Sviatok apoštolov Petra a Pavla – čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené
Written by radovan on jún 26, 2025 in - No Comments
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – 29.6.2025
„… čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 10, 1 – 8
1 Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, 2 nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius! 4 Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. 5 Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra; 6 býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť. 7 Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, 8 vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy.
Milí bratia a sestry v Kristovi!
Dnešný sviatok je výnimočný. Oslavujeme dva piliere Cirkvi – apoštolov Petra a Pavla. Dvoch mužov, ktorí boli síce veľmi rozdielni svojím pôvodom, povahou aj životným príbehom, ale ktorých spojil ten istý Kristus a poslal ich ku každému, kto potrebuje počuť evanjelium.
V centre dnešného zamyslenia stojí text zo Skutkov apoštolov, kde sa stretávame s jedným mužom, ktorý bol mimo židovského spoločenstva, ale nie mimo Božej priazne. Volal sa Kornélius. Bol to pohan – teda Riman, centurión – stotník, dôstojník rímskeho vojska. Už len tieto slová by v tej dobe v ušiach Žida zneli s napätím a opovrhnutím. Pohan. Vojak. Okupant. A predsa: práve jemu sa Boh rozhodol zjaviť. Kapitola sa začína prostým, no významovo hlbokým opisom: 1 Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, 2 nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. (Sk 10,1–2)
Bratia a sestry, tento opis je dôležitý. Nie je to len stručný úvod do príbehu. Je to svedectvo o tom, že Boh si všimne aj tých, ktorí sú na okraji. V očiach židovského náboženského sveta bol Kornélius stále „mimo“. Nebol obrezaný, nepatril k vyvolenému národu, nechodil do chrámu v Jeruzaleme. Ale Boh sa na neho díval inak. Vidíme tu jednu zásadnú skutočnosť: Boh nerozdeľuje ľudí podľa pôvodu, jazyka, statusu, ani podľa našich meradiel hodnosti. Boh vidí srdce. Kornélius možno nepoznal všetky správne liturgické formy, možno nepoznal Zákon do hĺbky ako zákonníci. Ale jeho srdce patrilo Bohu. Modlil sa. Konal skutky milosrdenstva. A Pán to neprehliadol. Milí priatelia! V tomto smere je to obrovské ponaučenie aj pre nás dnes. Aj my sme obklopení mnohými ľuďmi. Z nich mnohí ani nie sú pokrstení, o konfirmácii ani nehovoriac. Mnohí žijú len tak, ako sa povie: na verím Boha …. Mnohí z nich snáď nikdy nezavítajú do chrámu, či iné cirkevné podujatie. Ale Boh sa aj na nich môže dívať inak, ako ich vnímame my. Pán skúma ich srdce. A možnože práve v ich srdci je omnoho viac úprimnosti, pravdy, lásky a spravodlivosti ako v tom našom. A Pán to neprehliada. To znamená: my nemáme právo súdiť, posudzovať ani odsúdiť nikoho.
Sestry a bratia, vo videní, ktoré Kornélius dostane, prichádza anjel a hovorí: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. (v. 4) To je veta, nad ktorou by sme sa mali rovnako tak zastaviť. Lebo ukazuje, že Boh je blízko každého človeka, ktorý Ho úprimne hľadá, nech je kdekoľvek. Božia odpoveď na Kornéliove modlitby však neprichádza vo forme osobnej osvety či zjavenia spásy. Boh posiela Kornélia k Petrovi. Posiela pohana za židom. Vojaka za rybárom. Nadriadeného za človekom z národa, ktorý Rím utláčal.
Nuž a tu sa začína druhý, nemenej dôležitý rozmer príbehu. A ten sa netýka len Kornélia, ale i Petra – a cez Petra aj nás. Boh totiž nechce spasiť len Kornélia. On chce zároveň formovať a premieňať Petra. A to tak, že ho vedie k niečomu, čo bolo pre židovského kresťana zásadnou prekážkou: k prijatiu iného, cudzieho, pohanského človeka ako rovnocenného brata vo viere.
Drahí priatelia! Kornélius posiela po Petra, ako mu to anjel prikázal. A aj keď dnešný text končí práve v tomto bode, celý príbeh v 10. kapitole, ako sme ho dnes mohli počuť ako čítaný novozmluvný text, pokračuje tým, že aj Peter dostane svoje videnie – videnie plachty s nečistými zvieratami a hlasom, ktorý hovorí: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! (v. 15) Toto videnie nie je len o jedle. Je to videnie o ľuďoch. Boh pripravuje Petra na stretnutie s Kornéliom. A učí ho, že v Kristovi niet Žida ani Gréka, niet nadradených ani podradených.
V Božích očiach je vzácny každý. Je to výpoveď, ktorá má moc búrať múry. Apoštoli Peter a Pavol, ktorých dnes spomíname, túto pravdu naplno prijali a žili. Obaja museli prekročiť svoje vlastné hranice, pohodlie, predstavy a občas aj predsudky, aby mohli slúžiť tým, ktorých by ich okolie nepovažovalo za „hodných“ Božej milosti. Peter ide do domu pohana. Pavol ide medzi Grékov, Rimanov, do miest, kde Boha nikto nepoznal. Ale obaja poslúchli Božie volanie: slúžte všetkým. A tá istá výzva platí i pre nás.
Bratia a sestry, v tomto príbehu je ukrytá výzva, ktorá sa týka nášho každodenného života: Komu som ochotný slúžiť? Kto je pre mňa „Kornélius“ – ten, o kom si myslím, že si nezaslúži moju lásku, pozornosť, modlitbu? Kto je v mojich očiach nehodný evanjelia? Možno je to človek s inou farbou pleti. Možno s iným sociálnym statusom. Možno niekto, kto sa v mojich očiach správa „nevhodne“. Možno ten, kto ma kedysi sklamal. Alebo len ten, koho považujem za „stratený prípad“. Ale pravda je taká, že nikto z nás nie je hoden Božej lásky. A predsa ju dostávame. Nie preto, čo sme dokázali, ale preto, že Boh je dobrý.
A preto, ak Boh prijíma všetkých, nemáme právo my robiť rozdiely. Boh nechce cirkev, ktorá je len pre „našich“, pre „slušných“, pre „veriacich po našom obraze“. Boh chce, aby Jeho ľud bol otvorený pre každého, kto Ho hľadá. Aj keď má za sebou iný životný príbeh, iný jazyk, inú minulosť.
Príbeh Kornélia nás učí, že nikto nie je tak ďaleko, aby ho Boh nemohol osloviť. A zároveň: že nikto nie je tak blízko, aby si mohol myslieť, že Božie milosrdenstvo patrí len jemu. Kornélius sa modlil. Peter poslúchol. A Boh spojil ich životy. To je spôsob, akým Boh pracuje aj dnes. Spája modlitby jedných s poslušnosťou druhých.
Kornéliovia dnešnej doby stále existujú. Sú to ľudia, ktorí úprimne túžia po Bohu, aj keď Ho ešte nepoznajú tak, ako by mohli. A Boh ich vidí. Ich modlitby vystupujú pred Jeho tvár. Ale zároveň ich Boh neposiela len k nebeskému zjaveniu – posiela ich k nám. A preto buďme ako Peter. Otvorme sa tejto Božej misii. Možno nás to vyvedie z našich predstáv, pohodlia, zaužívaných schém. Ale presne tam sa deje zázrak. Tam, kde prekročíme svoje hranice, tam začína pôsobenie Ducha Svätého.
A tak, keď dnes slávime Petra a Pavla, myslime na to, že ich sila nebola v tom, že boli dokonalí. Ani v tom, že všetko vedeli a nikdy nezlyhali. Ich sila bola v tom, že sa nechali viesť. Že dovolili Bohu, aby ich viedol k ľuďom, ku ktorým by nikdy sami od seba nešli. A tým sa stali nositeľmi Kristovej lásky pre svet. Nech je to aj naším poslaním! Amen.
Modlitba po kázni:
Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré je živé a mocné aj dnes. Ďakujeme Ti za príbeh Kornélia a Petra, v ktorom nám ukazuješ, že Tvoja láska nepozná hranice a že nikto nie je mimo dosah Tvojej milosti. Ďakujeme Ti, že v Tvojich očiach je každý človek vzácny a prijatý – nie pre svoje zásluhy, ale pre Tvoju nesmiernu dobrotu.Prosíme Ťa, Pane, odpusť nám, ak sme niekedy súdili iných podľa vonkajších vecí. Ak sme si vyberali, komu budeme slúžiť a koho radšej obídeme. Uč nás vidieť ľudí Tvojimi očami – s láskou, ktorá nehľadí na pôvod, jazyk, minulosť či spoločenské postavenie. Otvor naše srdcia pre tých, ktorých k nám posielaš – aj keď sú iní, aj keď nám nerozumejú, aj keď sa nám zdajú byť ďaleko od viery. Veď aj my sami sme boli kedysi ďaleko – a predsa si nás pritiahol k sebe. Daj nám ducha poslušnosti ako mal Peter, aby sme vedeli prekročiť hranice svojho pohodlia a svedčiť o Tebe každému, kto túži po pravde a živote. Skrze Ducha Svätého premieňaj našu Cirkev, aby bola domovom pre všetkých, ktorí hľadajú. Aby bola miestom prijatia, nie súdu; miestom milosti, nie výhrad. Aby v nej každý mohol zakúsiť, že je milovaný, očistený a povolaný k novému životu v Kristovi. O to všetko Ťa prosíme v mene Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Amen.
