Vstúpenie Krista Pána na nebo – Kde On skončil, tam my pokračujme!
Written by radovan on máj 02, 2016 in - No Comments
Vstúpenie Krista Pána na nebo – 5. 5. 2016
„Kde On skončil, tam my pokračujme!
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od osláveného Pána Ježiša Krista! Amen.
Sk 1, 3 – 11
3 Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije. 4 Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: 5 Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým. 6 Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda teraz obnoviť Izraelské kráľovstvo? 7 On im odpovedal: Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec. 8 Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme. 9 Po týchto slovách sa pred ich očami vzniesol hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. 10 A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu 11 a povedali: Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.
Milé sestry, drahí bratia v oslávenom a vyvýšenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
V kresťanskej cirkvi si dnes pripomíname sviatok „vstúpenia Krista Pána na nebo“. Veľa sa však o ňom nevie, ani sa o ňom veľa nehovorí. Dokonca sa ani nie všade intenzívne slávi. Vianoce a Veľká noc majú svoje miesto tak v kresťanskom ako aj občianskom kalendári. Sviatok Ježišovho nanebovstúpenia sa však už v civilných kalendároch nezobrazuje. Je to štandardný pracovný deň, zakaždým štvrtok. Dokonca ani kresťania mu nevenujú toľko pozornosti ako ostatným sviatkom, toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil. Staršia generácia veriacich je snáď ešte pod vplyvom domácej zbožnosti nepúšťať sa v tento deň do nejakých veľkých prác, ale ho zasvätiť. Mladšia generácia to však až tak „dramaticky“ nevníma. Pritom nám Nová zmluva prináša jednoznačné svedectvo o tom, aké dôležité je to, čo sa vtedy na Olivovej hore stalo.
Evanjelista Lukáš na konci svojho evanjelia a potom ešte aj na začiatku Skutkov apoštolov, z ktorých sme dnes v úvode čítali, podáva správu o Ježišovom vyvýšení. Tým akoby chcel povedať, že Božie konanie, Božie dielo spásy v Ježišovi Kristovi pokračuje ďalej. Syn Boží neskončil ani na popravisku ani v hrobe. Vstal z mŕtvych a Jeho učeníci sa s Ním mohli počas 40 dní na rôznych miestach stretávať. Ani oni netušili, že to ešte nie je všetko. Nevedeli, že aj tento čas sa skoro skončí a oni budú svedkami ďalšej významnej udalosti. A tak po 40 dňoch Ježiš odchádza k nebeskému Otcovi, stráca sa svojim učeníkom z dohľadu a oni od anjelov – Božích poslov počujú, že už nemajú čakať na Jeho ďalšie zjavenie. Boží Syn – Ježiš Kristus sa vrátil tam, odkiaľ k nám prišiel. Je tam, kde je od večnosti Jeho miesto. Je v Božej sláve a bola Mu daná všetka moc na nebi i na zemi. To znamená : Ježiš je teraz vyvýšený a oslávený Pán. V kresťanskej cirkvi tak nežijeme zo spomienok na historického Ježiša, ktorý patrí do ďalekej minulosti. Naopak! Radujeme sa z Krista, ktorý je stále živý a vo svojej cirkvi neprestajne prítomný. To je tajomstvo kresťanskej radosti, pokoja i nádeje.
Drahí priatelia, všetko, čo bolo treba vykonať pre spásu ľudstva, Syn Boží vykonal. Teraz je potrebné, aby sa o Božej záchrane všetci dozvedeli. Preto Ježiš, predtým než odíde k svojmu Otcovi, vysiela svojich učeníkov do sveta s radostnou správou o Božej láske a pomoci. Tam, kde sa končí pozemská cesta Božieho Syna, tam sa začína pozemská cesta Kristovej cirkvi. Kde On skončil, tam máme teraz pokračovať my.
Nuž a ako kresťania smieme a máme pokračovať, to pekne môžeme vidieť na príklade nemeckého evanjelického pastora Friedericha von Bodelschwingha, ktorý založil diakonické stredisko s názvom „Bétel“ (z hebrejčiny : dom Boží). Bol to človek, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Priam detským spôsobom veril, že Kristus sa jedného dňa vráti. Takáto viera ho však neviedla k pasivite a k prázdnemu, neužitočnému zízaniu na nebo. Naopak! I napriek tejto pevnej viere v Ježišov návrat si Bodelschwingh mocne uvedomoval, že žije ešte v tomto svete. A tak pri meste Bielefeld postavil komunitu, akési mesto milosrdenstva, v ktorom sa i s personálom staral o tisíce ľudí postihnutých či už psychicky alebo telesne. Je úžasné, že toto diakonické stredisko dodnes funguje a jeho bránami prejde každoročne okolo 200 000 ľudí, ktorí potrebujú pomoc vo svojej psychickej, či telesnej tiesni a núdzi. To však nebolo všetko. Bodeschwinghovo nasadenie pre tento svet, pre pomoc tomuto svetu sa neskôr orientovalo na misiu vo východnej Afrike. Nuž a okrem toho založil po celom Nemecku viacero zariadení pre bezdomovcov.
Jeden autor vo svojej knihe spomína a píše : Počas prechádzky cez Bétel mi môj priateľ ukázal starý dom : „Tento domček postavil ešte Friederich von Bodelschwingh. Pozri sa na tú strechu! Je nízka a rovná! To preto, aby sa ňu Bodelschwingh so svojimi postihnutými zverencami mohol pohodlne vyštverať, posadiť sa a vidieť ako sa Ježiš vracia!“ Či to bolo naozaj preto, bratia a sestry, to dnes už nevieme celkom presne. Ale v podstate na tom ani nezáleží. Je to krásny príbeh o človeku, ktorý sa napriek svojej hlbokej viere v Boha neizoloval od sveta, v ktorom žil a od biedy a núdze človeka, ktorá ho obklopovala. Naopak! Vážne a celkom prakticky poňal Ježišov tzv. misijný príkaz : „Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal!“ Alebo aj : „Nové prikázanie vám dávam, aby ste milovali. Ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.“
Bratia a sestry, myslím si, ba čo viac – som presvedčený, že nejako takto by mala vyzerať aj naša viera. Pán Ježiš sa síce vrátil do svojej slávy a „sedí po pravici svojho Otca“. Naše modlitby majú svojho adresáta v oslávenom Pánovi. Odtiaľ raz aj príde ako Sudca živých i mŕtvych, ale aj ako Spasiteľ pre svoj ľud. Ako hovorieval Luther : čakáme na tento „milý posledný deň“. Predsa však : ako kresťania máme pred očami a v zornom uhle ešte aj tento svet, v ktorom žijeme. Veď práve tu, v tomto svete máme byť svedkami Ježišovej lásky, milosti a moci. Nie sme tu preto, aby sme sa izolovali vo svojich kostoloch, či zborových domoch a modlitebniach. Sme tu, aby sme sa angažovali pre tento svet. Sme tu, aby sme videli biedu tohto sveta i človeka v ňom a nezatvárali si pred tým oči, ale boli nápomocní svojou mierou všade tam, kde sa to dá. To je svedectvo, ktoré sa od nás ako od cirkvi, i ako od kresťanov očakáva po tom, ako sa Ježiš vrátil k svojmu Otcovi. On nám ukázal, dal nám príklad ako žiť, a my nemáme robiť nič iné, len tento Jeho vzor a príklad nasledovať a napodobňovať.
Preto aj slávenie dnešného sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo pre nás nemá byť len historickým exkurzom, spomienkou na veci minulé, ale predovšetkým výzvou k aktivite v prítomnosti. Všetci ľudia majú vedieť, že Ježiš Kristus sa z lásky stal človekom. Zomrel a vstal z mŕtvych. Toto svedectvo o Kristovi nech je preto podčiarknuté a zvýraznené našou každodennou láskou k druhému človeku. To je vskutku veľká úloha, milí priatelia, ktorá leží pred nami. Aby sme ju dokázali zvládnuť, Boh nám i pre dnešný deň, i pre dnešnú dobu dáva silu svojho Ducha Svätého, za ktorého už o niekoľko dní počas Svätodušných sviatkov budeme ďakovať, ale si ho aj vyprosovať. Vzdajme teda chválu a česť oslávenému a vyvýšenému Kristovi práve svojim úprimným kresťanským svedectvom lásky blížnemu, svedectvom angažovanosti pre svet, do ktorého nás Boh postavil! Amen.
