Vstúpenie Krista Pána na nebo – Tebe podobného Boha niet
Written by radovan on máj 27, 2025 in - No Comments
Vstúpenie Krista Pána na nebo – 29.5.2025
„… Tebe podobného Boha niet …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vyvýšeného Pána a Spasiteľ nášho, Ježiša Krista! Amen.
- kniha kráľov 8, 22–24.26–28
22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 23 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a neochvejnú lásku svojim služobníkom, ktorí celým srdcom chodia pred Tvojou tvárou. 24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil. Zasľúbil si vlastnými ústami a vyplnil vlastnou rukou, ako dokazuje tento deň. 26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdia Tvoje slová, ktoré si dal môjmu otcovi Dávidovi. 27 Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. 28 Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník.
Milé sestry, milí bratia v Kristovi!
Keď sa človek díva na oblohu, najmä v tichý večer, keď sa deň ukladá do pokoja a nebo sa zafarbí poslednými lúčmi slnka, je to chvíľa, ktorá nás takmer núti zdvihnúť pohľad. A keď v tú chvíľu myslíme na Kristovo nanebovstúpenie, nie je to len gesto očí, ale aj srdca. Dvíhame sa pohľadom aj duchom – smerom hore, k Nemu. Tam, kde je On, ktorý bol s nami, a predsa je teraz tam, kde my nie sme. A predsa zostávame s Ním spojení. Ale ako? Ako sa dá hovoriť s Ním, ktorý je vyvýšený nad všetko? Ako sa dá prihovoriť Bohu, ktorého neobsiahne nebo ani zem?
Dnešné čítanie zo Starej zmluvy – z 1. knihy kráľov – nás prenáša do okamihu, keď sa kráľ Šalamún modlí pri zasvätení chrámu v Jeruzaleme. Chrám je dokončený, archa zmluvy je prenesená na miesto najsvätejšie a Božia sláva naplnila dom. A uprostred toho všetkého Šalamún vystiera svoje ruky k nebu a hovorí: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi … A potom, akoby zrazu cítil, že aj keď je chrám veľkolepý, aj keď sa zdá, že všetko je pripravené na to, aby tam Boh prebýval, predsa sa pýta: Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil.
Táto otázka, tento záchvev úžasu a pokory, je presne tým, čo nám pomáha pochopiť aj zmysel sviatku, ktorý dnes slávime. Nanebovstúpenie nie je len udalosťou, pri ktorej Ježiš opustil zem a vrátil sa k Otcovi. Nie je to len moment, ktorý ukončil Jeho viditeľnú prítomnosť medzi učeníkmi. Je to predovšetkým zvesť o Božej vyvýšenosti, o Jeho nesmiernosti, ale zároveň o Jeho nezmenenej blízkosti.
Šalamún vo svojej modlitbe spája dve skutočnosti, ktoré by sme inak mohli považovať za nezlučiteľné. Na jednej strane oslavuje Boha ako toho, ktorý je neporovnateľný, nezávislý, neobsiahnuteľný. Nie je nik ako On – ani na nebi, ani na zemi. Nepatrí do žiadneho chrámu, žiadna stavba Ho nemôže objať, žiadna definícia Ho nemôže uzavrieť. A predsa, hneď na to, ako toto všetko povie, pokračuje slovami: Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník. Inými slovami: Hoci si Boh, ktorého neobsiahnu ani nebesá, prosím Ťa, počuj ma, keď sa modlím! Skloň sa! Prijmi môj hlas! Zľutuj sa!
Je to takmer nelogické – Boh, ktorý je väčší než všetko, sa má znížiť k človeku, ktorý len práve dokončil stavbu, do ktorej by sa Boh ani nezmestil? A predsa – práve v tejto nelogike je ukrytá najväčšia nádej viery. V tom, že Boh, ktorý je tak ďaleko, je zároveň tak blízko. A že Jeho vyvýšenosť nie je prekážkou, ale práve zárukou Jeho blízkosti.
Tento paradox – že Boh je neobsiahnuteľný, a predsa nás počuje – sa v plnosti zjavuje v Ježišovi Kristovi. Keď vystupuje na nebo, nejde len preč. Neodchádza, aby nás opustil. Naopak – vstupuje do svojej slávy, do Božej prítomnosti, aby tam – ako náš Prostredník – hovoril za nás. Jeho nanebovstúpenie nie je vzdialením sa, ale dovŕšením Jeho diela. Nie je stratou Jeho blízkosti, ale práve jej potvrdením.
To, čo Šalamún v Jeruzaleme vyslovil ako modlitbu plnú údivu – „Či naozaj bude Boh bývať na zemi?“ – sa v Ježišovi naplnilo. Boh naozaj prebýval medzi nami. A hoci teraz vystúpil na nebesia, neprestal byť Emanuelom – Bohom s nami. Práve preto môžeme k Nemu volať, modliť sa, dôverovať Mu. Je na výsostiach – a predsa nás počuje. Sedí po pravici Otca – a predsa je nám bližší, než ktokoľvek iný.
A čo je ešte dôležitejšie: Jeho vyvýšenosť nie je chladná, nie je pyšná. Nie je to vyvýšenosť, ktorá by nás mala držať v úzkosti. Je to skôr vyvýšenosť, ktorá dáva istotu. Lebo keď hovoríme, že „niet Tebe podobného, Bože“, nehovoríme to len s obdivom, ale aj s dôverou. Niet nikoho, kto by bol tak verný ako Ty. Niet nikoho, na koho slovo by sa dalo tak spoľahnúť. Niet nikoho, kto by bol tak stály, tak pevný, tak nemenný ako Ty. A práve preto – lebo niet Tebe podobného – smieme pred Teba predstúpiť a povedať: „Otče náš…“
Možno sa nám niekedy zdá, že Boh je príliš vysoko, príliš ďaleko. Možno máme dni, keď sa modlíme a máme pocit, že naše slová narážajú na strop. A predsa – keď sa modlíme k Otcovi v nebi, nerobíme to sami. Kristus, ktorý vystúpil na nebesia, nesie našu modlitbu pred Boha. On, ktorý je Synom, nás naučil volať Otče. On, ktorý je Kráľom slávy, nás učí prosiť: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“
A keď prosíme „ako v nebi, tak i na zemi“, tak zároveň vyznávame, že ten istý Boh, ktorý vládne v nebi, je Pánom aj nad tým, čo prežívame tu. Že Jeho vôľa je dobrá nielen v nekonečnom poriadku stvorenia, ale aj v našom chaose. Že Jeho prítomnosť nie je len niekde tam hore – ale aj tu, medzi nami. A že môžeme veriť, že Jeho zámer, Jeho vedenie, Jeho múdrosť a moc sa netýkajú len nebeských výšin, ale aj zeme, ktorou denne kráčame.
Šalamún v závere modlitby prosí: Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj … A to je aj naša prosba dnes. Dnes, keď si pripomíname, že Kristus vstúpil na nebesia, si zároveň pripomíname, že naše modlitby tam nie sú stratené. Že náš hlas má v nebi ozvenu. Lebo Ten, ktorý tam vstúpil, nás nesie vo svojom srdci. A preto sa môžeme modliť smelo. Nie ako tí, čo si nie sú istí, či ich niekto počuje, ale ako tí, ktorí vedia, že ich hlas pozná Ten, čo je nad všetkým.
Bratia a sestry, nanebovstúpený Kristus je našou nádejou. Nie preto, že by bol ďaleko, ale preto, že je Vyvýšený. Nie ako niekto, kto sa nás stránil, ale ako Ten, ktorý nás vedie do Otcovho domu. A keď sa dnes modlíme: „Otče náš, ktorý si v nebesiach…“, tak vieme, že táto výsosť je zároveň najväčšou blízkosťou. Lebo Boh, ktorý je neporovnateľný, večný, všemocný a neobsiahnuteľný, nám v Kristovi dal svoje ucho, svoje srdce – a nakoniec aj svoj trón. A práve preto máme odvahu dôverovať, prosiť, modliť sa. Amen.
Pomodlime sa: Všemohúci a večný Bože, Teba neobsiahnu ani nebesá nebies, a predsa si sa sklonil k nám v Synovi, našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Ďakujeme Ti za to, že si Ho nenechal v prachu zeme, ale si Ho povýšil a posadil po svojej pravici. Ďakujeme, že Ten, ktorý je nad všetkým, je zároveň naším Prostredníkom, naším Bratom a Pánom. Pane, Ty si vyvýšený, ale nie vzdialený. Si nad všetkým, a predsa nás počuješ, keď sa k Tebe modlíme. Ty si neporovnateľný, a predsa si nám dovolil volať Ťa: Otče náš. Daj, aby sme túto milosť nikdy nebrali ako samozrejmosť. Daj nám pokorné srdce, ktoré vie žasnúť nad Tvojou blízkosťou. Upevni našu dôveru v Tvoje slovo. Uprostred neistôt tohto sveta nás uisti, že na Teba sa môžeme spoľahnúť. Keď nevieme, ako sa modliť, pripomeň nám, že Tvoj Syn sa za nás prihovára. A keď sa modlíme: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi“, nauč nás prijímať Tvoju vôľu s dôverou a pokojom. Pane, daruj nám útechu z Tvojej prítomnosti aj silu z Tvojej vyvýšenosti. A keď raz zdvihneme svoj pohľad posledný raz, daj, aby sme smeli uvidieť Krista – nášho Pána – ktorý nás príde vziať k sebe, tam, kde Ty prebývaš na veky. V Ježišovom mene Ťa o to prosíme. Amen.
