16. po sv. Trojici – spravodlivý bude žiť z viery

Written by radovan on sep 20, 2023 in - No Comments
article_image_full
  1. po sv. Trojici – 24.9.2023

„… spravodlivý bude žiť z viery …“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.

Židom 10, 32 – 39

32  Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia:   33  raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté.   34  Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý.  35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

„Demokracia a slušnosť zvíťazí. Zastavíme zvyšovanie cien. Upraceme tento bordel! Zaslúžite si mať sa lepšie. Slovensko bez nenávisti. Dá sa to normálne a odborne. Dôstojná budúcnosť pre všetkých. Spoločne zastavíme liberalizmus. Meníme hru. Pomáhame – neriešime egá. Stabilita, skúsenosti, koniec chaosu … „

Drahí priatelia, dovolil som si na úvod zacitovať aspoň zopár sloganov rôznych politických strán pred voľbami, ktoré môžeme vidieť na billboardoch popri cestách, na budovách, vo volebných novinách a reklamách a všade možne. Každá strana sa uchádza o váš i môj hlas. Každý vám chce len dobre, len to najlepšie. Každý chce dobre pre Slovensko. Každému na vás záleží. Pre každého ste dôležitý. Nakoniec sa v tej dobrote až ťažko orientuje 😊 Pre mladšiu generáciu sú sympatickejší skôr „progresívci“, nakoľko propagujú niečo na spôsob, že „všetko je dovolené“. Staršej generácii sa zas nepáči, že celá ich agenda je postavená len akoby na legalizácii marihuany, na LGBTI. Na tom, aké je dôležité, aby sa v školách zaviedol predmet „sexuálna výchova“. Na gender ideológii a pod. Ja osobne tiež mám za to, že Slovensko má aj väčšie problémy: ťažká dostupnosť odborných lekárov, dlhé čakacie lehoty na operácie, za 30 rokov stále nedokončená diaľnica medzi Košicami a Bratislavou, ťahanie Slovenska do vojny s Ruskom, nedostatočné zabezpečenie našich štátnych hraníc, vysoké ceny, vysoká zadlženosť Slovenska, potravinová nesebestačnosť, stále nízke platy v porovnaní s krajinami západnej Európy, slabá podpora roľníkov, poľnohospodárov, farmárov, až prílišná snaha páčiť sa Američanom a viditeľná snaha vzdávať sa vlastných národných záujmov v prospech NATO či Európskej únie … a dalo by sa ešte pokračovať … Staršia generácia zas uprednostňuje strany, ktoré tu už boli a nejakým spôsobom sa viac menej osvedčili, a tak idú voliť takpovediac menšie zlo. Jedni zmýšľajú prozápadne, iní zas viac národovci. Je to vskutku spletité a rôznorodé.

V každom prípade: vo všetkých tých volebných sloganoch, vyjadreniach či prehláseniach nám dnes zaznieva aj iné slovo – Božie slovo. To slovo, ktoré bolo na počiatku. To Slovo, ktoré bolo u Boha. 3 Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. 4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5 A to svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila (J 1, 3 – 5). Áno, tak to čítame v úvode Jánovho evanjelia. Nuž a to slovo nám chce povedať predovšetkým jedno: My, ako veriaci ľudia, ako kresťania sme nielen pred voľbami, ale v podstate každý deň pozvaní k tomu, aby sme si ako normu pre náš život, pre naše priority, pre naše rozhodovanie kládli Pána Ježiša. Presne toto sa snaží svojim čitateľom povedať aj pisateľ listu Židom (Hebrejom):  Kristus je normou. Všetko musí byť preskúšané Ním. Každé náboženské presvedčenie, každý tip spoločenskej morálky, každá ideológia, každé politické rozhodnutie, každé vedenie cirkvi … Tak pred voľbami ako aj v bežný deň – Kristus je Ten, koho treba počúvať i poslúchať! Čo obstojí pred Ním, je pravda. A čo pred Ním neobstojí, to pochádza od Toho zlého – od diabla.

Áno, priatelia, kto má vlastne pravdu? Kto nám hovorí pravdu a kto nás iba vodí nos, pravdu prekrúca alebo ju načisto deformuje? To je dobrá otázka nielen v tomto predvolebnom čase. Minule mi jeden môj kolega poslal ukážku kázne jedného kazateľa, ktorá ma veľmi zaujala. Dovoľte mi, aby so vám z tej kázne trošku zacitoval: Satan je ten, ktorý má schopnosť pomenovať hriech iným slovom, iným názvom. Robí to preto, aby sme to či ono prestali vnímať ako niečo zlé, ako hriech a nakoniec to prijali ako niečo správne, ako určitú normu. Či už v morálke alebo aj v iných oblastiach života. A tak: namiesto toho, aby sme zmenili svoje myslenie, resp. spôsob svojho uvažovania, my radšej zmeníme pomenovanie istých javov. A keď to spravíme, potom sa nám už nezdajú až také zlé a hrozné. Práve naopak! Stávajú sa pre nás akceptovateľné, prijateľné.

Takto namiesto „pedofílie“ začneme hovoriť o ľuďoch, ktorých zaujímajú maloletí. Namiesto „sexuálneho zneužívania“ začneme hovoriť o „zábave pre dospelých“. Namiesto slova „cudzoložstvo“ začneme používať výrazy ako „swinger´s party“ či „otvorené manželstvá“. Namiesto slova „duševná choroba“ začneme hovoriť o „rodovej dysfórii“ – akejsi rozladenosti v náladách človeka. Namiesto slova „mrzačenie pohlavia“ začneme hovoriť o „zmene pohlavia“. Namiesto pojmu „smilstvo“ začneme používať pojem „intimita“. Namiesto pojmu „žiadostivosť“ začneme používať pojem „láska“. Namiesto pojmu „duchovná bitka medzi dobrom a zlom“ začneme používať slová ako: politika, fóbia, či prejavy nenávisti. Podstatné je len to, aby sme zjavný hriech nazvali inak. A keď to spravíme, nadobúdame pocit, presvedčenie, že všetko je ok, že všetko je v poriadku, že všetko je tak ako má byť. Že tak je to správne, že tak je to dobré.  A už to nie je viac hriech. Je to iba komplex, závislosť, osobnostná porucha, posadnutosť. Keď si to všetko takto pekne premenujeme, zrazu už nemáme sami zo seba až taký zlý pocit. Necítime sa zle kvôli svojim hriechom. Veď stačí tak málo. Zmeniť mená, zmeniť názvy … a už to nevyzerá tak hrozne ani zle. Dokonca sa to tvári veľmi múdro, vzdelane a odborne.

No a potom, keď počujeme, že niekto zvestuje pravdu a že hriechy nazýva ich skutočnými menami, cítime, že síce klameme samých seba, ale my radšej odsúdime kazateľa alebo nakoniec každého, kto nám tú pravdu hovorí.  Odsúdime ho ako šíriteľa nenávisti, ako homofóba, xenofóba, ako rasistu, fašistu, nacistu a neviem čo ešte …“ – toľko citát.

Pisateľ listu Židom toto predvídal už dávno pred nami. Predvídal, že úprimne veriaci ľudia to budú mať zvlášť ťažké. Nebudú totiž kráčať v jednej línii so zástupom bezbožníkov. Pôjdu proti prúdu, budú vytŕčať z radu, a tak sa stanú terčom posmešníkov, terčom slovných i fyzických útokov. Už dnes sme svedkami toho, ako sú kresťania, a to najmä v moslimských krajinách beztrestne vyvražďovaní a kresťanské chrámy pálené a ničené. Už dnes sme svedkami toho, že aj u nás na Slovensku si do cirkvi môže ktokoľvek a kedykoľvek „kopnúť“ a v podstate z toho nemá žiaden postih, nič. Bratia a sestry, keď sa do takýchto skúšok dostaneme my sami, vždy vtedy bude dobré, ak si spomenieme na všetkých tých, ktorí pre svoju vieru rovnako tak prinášali obete. Neraz to boli obete života a nielen primitívne posmešky. 32  Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia:   33  raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté.   34  Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý.

Inými slovami sa nám chce naznačiť, že zachovať si vieru nebude čím ďalej tým viac vôbec jednoduché. Bude to náročný duchovný zápas. Avšak v tomto zápase neostaneme sami. Samotný Ježiš nám predsa pri svojom odchode na nebo zasľúbil : Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Ježiš nám dokonca zasľubuje, že pre vyvolených verných dni súženia budú skrátené, pretože by nikto neobstál.  35  Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena.   36  Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Iba zachovanie viery – dôvery až do samotného konca je zárukou víťazstva – dosiahnutia zasľúbenia – života večného. V tomto boji je teda nadovšetko dôležitá vytrvalosť a k nej sme dnes všetci povzbudení, povolaní a vyzvaní.

Milé sestry, drahí bratia, akoby sa nám tu chcelo povedať : Už to nebude dlho trvať. Oplatí sa preto zabojovať a prekonávať všetky protivenstvá. Veď Ten, čo má prísť, príde čoskoro. Nebude meškať. Len aby nás nenašiel nepripravených! Pretože keď príde, obstojí iba spravodlivý. Spravodlivý nie pre svoje zásluhy a výkony pred Bohom, spravodlivý nie pre svoju dobrotu a dobrý život, ale spravodlivý z viery, i keď ho to stálo nemálo zápasov. Keď je teda reč o viere, dôvere a vytrvalosti, nech sú pre nás mementom slová Pána Ježiša, keď si kladie otázku : Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?

Božie slovo predpokladá, že v poslednom čase bude nemálo aj takých kresťanov, ktorí sa stiahnu. Začlenia sa do radu bezbožníkov, aby svojou vierou, svojim vzťahom k Bohu, svojou návštevou bohoslužieb na seba nepútali prílišnú pozornosť a neprovokovali.  Bude nemálo tých, ktorí sa nechajú strhnúť prúdom voľnomyšlienkarskej ideológie a budú „plávať“ nie bližšie k Bohu, ale opačným smerom – stále viac a viac preč od Neho. Takýchto náš evanjelický preklad nazýva ako zbabelcov. Zbabelý je tak každý, kto sa stiahne, kto cúvne, kto ustúpi, kto sa prispôsobí, kto zradí Božie slovo, kto Božie slovo začne vysvetľovať zvrátene.  V takomto človeku, hovorí autor listu, Boh nebude mať záľubu. Takýto stratí všetko.

V konečnom dôsledku sme tak postavení pred otázku : Kto sme? Kto som ja? Kto si ty? Som zbabelec? Si zbabelec? Sme zbabelci, ktorí pri prvom tlaku a nápore kvôli viere v Boha a náboženskému presvedčeniu nechajú celú vieru, náboženstvo, kostol a cirkev tak a rýchlo sa prispôsobia tým, ktorí udávajú protibožský trend? Sme naozaj iba zbabelci, ktorí smerujú do zahynutia, ktorí sa nevedia obetovať pre svoj názor, vieru a presvedčenie? Sme naozaj iba strachopudi, ktorí pri prvom ataku a ofenzíve nepriateľa „stiahnu chvost“ a zaprú nielen Boha, ale aj vlastnú mater?  Alebo sme ozajstní veriaci, ktorí si chcú zachrániť život? Pretože vo večnom živote vidia ten trvanlivý majetok a skutočnú hodnotu, poklad! Sme veriaci len na papieri alebo sme kvôli viere ochotní prinášať aj obete? Sme veriaci len do počtu, alebo vieme kvôli viere aj niečo zniesť, pretrpieť, prebojovať? Sme len hrdí evanjelici alebo aj úprimní veriaci, ktorí svojmu okoliu vydávajú dobré svedectvo?

Drahí bratia, milé sestry, čím ďalej tým viac bude vernosť vzácnosťou. Nie však nemožnosťou. Záleží len na nás. Vždy je ešte dosť času na to, aby sme prosili Ducha Božieho. Prosili Ho o odvahu a silu k svedectvu vždy vtedy, keď bude treba svedčiť a zaujať jednoznačný postoj. I keď by nás to možno malo stáť obľúbenosť či priateľov. Kristus je viac ako priatelia. A večný život viac než obľúbenosť na tomto svete.  Prispôsobíme sa teda rôznym moderným trendom, ktoré majú v podstate spoločného menovateľa – zväčša sú proti Bohu a jeho Pomazanému – Ježišovi Kristovi, sú proti cirkvi, náboženstvu, proti kresťanstvu –  alebo ostaneme verní Tomu, ktorý si nás zamiloval, za nás sa na kríži obetoval a z mŕtvych vstal? Ba čo viac, príde si po nás, ktorí Mu do konca zachováme vernosť, aby nás oslávil večným blahoslaveným životom! Amen.

 

 

48.819538,20.363907