Božom Synovi z Betlehema novú šancu a príležitosť aj pre môj život, pre život mojej rodiny alebo zostanem len pri radosti z Vianočných symbolov – zo stromčeka, z kapra a pod?

Ako som už naznačil, i počas týchto Vianoc je na svete nemálo tých, ktorí bojujú. Nemyslím ani tak na vojnové konflikty. Skôr myslím na vnútorné zápasy konkrétnych ľudí. Vážne chorý človek bojuje sám v sebe, keď sa pýta : Ako to so mnou dopadne? Bude mi ešte dopriate žiť? Prečo sa to muselo stať práve mne? Človek bez práce bojuje v sebe s otázkami : Som pre túto spoločnosť ešte potrebný? Má môj život v takomto stave nejaký zmysel a hodnotu? Ľudia opustení vlastnou rodinou bojujú sami so sebou, keď sa pýtajú : Čo som spravil zle pri výchove svojich detí? Prečo som to nechal dospieť až tak ďaleko? Prečo som si to nevšimol skôr?

Bratia a sestry, aj tie prvé Vianoce boli snáď všetko iné len nie idylka. Bol to zápas konkrétnych ľudí. Prijať vo viere a poslušnosti zvesť o narodení Božieho Syna znamenalo pre Máriu určitý vnútorný zápas – ako na jednej strane byť Bohu poslušnou a na druhej strane nevyzerať v očiach sveta ako pobehlica, ktorá otehotnela ešte pred svadbou. Prijať posolstvo anjela o počatí svojej snúbenice z Ducha Svätého a zariadiť sa podľa toho, to bol aj pre Jozefa vnútorný boj, aby Máriu nepodozrieval z cudzoložstva, ale vzal si ju za ženu s tým, že dieťa, ktoré sa jej má narodiť je z Boha. Viesť sa na nepohodlnom chrbte somárika niekoľko dní – to pre tehotnú Máriu tesne pred pôrodom musel byť zápas. Musel to byť vnútorný boj chodiť v pôrodných bolestiach krížom krážom po Betleheme a byť neprijatý s tým, že všade je plno. Musel to byť vnútorný zápas odhodlať sa priviesť dieťa na svet medzi zvieratami v maštali – v zápachu, špine, v drsných podmienkach kamennej jaskyne. A predsa. Ani Mária, ani Jozef to vtedy nevzdali. Mária neprotestovala, keď sa dozvedela, že sa stane matkou pre Ježiša. Jozef neprotestoval vziať si tehotnú snúbenicu za ženu. Neprotestovali ani proti nariadeniu cisára Augusta a aj keď to bolo na tú dobu nanajvýš riskantné, vydali sa tam, odkiaľ pochádzali. A nakoniec v pokore prijali krmítko pre zvieratá za kolísku pre narodené dieťatko. No to všetko pritom v radosti, že mohli byť pri Božom zásahu do dejín. Že toho mohli byť osobné účastní. Že sa na tom mohli podieľať. Že práve oni mali tú milosť priviesť na svet a ďalej vychovávať budúceho Spasiteľa celého sveta.

Takto sa Vianoce stávajú vnútorným zápasom i dnes pre nás. Pre nemocného tento zápas spočíva v rozhodnutí : Prijmem svoj údel bez reptania, v tichosti a pokore, no zároveň v nádeji, že Pán Ježiš sa narodil i preto, aby ma uzdravil? No keby aj nie, prišiel aj preto, aby mi preniesol cez smrť a dal mi večný život vo svojom kráľovstve. Pre človeka bez práce tento zápas spočíva v rozhodnutí : Prijmem do svojho života fakt, že aj keď nepracujem, môj život má zmysel a hodnotu? Dokonca takú veľkú, že ten malý narodený chlapček za mňa potom položil svoj život? Pre dobre zabezpečeného človeka Vianočný zápas spočíva v rozhodnutí : Budem viac myslieť a podporovať tých, ktorí nie vlastnou vinou sa ocitli v núdzi, veď Boh mi veľa požehnal,  alebo budem i naďalej vidieť len svoje záujmy? Pre naše deti tento zápas spočíva v rozhodnutí : Prijmem v narodenom Ježišovi do svojho mladého života  vzor, ako byť rodičom a autoritám poslušným alebo sa budem i naďalej tváriť, že všetko sa vždy a zakaždým musí krútiť len okolo mňa? Pre nás rodičov Vianočný zápas spočíva zas v rozhodnutí : Budem svojim deťom o tomto Ježišovi hovoriť viac než len raz v roku na Vianoce, alebo si poviem, že to s tým netreba až tak preháňať? Budem s nimi prichádzať do chrámu, aby už od malička spoznávali, že sú ako pokrstené súčasťou veľkej rodiny – cirkvi, alebo sa radšej spreneverím sľubu, ktorý som Bohu dal pri krste svojho dieťaťa?  Nuž a takto by sme mohli pokračovať.

Bratia a sestry, nadovšetko pre každého tento čas je časom vnútorného zápasu v jednej spoločnej veci : Prijmem do svojho života Božieho Syna a posolstvo, ktoré prináša? Dovolím Mu, aby môj život transformoval a menil? Alebo si ešte počkám? Alebo nad tým len mávnem rukou? Pán Ježiš o sebe sám hovorí : Ja som preto prišiel, aby ste život mali a mali ho v hojnosti.

Ja osobne túto túžbu po živote v hojnosti mám. Nič na tom, že si na tomto svete nemôžem ani zďaleka všetko dovoliť. Veď nie to robí život naplneným. A preto rád budem zvádzať v sebe i naďalej množstvo vnútorných bojov, lebo jedno viem : Kristus sa narodil, aby ich prebojoval tiež, a preto mi dokonale rozumie, keď k Nemu volám a podľa svojej vôle zasiahne. No aj keby celý tento pozemský život mal byť len jednou veľkou mizériou, predsa si nezúfam, lebo viem, že vo viere v Krista ma očakáva niečo krásne a neopísateľné.

Vám, ktorí žijete v tejto túžbe, prajem, aby ste v nej vytrvali až do konca. Nuž a vám, ktorí túto túžbu zatiaľ nemáte a Vianoce a možno aj dnešná návšteva bohoslužieb je pre vás možno iba milým zvykom alebo nutnou povinnosťou prajem, aby ste boli pre život s Kristom otvorení.

Otvorme preto všetci svoje životy pre Toho, ktorý prišiel, aby sme život mali a hojnosť mali! Pre Toho, ktorý prišiel s láskou, pokojom, mierom, zmierením, odpustením, sebaobetovaním – a tým všetkým chce naplniť aj tieto Vianoce i celý ďalší rok  v nás i našich rodinách. Amen.

 

 

 

 

48.819538,20.363907