Závierka občianskeho roka (Silvester 2013) – Kresťania sú v bezpečí
Written by radovan on dec 28, 2013 in - No Comments 
Silvester – 31. 12. 2013
„Kresťania sú v bezpečí“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
R 8,31-39
31 Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? 33 Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. 34 Kto ich odsúdi? Je to Ježiš, Kristus ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás. 35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané: Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. 37 Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, 39 ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Z čoho máte najväčší strach? Čoho sa najviac v živote bojíte? Naše deti sa možno boja tmy alebo písomky v škole. Možno búrky a silného vetra. Dospelými zas lomcuje strach z iných vecí. Obávame sa bankrotu, chorôb, opustenosti. Máme strach z toho, že nebudeme potrební. Predpokladám, že každý z nás ma určitú skúsenosť so strachom. Je treba si však povedať, že určitá miera strachu je nevyhnutne potrebná aj pre zachovanie života. Strach nás chráni pred tým, aby sme nerobili také veci, ktoré by mohli ohroziť naše zdravie alebo náš život. Určitá miera strachu je potrebná a je užitočná ako ochrana nášho života a zdravia. Lenže okrem tohto strachu, ktorý je naším priateľom a ochrancom poznáme aj iný strach :
Je to strach, ktorý nás mučí. Okráda nás o pokoj, radosť, či spánok. Silvester je čas, keď jedna kapitola nášho života a existencie sa uzatvára a my nevieme, čo nás čaká. Práve v tejto situácii nám však prichádzajú na pomoc slová apoštola Pavla : „Keď Boh za nás, kto proti nám?“ A odpoveď je : Nikto. Kto nás obžaluje a odsúdi, keď nás Pán Boh ospravedlní? A odpoveď je opäť tá istá : Nikto. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Opäť : Nikto.
Týmito otázkami, ktoré sú zároveň odpoveďou nás chce Božie slovo vyzbrojiť v zápase s nepriateľom, ktorý sa volá strach. Je to strach z ľudí, z nedostatku, z toho, že raz budeme obvinení z hriechov. Je to strach z večného zahynutia ako aj strach zo straty Božej lásky. Je to strach, ktorý na nás dolieha z minulosti pre naše viny. Strach, ktorý na nás dolieha z prítomnosti pre rôzne ťažké okolnosti. Je to strach, ktorý na nás dolieha z budúcnosti pre všetku našu neistotu a obavy z nej…
Bratia a sestry, najhoršie na strachu je to, že sa pred ním nedá ujsť. Strach si nás nájde. Ale Božie Slovo hovorí, že strach sa dá premôcť. Ľudia, veci, okolnosti, ktoré ti naháňajú strach sa možno neznenia, ale zmeniť sa môžeš ty. Pán Boh dokáže zmeniť tvoje srdce. Bude oslobodené od strachu tým, že bude naplnené vierou. Milí priatelia : Prečo je teda kresťan ten najbezpečnejší človek na zemi?
Kresťan je bezpečný v Božej ochrane. Keď Boh je za nás tak, kto proti nám? To nie je trúfalosť, ani sebaistota človeka, ktorý sa pýta: No kto sa opováži ísť proti mne?To je hlboká dôvera človeka, ktorý vie, že Pán Boh stojí za ním. Ktorý vie, že Boh bojuje za neho. Ale všimnite si, že Pavol sa nepýta len: kto proti nám? Na takto postavenú otázku by sme mu mohli dať hneď pohotovú odpoveď : Svet je náš nepriateľ.Diabol je náš nepriateľ. Smrť je náš nepriateľ. Rôzne ťažké okolnosti života sú naším nepriateľom. Pavol však kladie túto otázku inak : „Keď je Boh za nás, tak kto proti nám?“Kto by nás mohol pripraviť o to všetko, čo má Boh pre nás pripravené? O Božie spasenie! Kto by nám mohol tak ublížiť, že by to malo pre nás večné a nenapraviteľné dôsledky? Ten by si najprv musel poradiť s Bohom, ktorý bojuje za nás. Ale Ten, ktorý je za nás je nepremožiteľný a neporaziteľný. Táto otázka a jej celá váha stojí teda na týchto troch slovíčkach: „Boh za nás.“
Bratia a sestry, platí to, že Boh je za nás? Tieto slová sa nedajú čítať bez toho, aby sme pri nich prežili prekvapenie. To, čo by nás nijako neprekvapilo, by bol presný opak, a síce, keby tam bolo napísané, že Boh je proti nám. Boh by mohol byť plným právom proti nám. Najväčšiu hrozbu pre človeka totiž predstavuje sám Boh : 4 Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo a potom už nič viac nemôžu urobiť! 5 Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý zabije a má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám: Toho sa bojte! (Lk 12, 4 – 5). Keď máme dočinenia s Bohom, vtedy je naša situácia beznádejná. Potom platí: Keď je Boh proti nám, kto za nás? Kto nás zachráni pred Bohom? Nuž, pred Bohom nás môže zachrániť jedine On sám. A práve toto sa Pán Boh rozhodol urobiť. Aký dôvod mal Boh k tomu, aby sa z nášho nepriateľa stal náš záchranca? Ten dôvod by sme márne hľadali v sebe. Boh ten dôvod našiel sám v sebe. Vo svojej láske.
Jeho spravodlivosť hovorila: smrť človeku. Jeho láska hovorila: milosť človeku. A jedno i druhé, spravodlivosť a láska, smrť a milosť sa stretli na kríži. Hriech človeka bol potrestaný a hriešnik bol omilostený. Keď sa teda pýtame, čo sa to stalo, že Boh ktorý bol proti nám je zrazu za nás, tak Pavol ukazuje na kríž a hovorí čo sa stalo: Boh neušetril svojho Syna, aby ušetril nás. Aby Boh mohol byť za nás, musel vydať svojho Syna miesto nás. Kristov kríž je tým jediným miestom kde platí: „Boh za nás.“ Kríž je jediným miestom, ktoré Pán Boh poskytol človeku ako azyl. Miesto, v ktorom je človek absolútne bezpečný. Boh je za nás v Kristovi a len v Kristovi.
Mimo Kristovho kríža neplatí, že „Boh je za nás“. Tam stále platí, že Boh je proti nám. Jediné miesto kde sme v bezpečí pred Bohom je Kristus a Jeho kríž. Keď Boh je za nás, tak potom všetci naši nepriatelia sú nielen oproti nám, ale predovšetkým proti Bohu. On si svojich ochráni. On sa svojich zastane. Preto sa kresťan nemusí báť človeka, sveta, diabla, choroby, samoty a ani smrti. Kresťan už nemusí žiť v takomto bytostnom strachu…
Kresťan je bezpečný v Božom ospravedlnení. Kto bude na nás žalovať? Kto nás odsúdi? Týmito otázkami nás apoštol Pavol vovádza do súdnej siene, kde bude prebiehať proces s nami. Ide tu o ten posledný súd, ktorý s definitívnou platnosťou spečatí náš večný údel. Mnohých veriacich naplní predstava posledného súdu obavami a strachom. Neodvolá ma v nastávajúcom roku Pán života a smrti? Ako obstojím? Nezmení posledný súd niečo na mojom údele? Nebudem tam nakoniec predsa len stáť ako obžalovaný a odsúdený človek? Vieme, že kde niet žalobcu, niet ani sudcu. Nato, aby bol človek súdený musí byť najprv obžalovaný a jeho vina dokázaná. Ako je to teda s našou obžalobou? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Nájde sa nejaký náš žalobca? Samozrejme, že áno, a nie jeden. Mnohé hlasy sa postavia proti nám. Veď už tu na zemi čelíme mnohým obžalobám a obvineniam. Najprv je to hlas nášho svedomia. Veľakrát čelíme obvineniam zo strany ľudí. No a predovšetkým je tu obžaloba zo strany satana. My právom môžeme čakať, že v posledný deň na poslednom súde sa zdvihnú mnohé hlasy, ktoré na nás budú žalovať. Ale vynechali sme ten najdôležitejší hlas : Boží hlas. Ak má niekto zvrchované právo vyniesť obžalobu proti človeku, tak je do Boží Syn. Mohol by niekto Božiemu Synovi zazlievať, keby sa postavil po boku žalobcov a obvinil nás z najväčšieho zločinu akého sa človek dopustil, zo zabitia Božieho Syna?
A Pán Ježiš robí niečo úplne nepochopiteľné. On sa stavia po boku tých, ktorí mu spôsobili muky pekla. Stáva sa ich obhajcom. Na čom je založená jeho obhajoba? Nie na nevine obžalovaných, lebo obžalovaní sú vinní. Jeho obhajoba je založená na Jeho obeti. Pretože ten najväčší zločin v dejinách ľudstva, ktorým bola poprava Božieho Syna, Boh zmenil na najväčšiu obeť lásky, v ktorej jeho Syna niesol všetku našu vinu. Naše viny už boli odsúdené, boli už potrestané na kríži. Preto Pán Ježiš umlčí všetku obžalobu a všetkých žalobcov. S takýmto obhajcom po boku sa teda môžeme spolu s Pavlom pýtať: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích?“ „Kto ich odsúdi?“ Tento obhajca neprehral ešte ani jeden súdny proces. Ten, kto Mu zveril svoj prípad, svoju obhajobu, ten môže s istotou vedieť: „Už niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristu Ježišovi.“ Veď kto ma právo súdiť? Kto ma právo vyniesť konečné rozhodnutie o človeku?
Nuž, len Boh. A Boh už o nás vyniesol konečný rozsudok. Preto kresťan môže ísť v ústrety poslednému súdu bez akýchkoľvek obáv a strachu. Kresťan vie, že už o ňom je rozhodnuté s večnou platnosťou. Boh rozhodol v náš prospech. Preto sa môžeme smelo pýtať: Kto nás odsúdi? Boh? On nás už predsa prehlásil za nevinných! Kristus? Veď On je náš obhajca, ktorý sa prihovára za nás! Nie! Všetky obžaloby budú umlčané a prehlásené za neplatné. Jediné, čo platí, je Kristova obeť za nás a Boží výrok o nás a ten znie: nevinní! Ospravedlnení! Preto sa nemusíme báť posledného súdu.
Bezpečný v Božej láske. Kto nás teda odlúči od Kristovej lásky? Prečo Pavol vôbec kladie túto otázku? Preto, lebo jedna z najväčších obáv ktorá môže vzniknúť v živote kresťana je obava zo straty Božej lásky. Touto otázkou Pavol odpovedá na náš strach. Každý sa rodí s potrebou byť milovaný. Všetky lásky sú len poukazom na potrebu inej, Božej lásky, tej absolútnej a ničím nepodmienenej lásky, po ktorej či vedome alebo nevedome prahne srdce človeka.
Kresťan je človek, ktorý spoznal túto lásku a spočinul v nej ako v najhlbšej istote. Ale aj táto istota môže byť niekedy spochybnená a nahlodaná naším strachom. Čo ak ma niečo predsa len oddelí, a tak pripraví o Božiu lásku? Predstava odlúčenosti od Božej lásky je pre Božie dieťa tá najstrašnejšia predstava. Pavol tam spomína veci prítomné a veci budúce. Pozri sa dozadu na svoj život! Potom sa pozri dopredu! Čo z tohto, by mohlo spôsobiť to, že by som bol odlúčený od Božej lásky? Odpoveď, ktorú dáva Božie slovo znie: NIČ. Nič z toho : 38 Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, 39 ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Na úplný záver si musíme položiť ešte jednu vlastnú otázku: A čo naša láska ku Kristovi? Nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky k nám. Platí to aj opačne? Sme presvedčení o tom, že nič nás nemôže odlúčiť od našej lásky ku Kristovi? Ja o tom nie som presvedčený. Naopak! Som presvedčený, že všetko to, čo tu Pavol spomína, nás môže odlúčiť od lásky ku Kristovi. Napr. utrpenie, hriech. Láska, ktorou my milujeme Boha je krehká, jemná, vrtká, neistá a slabá. Naša spása, naša istota, naša večnosť – tá nemôže stáť na našej láske ku Kristovi. Musí stáť na Božej láske k nám. Na láske, ktorá je nemenná a večná. Takúto lásku sme smeli zakúšať v celom roku 2013. Pevne veríme, že sa na tom nič nezmení ani prechodom do nového kalendárneho roku 2014. Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka Mgr. Stanislava Gregu, zborového farára v Hybiach
