Sviatok Cyrila a Metoda + Spomienka na Majstra Jana Husa – „… spomínajte a napodobňujte …“
Written by radovan on júl 03, 2025 in - No Comments
Sviatok Cyrila a Metoda + Spomienka na Majstra Jana Husa – 6.7.2025
„… spomínajte a napodobňujte …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Židom 13,7
7 Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.
Drahí bratia a sestry v Kristovi!
Slovo apoštola z listu Židom (Hebrejom) k nám dnes prichádza s výzvou tichej, no pevnej spomienky. Nie spomienky na minulosť ako na niečo uzavreté, zabudnuté, či zaprášené… ale na minulosť, ktorá má pokračovanie v prítomnosti. Nie je to výzva len na akési nostalgické ohliadnutie, ale na vedomý, verný návrat k prameňu. K tým, ktorí nám zvestovali Božie slovo. K ich viere. K ich životu. Ale aj k ich smrti.
7 Spomínajte na svojich vodcov – hovorí list Hebrejom. Spomínajte! Nie však na politikov, ani na vojvodcov, ani na mocných a vplyvných tohto sveta, ani na úspešných obchodníkov. Ale na tých, ktorí vám zvestovali Božie slovo. Preto dnes takto s úctou a vďakou spomíname na troch veľkých svedkov viery – na Cyrila, Metoda a Majstra Jána Husa. Nespomíname na nich však ako na hrdinov minulosti, ale ako na našich duchovných predchodcov. Ako na tých, ktorí stáli na mieste, kam ich Pán postavil. Ako na tých, ktorí sa nebáli hovoriť Božie slovo zrozumiteľne a pravdivo. Ako na tých, ktorých viera nebola od sveta oddelenou abstrakciou, ale konkrétnou cestou. A ich „koniec“ – ako píše autor listu – neznamená len fyzickú smrť, ale aj zavŕšenie, ovocie a plody ich života.
Sestry a bratia, zastavme sa na chvíľku pri týchto troch menách! Nie však ako pri historických údajoch, nie ako pri maturitnej otázke z histórie, ale ako pri ľuďoch, ktorí sa stali znamením. Cyril a Metod – byzantskí, solúnski bratia, ktorí opustili istotu a pohodlie svojej vlasti, aby niesli evanjelium tým, ktorých jazyk a hlavne kultúru bolo najprv treba pochopiť. A Hus – muž slova a presvedčenia, ktorý sa postavil proti falošnej istote moci, aby znovu ukázal na moc pravdy. Títo traja majú jedno spoločné: nevymysleli si svoje poslanie ani povolanie. Ale prijali ho.
A tak znova čítame: 7 Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. – bratia a sestry, títo vodcovia neboli silní v sebe. Neboli obdivovaní kvôli svojej výrečnosti alebo autorite. Ale preto, že sa odvážili hovoriť Božie slovo. Nie svoje názory, nie ideológie, ale evanjelium. Nie naučené frázy, ale slová, ktoré pálili v srdci ako oheň. Lebo keď človek hovorí Božie slovo, vtedy akoby prehováral sám Kristus. Preto ich reč a pôsobenie neboli nikdy ľahké. Ani Cyril, ani Metod, ani Hus si nezvolili pohodlnú cestu. Boli to hlásatelia evanjelia v jazyku ľudu. A preto neraz v rozpore s jazykom moci. Vzdelaní, a predsa zrozumiteľní. Teológovia, a predsa duchovní otcovia. Viedli k Bohu nie svojím menom, ale slovom Krista.
Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. – Drahí priatelia! Pisateľ listu Židom nás dnes nevolá k tomu, aby sme v našej dobe opakovali ich skutky. Nevolá nás, aby sme sa stali misionármi 9. storočia, či kazateľmi 15. storočia. Volá nás k tomu, aby sme napodobňovali ich vieru. Ich spôsob nasledovania Krista. Ich dôveru v Boha, ktorá sa ukázala v konkrétnych rozhodnutiach. Mimochodom: V čom spočívala ich viera? Nie v ideáloch, ale v pevnom presvedčení, že Boh hovorí. Že Kristus je prítomný tam, kde sa ohlasuje Jeho slovo. Že Duch Svätý si používa aj slabých a chybujúcich ľudí. Viera Cyrila, Metoda ako aj Majstra Jána Husa bola zakorenená v istote, že Božie slovo má moc meniť ľudské životy.
Sestry a bratia! To ich viedlo k rozhodnutiam, ktoré si vyžadovali odvahu. Cyril a Metod riskovali nepochopenie, keď sa rozhodli pre preklad Biblie do reči Slovanov. Ich dielo bolo napádané, spochybňované, podozrievané. A predsa vytrvali. Lebo vedeli, že evanjelium má zaznievať tak, aby ho človek mohol prijať srdcom. Nie ako cudzí jazyk, ale ako hlas Boha k nemu osobne. Hus zas nemlčal, keď mlčanie bolo výhodnejšie. Hovoril, keď bolo bezpečnejšie zostať ticho. Zomrel, lebo veril, že pravda sa nedá kúpiť ani umlčať. A jeho „koniec života“ sa tak stal svedectvom – nie o márnosti odporu, ale o sile viery, ktorá vidí za horizont času. O viere, ktorá berie vážne Kristove slová: „Ja som pravda.“
Milí bratia a sestry, dnešný sviatok však nie je len o spomínaní. Nie sme dnes pozvaní len spomínať. Ale predovšetkým sa učiť. Učiť sa viere, ktorá sa prejavuje v tom, že sa nehanbíme za evanjelium. Že si kladieme otázku: komu my dnes zvestujeme Božie slovo? Kto dnes môže povedať: „Spomínam si na toho, kto ma učil pozerať sa na Krista“? Spomínam na svojich rodičov, spomínam na svojich starých rodičov. Spomínam na zbožnú starkú, ktorá rada spievala duchovné piesne. Spomínam na svojho kňaza, ktorý mi vysvetľoval zmysel Ježišových podobenstiev a viedol ma k lásku k Pánu a k Pánovi Ježišovi. Milí priatelia! Dokážete dnes takto spomínať vy? Budú raz aj na nás samotných takto spomínať naše deti, vnúčatá, či žiaci?
Sestry a bratia! Vo svete plnom informácií je ľahké zvestovať svetské názory. Ale zvestovať Božie slovo znamená čosi iné. Znamená to: stáť sám pred Bohom, počuť Jeho hlas a nechať sa ním preniknúť. A potom hovoriť. Možno k malému počtu ľudí. Možno celkom slabo. Možno nepočuteľne, ale s vedomím, že to nie je môj hlas, ktorý má zaznieť. Ale hlas Dobrého Pastiera.
Drahí priatelia! Pisateľ listu Židom nás volá k napodobňovaniu viery, nie k napodobňovaniu výsledkov. Viera Cyrila, Metoda a Majstra Jana Husa bola viera trpezlivá. Nebola to viera v úspech, ale viera v Krista. Viera, ktorá bola často opustená, nepochopená a sama. Ale nie bez nádeje.
A preto: pozrime sa dnes na ich životy! Nie ako na dejinné fakty, ale ako na zrkadlo našej vlastnej viery. Zrkadlo, ktoré sa nás pýta: A kam kráča tvoja viera? Kde je jej cieľ? Čo je jej ovocím?
7 Spomínajte na svojich vodcov … napodobňujte ich vieru.“ Drahí priatelia! Aj my dnes sme pozvaní byť tými, na ktorých si raz niekto spomenie. Nielen pre naše slová. Ale najmä pre našu vernosť. Pre našu odvahu hovoriť evanjelium v reči srdca. Pre ochotu neuhnúť pred pravdou. Pre nádej, ktorá sa nebojí kríža. Nech nám v tomto nie jednoduchom a neľahkom zápase pomáha sám Pán Boh mocou svojho Svätého Ducha! Amen.
Pomodlime sa: Pane náš, večný Bože, vzdávame Ti vďaku za všetkých, ktorí nám zvestovali Tvoje sväté slovo. Ďakujeme Ti dnes zvlášť za vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí sa stali svetlom viery pre náš národ, i za Majstra Jána Husa, ktorý stál pevne v pravde evanjelia, aj keď ho to stálo život. Ďakujeme Ti, že si skrze nich dal vyrásť semenu viery v srdciach našich predkov, a že ich príklad vernosti, odvahy a poslušnosti Tvojmu slovu dodnes žiari ako svetlo na ceste viery. Daj, aby sme ich nespomínali len ako minulosť, ale aby sme ich vieru napodobňovali v našich vlastných životoch. Nie vonkajšou slávou, ale tichou dôverou v Tvoje vedenie. Nie úspechom, ale vernosťou Tebe. Nauč nás, Pane, hovoriť Tvoje slovo pravdivo a zrozumiteľne. Daruj nám múdrosť Cyrila, vytrvalosť Metoda a neochvejné srdce Husa. Chráň nás pred pokušením mlčať tam, kde máme hovoriť, a hovoriť tam, kde máme počúvať. Učiň z nás svedkov evanjelia v tomto čase a na tomto mieste. Prosíme, aby si i v dnešnej Cirkvi povolával vodcov podľa Tvojho srdca – nie mocných a slávnych, ale tých, ktorí žijú z viery, kráčajú v pokore a hovoria pravdu v láske. Požehnaj službu kazateľov, učiteľov, misionárov, aj každého človeka, ktorý nesie Tvoje slovo v každodennom živote druhým. Pane, posilni nás v našej slabosti, keď sa cítime nehodní niesť Tvoje posolstvo. Daj, aby sme sa v každej chvíli opierali nie o svoju silu, ale o Tvoju vernosť. Učiň nás nádobami Tvojho pokoja, svetlom uprostred temnoty, hlasom, ktorý nehovorí o sebe, ale o Tebe. A keď raz príde aj náš „koniec“ – koniec našej cesty –, daj, aby sme mohli odísť v pokoji, s vierou v srdci, že si nás neopustil. Aby naše deti, naši blížni mohli na nás spomínať ako na tých, ktorí im ukázali na Krista. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Amen.