Zjavenie Krista Pána mudrcom – o troch daroch
Written by radovan on jan 04, 2026 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6.1.2026
„… o troch daroch …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Efezským 3, 1 – 7
1 Preto (som) ja Pavel väzňom Krista Ježiša pre vás (bývalých) pohanov; 2 veď ste azda počuli o správe milosti Božej, ktorá mi bola daná pre vás, 3 že mi totiž zjavením bolo oznámené tajomstvo, ako som vám už predtým nakrátko o tom písal. 4 Po prečítaní tohto môžete poznať, ako som pochopil tajomstvo Kristovo, 5 ktoré v iných pokoleniach nebolo známe synom ľudským tak, ako to Duch teraz zjavil Jeho svätým apoštolom a prorokom, 6 totiž, že pohania skrze evanjelium sú spoludedičmi, spoluúdmi (toho istého) tela a spoluúčastníkmi na zasľúbeniach v Kristovi Ježišovi; 7 Jeho služobníkom som sa stal z daru milosti Božej, danej mne pôsobením Jeho moci.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Sviatok Zjavenia Krista Pána nás každoročne privádza k príbehu mudrcov z východu, ktorí sa dali viesť hviezdou, aby sa poklonili novonarodenému Kráľovi. V centre tohto sviatku stojí zjavenie – nie skryté, nie uzavreté pre vyvolených, ale otvorené, adresované svetu. Boh sa v Ježišovi Kristovi dáva poznať nielen Izraelu, ale aj tým, ktorí stáli mimo hraníc zasľúbenia. Práve preto znie dnešný biblický text z Listu apoštola Pavla Efezským ako hlboké teologické doznenie vianočného a epifanického posolstva. Apoštol Pavol v ňom hovorí o tajomstve, ktoré mu bolo zjavené – o tajomstve Krista.
„Preto ja, Pavol, väzeň Krista Ježiša pre vás, pohanov…“ (Ef 3,1). Už v prvej vete Pavol pripomína, že slová, ktoré píše, nie sú lacnou teóriou ani abstraktným učením. Sú slovami človeka, ktorý je „väzňom Krista Ježiša“. Nie väzňom Ríma, nie obeťou náhody, ale človekom, ktorého život je tak hlboko spätý s evanjeliom, že je ochotný niesť jeho dôsledky. A tieto dôsledky nesie „pre vás, pohanov“. Pavol píše cirkvi, ktorá vznikla práve zo zvestovania Krista tým, ktorí nemali židovské korene, ktorí nepoznali Mojžišov zákon, ktorí nepatrili k ľudu zmluvy. A predsa sa stali adresátmi Božej milosti.
Pavol hovorí o „správe Božej milosti“, ktorá mu bola daná „pre vás“ (Ef 3,2). Milosť tu nie je len abstraktným pojmom. Je to poverenie, úloha, služba. Boh zveril Pavlovi niečo, čo nemal držať len pre seba. To, čo mu bolo zjavené, malo byť ďalej ohlasované. A to, čo mu bolo zjavené, nazýva Pavol „tajomstvom“: „že mi bolo zjavené tajomstvo, ako som vám už krátko napísal“ (Ef 3,3).
Keď dnes počujeme slovo „tajomstvo“, môže v nás vyvolávať dojem niečoho zahmleného, nejasného, možno dokonca elitárskeho – niečoho, čo je prístupné len úzkemu okruhu zasvätených. No Pavol tým myslí pravý opak. Tajomstvo Krista nebolo dané preto, aby zostalo skryté. Bolo síce skryté v dejinách, ale teraz je zjavené. A práve to je podstatou sviatku Zjavenia Krista Pána: Boh prestáva mlčať, prestáva sa skrývať, prestáva sa viazať na hranice jedného národa. To, čo bolo „v minulých pokoleniach neznáme synom ľudským“, je teraz „zjavené jeho svätým apoštolom a prorokom v Duchu“ (Ef 3,5).
A tu prichádza veta, ktorá stojí v centre dnešného textu a ktorá nesie aj hlavnú myšlienku nášho zamyslenia: „že pohania sú spoludedičmi, spolutelesnými a spoluučastníkmi zasľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium“ (Ef 3,6). To je to tajomstvo. To je to zjavenie. A my si musíme úprimne priznať: pre nás dnes už toto nie je žiadne tajomstvo. Skôr to berieme ako samozrejmosť. Samozrejme, že evanjelium nie je určené len Židom, ale aj Nežidom. Väčšina kresťanov dnes aj tak nemá židovské korene. Cirkev v Európe, v ktorej žijeme, vyrástla práve z tejto pavlovskej misie medzi pohanmi.
A predsa: práve tu hrozí nebezpečenstvo zabudnutia. Keď sa z Božieho zjavenia stane samozrejmosť, prestávame si uvedomovať jeho váhu. Zabúdame, aký prevratný bol tento výrok v prvom storočí. Zabúdame, že Boh tu búra múry, ktoré sa zdali neprekonateľné. A zabúdame aj na niečo ďalšie: že evanjelium nie je určené iba Nežidom, ale aj Židom. Ten istý Kristus, ktorý sa dal nájsť mudrcom z východu, je Mesiášom aj pre Izrael. Aj oni rovnako potrebujú počuť zvesť o Spasiteľovi. Pavol nikdy nehlásal evanjelium proti Židom, ale vždy v nádeji, že aj oni spoznajú Krista ako naplnenie zasľúbení.
Nuž a práve tu sa dotýkame druhého dôležitého rozmeru textu: existuje len jeden jediný základ spásy – pre Židov aj Nežidov. Neexistujú dve cesty, neexistujú paralelné spásne projekty. „V nikom inom niet spásy,“ zaznieva v Skutkoch apoštolov, „lebo niet iného mena pod nebom, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). Tento základ nie je v ľudskom pôvode, v náboženskej tradícii ani v morálnom výkone. Tým základom je Božia milosť, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. V Tom, ktorý k nám na Vianoce zostúpil na túto zem.
Apoštol Pavol hovorí, že skrze evanjelium sme dostali tri veľké dary. Môžeme si ich pripomenúť aj v súvislosti s tromi darmi, ktoré mudrci priniesli Ježišovi. Oni Mu vtedy priniesli zlato, kadidlo a myrhu. My dnes od Neho prijímame dary, ktoré majú večnú hodnotu.
Prvým darom je to, že sme „dediči“. Nie vedľajší príjemcovia, nie hostia na okraji, ale dedičia. Dedičmi sme preto, lebo v krste svätom sme sa stali Božími deťmi – a to bez toho, aby sme preto niečo spravili. Pavol nehovorí o dedičstve ako o odmene za výkon. Hovorí o dedičstve, ktoré je darované. Tak ako dieťa nededí preto, že by si dedičstvo zaslúžilo, ale preto, že patrí do rodiny. Toto dedičstvo večného života prijímame od Krista skrze vieru. Viera tu nie je zásluhou, ale otvorenou rukou, ktorá prijíma.
Druhým darom je to, že sme „spolutelesní“, že sme súčasťou Jeho tela. Nežijeme viac len pre seba. Krst nás nielen začlenil do Božej rodiny, ale aj do Kristovho tela, ktorým je cirkev. Táto skutočnosť sa zakaždým znova sprítomňuje pri Večeri Pánovej, keď prijímame Jeho telo a krv. Nie symbolicky, ale reálne ako dar, ktorý nás spája s Kristom aj medzi sebou navzájom. Ako súčasť tohto tela máme žiť v tomto svete, niesť jeden druhého, odpúšťať si, slúžiť si a vydávať svedectvo o tom, komu patríme.
Nuž a tým tretím darom je zasľúbenie. Nádej večného života a vzkriesenia z mŕtvych. Pavol hovorí o tom, že sme „spoluučastníkmi zasľúbenia v Kristovi Ježišovi“. Zasľúbenie nie je neistá vyhliadka. Je to Božie slovo, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. To, čo začalo v jasliach, pokračovalo na kríži a bolo potvrdené prázdnym hrobom, má svoj cieľ vo vzkriesení a v novom živote. Toto všetko máme v Kristovi skrze dôveru v Neho.
Bratia a sestry! Na záver Pavol hovorí o sebe ako o služobníkovi evanjelia „podľa daru Božej milosti“ (Ef 3,7). Aj to je dôležité pripomenutie pre nás. To, čo sme prijali, nie je určené len pre nás. Zjavenie Krista pokračuje tam, kde sa evanjelium žije a ohlasuje. Nie z donútenia, ale z vďačnosti. Nie z pocitu nadradenosti, ale z vedomia, že všetko je milosť.
Nech nás teda sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom znovu privedie k úžasu nad tým, čo dnes možno veľakrát berieme ako samozrejmosť! Nech nás naučí vidieť evanjelium ako dar pre celý svet – pre Židov aj Nežidov, pre blízkych aj vzdialených! A nech nás posilní v dôvere, že to, čo nám bolo darované v Kristovi, má moc niesť nás až do večnosti! Amen.
Pomodlime sa: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si sa dal poznať svetu. Že si neostal skrytý, ale že si sa zjavil ako Spasiteľ všetkých ľudí. Ďakujeme Ti za tajomstvo evanjelia, ktoré už pre nás nie je zahalené, a predsa nás stále znova presahuje. Vyznávame, že často berieme Tvoju milosť ako samozrejmosť. Zabúdame, že to, čo nám bolo darované, nebolo naším právom ani zásluhou, ale čírym darom Tvojho zostúpenia k nám. Odpusť nám, keď si privlastňujeme Tvoje dary a prestávame sa nad nimi radovať s pokorou. Ďakujeme Ti, že sme sa v krste stali dedičmi, deťmi Otca, ktorým si otvoril dedičstvo večného života. Ďakujeme Ti, že nás prijímaš bez podmienok, že nás nazývaš svojimi, hoci sme si to ničím nezaslúžili. Ďakujeme Ti, že smieme patriť k Tvojmu telu, k Tvojej cirkvi. Uč nás žiť nie len pre seba, ale ako údy jedného tela, v láske, trpezlivosti a vzájomnej službe. Posilňuj nás vždy znova pri Tvojom stole, keď nám dávaš svoje telo a svoju krv ako znamenie jednoty a nádeje. Ďakujeme Ti aj za zasľúbenie, ktoré si nám dal – za nádej vzkriesenia a večného života. Upevňuj našu dôveru vtedy, keď nás ťaží strach, pochybnosť či bolesť. Pripomínaj nám, že náš život je ukrytý v Tebe a že nič nás nemôže odlúčiť od Tvojej lásky. Prosíme Ťa za Tvoju cirkev: daj, aby nikdy nezabudla, že evanjelium je darom pre všetkých. Daj nám odvahu svedčiť o Tebe pokorne a verne, slovom aj životom, tam, kam si nás postavil. Tebe, Pane, nech patrí chvála, ktorý si sa zjavil ako svetlo sveta a vedieš nás na ceste života. Amen.
