Sviatok Cyrila a Metoda – Zober sám seba
Written by radovan on júl 02, 2015 in - No Comments
Sviatok Cyrila a Metoda – 5. 7. 2015
„Zober sám seba“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 10, 1 – 9
1 Potom určil sedemdesiatdva iných a rozoslal ich pred sebou po dvoch do každého mesta a osady, kam chcel sám ísť. 2 I povedal im: Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3 Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4 Neberte si mešec ani kapsu, ani obuv! Cestou sa pri pozdrave s nikým nezdržujte! 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu! 6 Ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám. 7 Zostaňte potom v tom dome! Jedzte a pite, čo majú, lebo robotník je hoden svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu! 8 Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. 9 Uzdravujte tam chorých a hlásajte im: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnešný kázňový text môže svojim spôsobom predstavovať problém. O rozoslaní apoštolov totiž píše nielen Lukáš, ale aj evanjelisti Matúš a Marek. Nuž a každý udáva iný zoznam vecí, ktoré si učeníci so sebou môžu, resp. nemajú brať. Čo u jedného evanjelistu dovolené je, to u druhého nie je. Čo si teda Kristovi učeníci všetkých dôb so sebou smú vziať, alebo čo by so sebou radšej „ťahať“ nemali?
I keď sa to môže javiť ako problém a nejednotnosť v biblickom podaní, predsa pravda je taká, že Ježišovi nešlo o to, čo si Jeho učeníci so sebou nemali brať. Skôr Mu šlo o to, čo si učeníci na svoju životnú cestu nesmeli zabudnúť zobrať. A tým boli oni sami! Žiaden z nich vtedy, žiaden jeden z nás dnes si so sebou na životnú cestu nemá zabudnúť zobrať predovšetkým samého seba.
Aj bratia Cyril a Metod, sviatok ktorých dnes v našej vlasti, ale aj v cirkvi slávime, v 2. polovici 9. storočia zrejme intenzívne rozmýšľali nad tým, čo si sebou na Veľkú Moravu zoberú. Na svoju misiu sa pripravovali už doma veľmi zodpovedne. Nič nenechávali na náhodu. Pripravili písmo, ktoré by vyhovovalo slovanskej reči. Do tohto jazyka poprekladali základné biblické, náboženské a právne texty. Čo je však najúžasnejšie je to, že popri tom všetkom nezabudli so sebou vziať seba samých. A to je to najlepšie, čo mohli spraviť.
Milí priatelia, aká je vlastne pointa Ježišových slov? Pravdepodobne takáto : Zober si, čo chceš, ak to potrebuješ! No nenahradzuj tým seba samého! Zober predovšetkým samého seba takého, akým si sa stal, keď si sa stretol s evanjeliom! Seba samého zmeneného Božím slovom. Seba s obráteným, novým srdcom a zmeneným životom. Ostatné veci ti môžu byť na úžitok, ale nesmú zastrieť či nahradiť teba.
Pozrime sa v tejto chvíli konkrétne na zoznam vecí, ktoré Pán Ježiš vymenúva! Vraví, že Jeho učeník má ísť bez palice. Čo symbolizuje palica? Palica slúži ako opora. Človek, keď nevládze, opiera sa o palicu. Ježiš hovorí : Neber si palicu! Teda : Neber si oporu! Choď len ty sám bez nej. Palica tak reprezentuje množstvo vecí, na ktoré sa ľudia zvyknú opierať : tituly, statusy, postavenie, funkcie, známosti, kontakty.
Žiaľ, je to tak : Mnohí, keby tieto vymenované veci nemali, ani by nevedeli, kto vlastne sú. Ľudia nás volajú : pán doktor, pán farár, pani učiteľka, pán inžinier – čím by sme však boli, keby sme toto nemali? Čo by som bol bez svojho titulu? Čo by som ľuďom ponúkol? Bol by som pre nich ešte cenný? Drahý brat, milá sestra, ty i ja máme cenu aj bez palice. Ak som pretvorený evanjeliom, je to veľká hodnota. Neberme si teda palicu v zmysle, ako som naznačil! Berme si vždy len seba samých!
Filip Neri pochádzal z Florencie zo schudobneného šľachtického rodu. Keď odchádzal z domu do sveta, otec mu vraj dal na cestu na papieri napísaný jeho rodokmeň. Poradil mu, aby ho ukázal v pravej chvíli na pravom mieste, že mu to istotne pomôže. Filip ho síce z úcty k svojmu otcovi vzal, no napokon ho hodil z mosta do rieky. Povedal si : Ja predsa sám musím dokázať, že v sebe čosi mám! Nepotrebujem na to papiere ani rodokmeň! Inými slovami : Nepotrebujem palicu.
Milý priateľ, keď máš ísť bez palice, znamená to, že hoci sa budeš usilovať aj o tituly, aj o postavenie, týmto všetkým súčasne nikdy nebudeš nahrádzať seba samého. Ak si nanič, ani titul, ani postavenie, ani hodnosť ti nepomôžu. Ty sám musíš ísť k ľuďom!
Bratia a sestry, čo mal asi Ježiš na mysli, keď hovoril, že učeníci nemajú brať kapsu? Kapsa slúži ako zásobáreň. Človek si do nej ukladá potreby a zásoby na cestu. Koľko ich však bude potrebovať? Sám nevie. A preto si radšej zoberie viac do zásoby. Postupne sa však stáva posadnutý tým, či má vôbec dosť. A kedy je vlastne dosť?
Neber kapsu! To znamená : Uč sa byť odkázaný aj na iných! Nech ti dajú! Určite sa nájdu i takí, ktorí budú radi, že ti môžu dať. Ty sa síce pokoríš, pretože byť odkázaný je pokorujúce a ponižujúce a dnes väčšinou nikto nechce byť odkázaný na tom druhom, ale to nič. Ľudia ťa prijmú s väčšou láskou, keď uvidia, že aj ty potrebuješ ich, nielen oni teba.
Ďalším aspektom kapsy sú naše plány, ktoré si vytvárame. Plány v zmysle, že idem k ľuďom s hotovou vecou. Idem im dávať veci, ktoré som už vopred pripravil a naplánoval. Nič nenechám na náhodu. Nechcem žiadne prekvapenia. Všetko je vopred pevne dané. Nie, brat, sestra! Skús si neplánovať všetko vo svojom živote! Stretni sa s ľuďmi len tak, bez plánov! Ver, že takéto spontánne stretnutie neraz vykoná viac ako to naplánované do posledných detailov! Priprav sa teda na to, že tvoje plány môžu byť zmenené!
Nuž a čo znamená vybrať sa na cestu bez peňazí? Peniaze sú symbolom moci a bohatstva. Je dnes nemálo tých, ktorí si myslia, že za peniaze sa dá kúpiť všetko. Pýtam sa : Naozaj? Dá sa kúpiť za peniaze úprimné priateľstvo, blízkosť, vzťah k ľuďom? Nie! Preto Ježiš hovorí: Neber si peniaze! Nespoliehaj sa na to, že ony ťa zachránia! Choď opäť len ty sám, taký aký si, zmenený, iný, transformovaný Božím slovom a evanjeliom milosti!
Ježiš tiež hovorí, že na ceste sa treba zaobísť bez dvojakých šiat. Príslovie vraví, že šaty robia človeka. Šaty môžu zakryť to, čo by malo byť odkryté a zamaskovať to, čo by sa dalo vidieť. Akoby nám Ježiš inými slovami hovoril : Nedávaj si masku! Neskrývaj sa za masku! Ži v pravde, zober len seba samého! Buď „v nahote“ tým, čím si! To ponúkni ľuďom! Neponúkaj im svoju masku! Ponúkni im seba!
A napokon, neber si ani sandále! V Biblii je zmienka o tom, ako si Mojžiš zobul obuv na mieste, na ktoré išiel. Bol to prejav toho, že to miesto rešpektuje ako sväté. Taký, bratia a sestry, má byť aj postoj učeníka, ktorý ide k iným ľuďom, k inému človeku. Keď sa približuješ k iným ľuďom, musíš si – obrazne povedané – vyzuť obuv, ľudský život je takisto posvätné miesto. Hrozí tu nebezpečenstvo, že svojou obuvou pošliapeš sny, neraz aj dôstojnosť, či dobrú povesť druhého človeka. To znamená : pristupuj k druhému s úctou, jemne a s rešpektom!
Misionár je človek, ktorý prijal Božie kráľovstvo a ktorý ho túži odovzdať ďalej. Je to človek, ktorý odovzdáva seba samého, pretvoreného, obráteného zvesťou o Božom kráľovstve. V prítomnosti takéhoto človeka sa potom aj iní cítia dobre, lebo z nich sála láska, radosť a pokoj.
Myslím si, bratia a sestry, že dnes, keď spomíname na slovanských vierozvestov – bratov Cyrila a Metoda, mali by sme si všímať aj tento – misijný aspekt ich pôsobenia. I keď to na tú dobu boli vysoko vzdelaní ľudia, predsa sa nespoliehali na „palicu“ svojich vedomostí, poznania a dosiahnutých životných úspechov. Na naše územie prišli vo všetkej pokore a skromnosti. Neprišli sem ani s veľkou „kapsou nezávislosti a plánov“. Iste nejaký plán museli mať, ale boli otvorení predovšetkým voči ľuďom, medzi ktorým prišli. Otvorení odpovedať na ich otázky, otvorení ich vyučovať a trpezlivo privádzať od bohov prírody k Bohu Biblie. Neprišli sem ani s truhlicami preplnenými zlatom a svetskými pokladmi. Nie! Ich bohatstvo bolo v ich viere v Trojjediného Boha, v ich dôvere voči tomuto Bohu, v ich bázni pred Ním. Ich bohatstvo bolo v láske k ľuďom, medzi ktorých prišli s dobrou správou evanjelia. Nuž a neprišli ani s nejakou maskou. S tou skôr na našom území pôsobili franskí – bavorskí kňazi, ktorí šíriac Božie slovo, i keď našim ľuďom v nezrozumiteľnej reči, sa popri tom snažili budovať si tu aj politický vplyv a skôr či neskôr rozložiť celú Veľkú Moravu, anektujúc ju postupne k Franskej ríši. Cyril a Metod sem napokon prišli rešpektujúc miestnych ľudí a posvätnosť ich života. Prišli medzi nás a svojim ľudským prístupom si získali masy. Prišli sem, aby tu odovzdali nielen písmo, preklad Písma do staroslovienskej reči a vedomosti. Prišli sem, aby nám odovzdali samých seba, čo dokázali tým, že sa pre Slovanov dokázali aj obetovať – postúpiť strádanie, väzenie, nepochopenie, posmešky, pohodlný a zabezpečený život na území Grécka (Byzantskej ríše) a napokon aj vlastný život. V ich prítomnosti sa ostatní cítili dobre, lebo z nich sálala láska, radosť a pokoj. Snáď aj preto sa ich misia a pôsobenie stali tŕňom v oku pre franských kňazov, ktorí na území Veľkej Moravy postupne strácali vplyv tak duchovný ako aj politický.
Jedno príslovie hovorí : Ľudia zabudnú, čo si im povedal. Zabudnú aj to, čo si pre nich urobil. No nikdy nezabudnú, ako sa v tvojej prítomnosti cítili. Ani my nezabúdame na odkaz slovanských vierozvestov – bratov Cyrila a Metoda. Svojim životom nám ukázali, čo to prakticky znamená byť nasledovníkom Ježiša Krista. Zároveň nám ukázali, že sa ako Slovania nemáme za čo hanbiť a nesmieme sa podceňovať, pretože tomuto svetu stále máme čo ponúknuť. A preto : Vďaka dnes Bohu za nich, za ich dielo medzi i za ich odkaz pre nás! Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína /kázne/
