Posledný súd – Mýtus? Hrozba? Realita?
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – 17. 11. 2013
„Posledný súd – Mýtus? Hrozba? Realita?“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Vrámci cirkevného roka sa dnes dožívame nedele, ktorá je jeho predposlednou nedeľou. Tematicky je určená „poslednému súdu“ a práve o ňom si dnes chceme niekoľko faktov a myšlienok povedať. Rozhodol som sa, že si pri tejto úvahe pomôžem veľmi výstižnou a priliehavou piesňou z nášho Evanjelického spevníka č. 689, ktorej názov znie : Mysli na súd…
Predtým však než sa spoločne pustíme do úvahy nad jednotlivými veršami tejto piesne, povedzme si niekoľko všeobecných faktov o súde ako takom. Pravda je taká, že pojem „súd“ pre nás ľudí nie je príliš atraktívny. Keď sa po vie „súd“, hneď nám napadne, že to nebude asi príjemné. Veci, vzťahy, či situácia vyústili do takých pomerov, že iné riešenie už nie je možné. Vždy vtedy, keď sa deje nespravodlivosť, keď nieto zmierenia, dohody a spoločnej reči medzi ľuďmi, vždy vtedy sa ľudia stretávajú na súde.
Posledný súd však nie je súdom medzi ľuďmi. Ani ten síce nie je príjemný, no jeho konzekvencie sa týkajú len tejto časnosti. Výsledkom môže byť peňažná pokuta, podmienečný trest, alebo nepodmienečný trest (teda basa natvrdo). Nuž a strata slobody môže byť tiež rôzna. Od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, a to podľa závažnosti trestného činu. Posledný súd, o ktorom dnes pojednávame, je súdom medzi Pánom Bohom a človekom. Ak už ani tie pozemské súdy medzi ľuďmi nie sú dvakrát príjemné, potom súd s dokonalým, svätým, dobrým a bezhriešnym Bohom určite nebude „med lízať“. Čo je dôležité, verdikt tohto súdu sa týka celej večnosti. Je spravodlivý a preto je aj bez možnosti odvolania. Vyššia súdna inštancia ako spravodlivý Boh totiž už neexistuje.
Odkiaľ vieme, že takýto súd raz bude? Písmo sväté na mnohých miestach, či už v Starej alebo aj v Novej zmluve o ňom pojednáva. Učí o ňom aj samotný Pán Ježiš vo svojich kázňach. To je prvý – biblický dôkaz. Druhý dôkaz sa nachádza v našom vnútri. My sami akosi cítime pri fungovaní dnešných súdov, pri viacerých vysoko postavených skorumpovaných sudcoch, keď vidíme krivdy a nespravodlivosť v tomto svete, že toto predsa nemôže tá najvyššia a posledná spravodlivosť. Veď takáto spravodlivosť predsa vyhovuje len niekoľkým. Človek, ktorému sa však deje krivda, ten s takýmto stavom určite spokojný nie je a ani nebude. Toto vnútorné očakávanie posledného, spravodlivého Božieho súdu sa napokon pekne premietlo aj do ľudovej múdrosti, ktorá hovorí : Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Je pritom zaujímavé, že pojem posledného súdu, kedy bude spravodlivosti učinené zadosť, kedy bude každá krivda odstránená, každá nespravodlivosť odhalená a potrestaná, no zároveň aj každé dobro odmenené – takáto predstava sa neobjavuje len v samotnom kresťanstve. Podobná predstava je aj v židovstve či v islame.
Dnes ľudia radi špekulujú nad tým, ako sa niečo také bude dať zrealizovať. Veď sa jedná o počet niekoľkých miliárd ľudí, ktorí počas tých tisícročí na zemi žili. Kde sa nájde taký veľký areál, aby nás tam Boh všetkých nahnal? Zvládne to Boh vôbec? Nestratil v tom medzičasom prehľad? Veď je to nepredstaviteľné kvantum informácií, ktoré Boh musí mať „v hlave“. K takýmto obavám snáď len jedno. Ježiš hovorí : Čo nie je možné u ľudí, je možné u Boha. Bratia a sestry, nás dnes nech jednoducho netrápi : Kde? Ako? Kedy? Na základe akých dôkazov? Nás dnes nech viacej trápi to, či na tomto súde obstojíme! Či „nepohoríme“! Ako teda obstáť? Ako nepohorieť?
Po tomto úvode k problematike posledného súdu, nazrime do slov 1. verša piesne z nášho Evanjelického spevníka, č. 689 :
1. Mysli na súd, lebo je istý, súd Boží, čo raz nastane, keď Pán príde, jak Písmo istí, a keď nebo slávou vzplanie; by si došiel zmilovania, daj sa na cestu pokánia.
I keď sa každý verš tejto piesne o súde začína tým, že naň máme myslieť – pamätať, predsa nejde o vyvolávanie nejakej paniky. Ide predovšetkým o užitočnú informáciu, ktorá nás má na súd pripraviť. Ide o to, aby sme v rýchlosti života nezabudli na to, že raz sa nám bude treba pred Pána Boha postaviť a zodpovedať sa. Pre autora tejto piesne – Karola Kuzmányho, je súd istý, pretože o tom hovorí Písmo sväté. Ak človek Písmo sväté poníma ako najvyššiu autoritu, potom nemá v tejto veci čo riešiť. Dnešný človek však všetko rád spochybňuje a cirkevné dogmy zvlášť. Preto je viac tých, ktorým sú slová o poslednom súde na smiech. Nielenže ich neberú vážne, ale ich aj spochybňujú a sú presvedčení, že nijaký súd nehrozí. Božie slovo nám však na viacerých miestach poukazuje na to, že takéto uvažovanie je číre bláznovstvo. Súd jednoducho bude, či tomu veríme alebo nie a človek ľudská viera alebo nevera na tom nič nezmenia. V tomto prvom verši sa okrem iného dozvedáme i to, že súd nastane vtedy, keď Pán príde, keď sa vráti. Keďže termín Jeho príchodu nám nie je známy, musíme byť pripravení v každú chvíľu, za každých okolností. Nuž a prvá podmienka, ako na tomto súde obstáť – je cesta pokánia. Teda život, v ktorom dokážem Bohu vyznať svoje zlyhania, dokážem sa priznať k hriechom a pádom. Nemyslím si o sebe, že som dokonalý, ale viem sa na seba pozrieť aj sebakriticky. Zároveň Boha prosím o milosť i odpustenie. Nuž a nakoniec prosím o silu Ducha Svätého, v moci ktorého budem schopný žiť lepším, Bohu i ľuďom milším životom.
2. Mysli na súd, Sudca je prísny, nuž vždy proti hriechu bojuj; akže stojíš, nebývaj pyšný, dbaj s bázňou o spásu svoju, z činov i slova každého vydáš počet dňa súdneho.
Druhý verš piesne nám chce dať jasne na zreteľ, že tento súd nebude len niečo lacné, alebo nič vážne. Naopak! Pôjde o veľa. Sudca je prísny, a preto aj posledný súd treba brať seriózne. Takéto vnímanie súdu sa potom môže prejaviť okrem iného aj našim aktívnym zápasom proti hriechu. To znamená : Nebudem tolerovať hriech, ktorý vidím, nebudem ho ani napodobňovať, ale ja sa budem snažiť žiť ináč. Na tento súd sa pripravím i tak, že budem dávať pozor na to, či som náhodou nespyšnel. Budem dávať pozor na svoje slová i skutky. Pretože z toho všetkého raz budem braný na zodpovednosť. Spása potom pre mňa nebude lacná, ale drahá vec. Jej vysoká cena sa potom v mojom živote bude prejavovať tak, že sa o ňu budem snažiť zo všetkých síl.
3. Mysli na súd času každého, nečakane Tvoj Pán príde; priprav si lampu bdenia svojho, o polnoci Ženích vyjde; ak zdriemneš, dvere zatvorí a nikto ich neotvorí.
Tretí verš predpokladá, že ľudská pozornosť sa časom otupuje. Ak sa dlhší čas nič nedeje, človek rýchlo začne rozmýšľať nad tým, že možno z toho nakoniec ani nič nebude. Rýchlo sa objavia pochybnosti v zmysle : Kto vie, či je to vôbec pravda? Či nás to tá cirkev s farárom nevodia len tak za nos? Veď prešlo už toľko rokov, a doposiaľ sa nič nestalo. Stále o tom hovoria a nič sa aj tak nedeje. Nie sú tie všetky reči o súde napokon len jedným veľkým zásahom do našej individuálnej slobody, do našich rozhodnutí? Áno, pravda je taká, bratia a sestry, že každý si môže pri počutí slov o poslednom súde vybrať. Jeden ich berie vážne a zariadi sa podľa nich, druhý nie. Ten, kto tie slová berie vážne, ten si svoju lampu, teda symbol viery a vzťahu s Pánom Bohom, stráži a chráni. To znamená, nenechá ju zhasnúť. Ten, komu je to jedno, ten na to kašle a v živote sa sústreďuje na kadečo iné. Tretí verš nás chce upozorniť tak okrem iného aj na to, že Pán Ježiš môže prísť vskutku neskoro, keď mnohí zrejme už budú presvedčení, že ani nepríde. Že všetko je len jeden veľký bluf. No práve vtedy hrozí najväčšie riziko : Je to poukaz na Ježišovo podobenstvo o 10 pannách. Jedná sa o ženíchova, ktorý prichádza pre nevestu a o 10 panien, ktoré sú pozvané na svadbu. Z nich však niektoré zaspia na vavrínoch, zanedbajú prípravu na stretnutie a výsledkom bude, že sa na svadbu nedostanú. Teda sa nedostanú do večného života v kráľovstve nebeskom. Z toho pre nás vyplýva jedno : Neprepas čas svojho života! Nepremrhaj čas, ktorý ti Boh dáva na hlúposti a nepodstatné veci! Naopak! Sústreď sa na to, na čom naozaj záleží! Do toho investuj svoju energiu, a tak budeš dobre pripravený na stretnutie so svojim Bohom!
4. Mysli na súd i v pokušení, keď diabol a svet chcú ťa zviesť, aby si nebol premožený, neprivolal na seba trest; súd Pánov nech od každého odradí ťa činu zlého.
Štvrtý verš našej piesne nás privádza akoby do bežného dňa, ktorý so sebou prináša mnoho zvodov, nástrah i pokušení. Vždy vtedy, ak si v pokušení urobiť niečo, o čom si presvedčený, že je zlé, pamätaj na jedno: I keď ťa možno z ľudí nikto nevidí a nikto ti nemôže nič dokázať, mysli na to, že Pána Boha podviesť, ani oklamať nemôžeš! On vidí všetko, počuje všetko, dokonca pozná i každú myšlienku. To pre nás nemá byť desivé poznanie. Pán Boh totiž túto svoju vlastnosť predovšetkým využíva na to, aby nám čo najlepšie porozumel, bdel nad nami a chránil nás. Ak to však takto vnímam, potom sa pre mňa Boh stáva určitou morálnou brzdou, ktorá ma zastaví vždy vtedy, ak sa ocitám na hrane a hrozí, že padnem, že podľahnem. A preto, drahý priateľ, neprivolávaj na seba trest vlastnou ľahkovážnosťou, ľahostajnosťou a nerozvážnosťou! Vždy vtedy, keď stojíš na križovatke rozhodnutí, maj na mysli, že všetko raz bude odhalené a za všetko sa raz bude musieť zodpovedať každý jeden z nás!
5. Mysli na súd, keď žiješ v šťastí, ochotne biedu odstraňuj, skloň sa k tým, ktorí v nešťastí, zverené hrivny zveľaďuj. Kto mnoho prijal, od toho požadovať budú mnoho.
Predposledný, piaty verš poukazuje aj na ďalšie nebezpečenstvo. Ako problematický dnes zväčša vnímame taký ľudský život, v ktorom je nedostatok, chudoba, bieda a podobne. Iste, nie je to nič príjemné -živoriť. No pravda je taká, že aj život v spokojnosti, zabezpečenosti, blahobyte, či prepychu má svoju odvrátenú tvár. Vtedy človek totiž neraz myslí už len na seba. Nevidí, či nechce vidieť biedu okolo seba. Svoj dom si preto rád postaví na odľahlom mieste a oboženie ho vysokým múrom. Akoby sa ho okolitý svet a jeho biedou a problémami už netýkal. Pravda je taká, že aj bohatstvo dáva Pán Boh človeku preto, aby si ho nenechal len pre seba, ale dokázal ním aspoň čiastočne zmieriť krivdy tohto sveta a ľudí žijúcich v ňom. Aby sa dokázal skloniť a podať pomocnú ruku. Aby dary, ktoré prijal od Boha nevyužíval len na svoje dobro, ale pamätal pritom aj na dobro druhého človeka. A preto každý, kto má nadbytok, nech pamätá na to, že: Kto mnoho prijal, od toho požadovať budú mnoho.
6. Mysli na súd, keď k smrti stonať budeš, a zmier sa s blížnymi, aby si tíško mohol skonať, a so všetkými vernými v sláve Otca nebeského pokoja došiel večného.
Napokon, naša pieseň, tak ako aj ľudský život končí zmienkou o smrti. I vtedy, keď budeš cítiť, že sa blíži koniec, využi ten vzácny čas, v ktorom sa dá ešte veľa vecí napraviť, a tak od seba odvrátiť Boží súd. Jednou z nich je zaiste aj zmierenie s blížnymi. V koľkých rozvrátených vzťahoch dnes ľudia žijú! Koľko rokov sú schopní ľudia sa medzi sebou nerozprávať! Dôvody môžu byť naozaj rôzne – majetkové, názorové, ale aj iné. Tento veršík akoby našu pozornosť chcel preniesť na slová Pána Ježiša, ktorý povedal : Ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí váš Otec, ktorý je v nebesiach. Zmierme sa preto medzi sebou, kým máme čas! Potom aj náš odchod z tohto sveta bude pokojný. Zmierme sa s ľuďmi, prosme o odpustenie a zmierme sa aj s Bohom vo svätej Večeri Pánovej! Bez takéhoto pozemského zmierenia totiž nie je možné vstúpiť do nebeského večného pokoja.
Drahí bratia, milé sestry, slová o poslednom súde nás dnes určite nechcú vystrašiť. Určite to nechce byť škaredá manipulácia cirkvi so svojimi „ovečkami“ ako tomu bolo v časoch stredoveku. Určite tieto slová nechcú siahať na našu slobodu ani nič podobné. Chcú možno len trošku poštekliť našu spokojnosť so sebou samým. Chcú nás priviesť k úvahe nad otázkou : Čo ak je to všetko pravda? Obstojím na súde? Alebo : keby súd nastal hneď teraz, bol by to pre mňa riadny „prúser“?
Na jednej strane nech nás teda úvahy nad posledným súdom vyrušia v rýchlom životnom tempe a upriamia našu pozornosť na to, čo bude „potom“. Nech je to pre nás motivácia, aby sme deň čo deň brali svoj život vážne a dokázali za neho prevziať plnú zodpovednosť. Na druhej strane si musíme byť vedomí, že sami, pre svoje výkony, kvality, či zásluhy pred Bohom tak či tak neobstojíme. A preto v tejto chvíli ďakujme Pánovi Ježišovi, že On spravil všetko potrebné preto, aby sme obstáť mohli. On svoj život za nás položil, aby nás zmieril so svojim Otcom nebeským. Kto v Krista verí, na toho sa Boh viac nehnevá. Je mu odpustené. On i z mŕtvych vstal, aby nám dokázal, že Jeho obeť Otec prijal. Boží hnev je utíšený. Boh svoj hnev vylial na vlastného Syna, ktoré neušetril, pretože nás miluje. Miluje nás tak veľmi, že radšej nechá namiesto nás potrestať a zomrieť vlastného Syna, len aby nás mohol zachrániť a odpustiť nám. A preto aj Ježiš môže povedať : Kto vo mňa verí, nejde na súd. Ale prešiel zo smrti do života. Dnes ďakujeme za toto poznanie, ktoré sme mohli prijať cez Písmo sväté a veríme, že pre našu vieru v Krista a pre veľkú Božiu milosť náš Sudca bude súčasne našim Spasiteľom a Záchrancom. Amen.
