Zjavenie Krista Pána mudrcom – dva spôsoby viery
Written by radovan on jan 05, 2021 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána – 6. 1. 2021
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 2, 1 – 12
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: „V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: 6 A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vládca, ktorý bude pásť môj ľud, Izrael.“ 7 Vtedy Herodes zavolal potajomky mudrcov a dôkladne sa ich vypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8 Poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. 11 Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi
Zjavenie! To je zjavenie! – To si zrejme mysleli aj mudrci od východu. Začali hľadať, lebo čosi objavili. Videli na východe hviezdu a boli si istí, že má zvláštny význam. Tou novou hviezdou bola v danom čase pravdepodobne konjunkcia planét Jupiter a Saturn. Toto priblíženie obidvoch planét k sebe bolo tak silné, že zo Zeme sa to javilo tak, akoby sa na oblohe objavila nová hviezda. Navyše sa táto konjunkcia odohrala v znamení Ryby. Nám tieto fakty zrejme nič nehovoria, ale staroveký človek uvažoval asi takto: Jupiter – to je hviezda kráľa. Saturn – to je hviezda Židov. Nuž a znamenie Rýb – to predstavuje celý svet. Teda inak povedané: Niekde medzi Židmi sa narodil Kráľ celého sveta …
Milí priatelia, je dozaista zaujímavé a úchvatné, že podobná konjunkcia planét Jupiter a Saturn sa odohrala iba nedávno, v decembri minulého roka, keď najintenzívnejšie toto „spojenie“ bolo vidno 21.12.2020. Žiaľ, obloha na nami bola skoro počas celého decembra zaťahaná a hmlistá, a preto nebolo nič vidieť. Kto toto úchvatné nebeské divadlo chcel vidieť a pozorovať, musel vyjsť do vyšších nadmorských výšok, kde bola obloha jasná.
V tomto smere sa snáď aspoň trocha vieme vžiť do situácie astrológov, mudrcov z východu. Aj ich to niečo stálo – vydať sa na cestu, takpovediac za hviezdou, resp. do krajiny izraelskej. Stálo ich to určite nemálo príprav. Celá púť navyše predstavovala vysoké bezpečnostné riziko, nakoľko všade bolo nemálo zlodejov. Okrem toho to bolo takpovediac putovanie na slepo. Boli tu síce nejaké indície, ale nič konkrétne. No napriek tomu im to stálo za to – ísť, hľadať, objaviť, nájsť, vzdať úctu a odovzdať poklady Kráľovi sveta. Nás to až tak veľa úsilia nestálo sadnúť do auta a ísť napríklad do Tatier, odkiaľ zo Štrbského plesa sa táto „nová hviezda“ už dala krásne pozorovať. No našťastie pre nás, našli sa borci s profesionálnou foto výbavou, ktorí to pre nás nasnímali a zavesili na internet. A tak, i keď sme sa nikam nepohli, mohli sme to tak či tak všetko vidieť. Nemuseli sme ísť my za hviezdou ako mudrci, ale hviezda prišla takpovediac za nami …
Bratia a sestry, pokiaľ by som to preniesol do duchovnej roviny, vyjadril by som to asi takto: Pán Boh sa k nám vo svojom Synovi priblížil až tak, že nám stačí už len otvoriť dvere a nechať Ho vstúpiť k nám, do nášho života, do nášho srdca, myslenia, do našich rodín, do našej spoločnosti. Boh od nás nevyžaduje siahodlhé putovanie. On sám sa totiž vydal na púť k nám. Boh nečakal na nás, ľudí, že budeme putovať za Ním. My to totiž ako ľudia od istého času máme namierené iným smerom, presne opačným. Od chvíle, keď ľudia zhrešili v raji, od Boha utekajú a skrývajú sa pred Ním. A tak iniciatívu preberá Boh sám a prichádza za nami. Hľadá nás, stojí pri dverách a klope. Nuž a ten, kto počuje Jeho hlas, kto je ochotný počúvať, ten otvára bránu svojho života a pozýva k sebe Kráľa celého sveta, aby v Ňom žil, prebýval a pôsobil.
Drahí priatelia, v prípade mudrcov bolo nejasné, kam cesta povedie. No oni sa na ňu vydali. Cieľ bol síce neznámy, no oni podstúpili riziko. Vstúpili do pre nich nepoznanej krajiny, ale nebáli sa. Nebáli sa osloviť pre nich cudzích ľudí a pýtať sa na dvor kráľa Herodesa. Kráľa, známeho krutosťou. Kráľa, ktorý ich mohol pokladať za špiónov a dať ich zlikvidovať.
Herodes je bezradný. No nie celkom. Zvoláva zasadnutie krízového štábu. A tak mudrci stretávajú špičkových jeruzalemských teológov, ktorí ihneď spoznávajú, že musí ísť o to, čo ľud izraelský už dlhé generácie očakával, po čom túžil a prahol. Oní teológovia síce chápu. Dochádza im to. No i tak len naďalej ostávajú vo svojich pozíciách. Samotné poznanie nimi ani nehne. Na druhej strane cudzí astrológovia idú ďalej. Neuspokoja sa iba s tým, že prišli do Jeruzalema, že mali audienciu u kráľa Herodesa. Oni musia ísť ďalej. Jeruzalem totiž nie je cieľom ich cesty. Musia ísť do Betlehema, aby tam našli Toho, koho hľadajú. Musia ísť do Betlehema, nakoľko tam ich čaká audiencia u kráľa iného formátu. Audiencia u Kráľa celého sveta …
Bratia a sestry, neuveriteľné! Najväčší teologickí odborníci vtedajšej doby správne predpokladajú, že ide o Toho, na koho roky očakával celý Izrael, no napriek tomu ostávajú sedieť. Inak povedané: ani to nimi nehne. Teória správna, no v praxi žiadna reakcia. Dovolím si povedať, že títo teológovia sú akýmsi predobrazom cirkvi, ktorá síce má správne učenie, no v praktickom živote sa to akosi neprejavuje. Nie sme aj my práve takouto cirkvou? Síce so správnym učením, ale s malou horlivosťou a akčnosťou pre Boha a Božie veci?
Pýtam sa: Na čo ešte tí teológovia čakali? Prečo vysoko kompetentných teológov v Jeruzaleme nenapadlo ísť s mudrcmi? Čo im bránilo, aby boli akční ako Herodes, ktorý zo zvesti mudrcov okamžite vyvodil dôsledky – hoci len pre udržanie svojho postavenia? Prečo odborníci znalí vo svätých Písmach odovzdávajú kráľovi a mudrcom svoje poznatky, no pritom nevidia, že v ich blízkosti, sa napĺňa nádej Božieho ľudu? Prečo u tých, ktorí usilovne študovali Písmo, nakoniec otupela ich túžba po stretnutí s Mesiášom? Prečo nechávajú cudzincov ísť do Betlehema samých, no samotná správa o narodenom kráľovi ich necháva chladnými?
Bratia a sestry, podobne ako v situáciách utrpenia, nám otázky tipu: „Prečo?“, nepomôžu. Tak ani tu nie. Čo však môžeme, to je jedno: Môžeme sa z tohto príbehu naučiť, že jestvujú dva spôsoby, ako veriť.Prvým spôsobom ako veriť, je pociťovať svätý nepokoj, vydať sa na cestu, odvážiť sa ísť, klásť otázky, pýtať sa a riskovať, len aby sme našli, čo je nám Bohom zasľúbené, čo hľadáme.
To, čo mudrci našli, bolo síce iba malé dieťa, ale ich srdcia s istotou spoznali: V Ňom sme našli Toho, kvôli ktorému sme sa vydali na cestu. Zahŕňajú Ho darmi, pretože v danej chvíli vidia nielen dieťatko, ale veria, že ono je Ten zasľúbený Boží. Preto Mu darujú: zlato – ako znamenie moci kráľa, ktorý nám získal večnosť. Kráľa, ktorý panuje nad nami. Kadidlo používané pri modlitbe na bohoslužbách – ako znamenie kňazstva. A myrhu – korenistú živicu, ktorou natierali zosnulých, čím ich pripravovali na pochovanie – ako znamenie obete – služby Bohu i utrpenia, ktoré Ježiš podstúpil. Mudrci padajú na tvár a klaňajú sa Dieťatku, lebo veria, že v Ňom je naplnená túžba ich srdca.
Ten druhý spôsob ako veriť je: bádať, študovať, spoznávať Písmo, zvestovať, čo povedal Boh, brať vážne zákon a chrániť ustálené formy, chcieť zachovávať to, čo sa javí posvätné a bojovať za svoju pravdu. Nič proti tomu, no treba dať pozor, aby v tomto druhom spôsobe neprestala horieť túžba. Aby život neurčovali len tradícia a úrad, aby ho nenapĺňala iba povinnosť a zachovávanie tradovaného. To nové, čo Boh ľuďom otvára, k čomu nás volá, potom totiž často už nevidíme.
Faktom je, priatelia, že Boha nemôžeme stretnúť, iba o Ňom rozprávať – ako o teórii, bez hlbokého vnútorného vzťahu. Tak, ako sa to stalo teológom v Jeruzaleme – ľuďom pravého učenia, z ktorého však nedokázali vyvodiť v praxi dôsledky. Boha možno nájsť len srdcom. Boh sa nechá nájsť iba hľadajúcemu a horliacemu srdcu. Na druhej strane: ukrýva sa tým, ktorí síce všetko vedia, no srdce im medzičasom zmeravelo. I dnes mnohí hľadajú svoje šťastie, ako keď niekto hľadá klobúk, ktorý má na hlave. Nevnímajú, že Boh k nám môže prísť aj inak, ako si to my predstavujeme – napríklad v celkom obyčajnom dieťati.
Bratia a sestry, premýšľajme, pýtajme sa, aký je náš spôsob viery! Ako my hľadáme Boha? Tak, že bude pasovať do starých predstáv, ktoré sme sa naučili a najmä, ktoré sa nám hodia? Tak, že nami nič neotrasie, nič nami nepohne, nič nás nevyvedie zo zabehaných ciest? Pokiaľ Boha hľadáme takto, potom sa z takéhoto hľadania nikdy nezrodí osobný vzťah. Avšak, kto Boha hľadá celým srdcom, kto sa spolieha na to, že Boh môže byť aj celkom inakší, ako to, čo hľadáme, že k nám môže prísť napríklad v dieťati, ten nájde. Kto sa vydá na cestu, kto je ochotný podstúpiť riziko, kráčať neznámymi cestami a vstúpiť takpovediac do cudzích „krajín“, putuje síce do neznáma, ale nachádza osobný vzťah s Bohom.
Drahí priatelia, hovorí sa: Spýtať sa nič nestojí. Ani pýtať sa na Boha, resp. pýtať sa priamo Boha, nestojí nič. Naopak, nesmierne sa to oplatí. Mali by sme to robiť častejšie, často, celkom pravidelne: Pýtať sa Boha, pýtať sa Ho na slovo pre nás, celkom osobne – na slovo pre teba/pre mňa. Osloviť Ho, hovoriť s Ním, seriózne Ho brať do úvahy, brať Ho vážne. Kto vskutku hľadá Boha a nie len potvrdenie svojich vžitých predstáv, ten nájde. Neraz celkom prekvapivé, nové pohľady na život, na Boha, na Jeho konanie v našom žití. Tak, ako sa nám Pán dáva poznať.
Bratia a sestry, mudrci mali tento spôsob viery. Nevykoľajilo ich, že síce našli, čo hľadali, a predsa niečo celkom iné, ako hľadali. Nezmietlo ich, že hoci hľadali Kráľa, nájdený kráľ bol dieťaťom. Srdcom porozumeli, že je to síce iba nepatrné dieťa, ale Jeho význam je nesmierny. Srdcom porozumeli, že práve v tomto Dieťati je naplnený cieľ ich cesty. V Ňom sa im zjavil Boh.
Naproti tomu študovaní učenci na Herodesovom dvore radšej čakajú, kým Izrael príde vykúpiť nejaký ctihodný, distingvovaný, zrelý muž … Taká zrejme bola ich predstava o Mesiášovi. Kvôli tejto zabehanej predstave stratili akčnosť a horlivosť pre Božie slovo. Už nečakali nové Božie oslovenie, a preto ostali sedieť v Jeruzaleme. Mali poznanie, mali správne učenie, no chýbalo im jedno: živý vzťah s Bohom a srdce otvorené pre Boží hlas. A tak sa učenie neprejavilo v praxi.
Milí bratia a milé sestry, vstúpili sme do nového roku. Prajme si, a modlime sa o to, aby sme v ňom boli ochotní hľadať, pýtať sa na Boha, na Jeho vôľu, aby sme sa odhodlali vydať sa na cestu za Ním. To je spôsob, ako spoznať a stretnúť Boha, možno inak – iným spôsobom, ako si predstavujeme, ale zato celkom živo a osobne. Amen.
Spracované z viacerých zdrojov
