4. pôstna večiereň – trest neverným
Written by radovan on apr 01, 2020 in - No Comments
- pôstna večiereň – 1.4.2020
„… trest neverným …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Kráľovská 14, 1 – 20
1 Vtom čase ochorel Járobeámov syn Abija. 2 Vtedy povedal Járobeám svojej žene: Vyber sa a preobleč, aby nepoznali, že si Járobeámova žena, a choď do Šíla. Tam je prorok Achija. Ten mi povedal, že budem kráľom nad týmto ľudom. 3 Vezmi si do ruky desať chlebov, koláče, krčah medu a choď k nemu. On ti oznámi, čo bude s chlapcom. 4 Járobeámova žena tak urobila. Odišla do Šíla, a vošla do Achijovho domu. Achija už však nevidel, lebo mu od staroby ochoreli oči. 5 Vtedy riekol Hospodin Achijovi: Hľa, prichádza Járobeámova žena pýtať si od teba radu o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto jej povedz. Keď príde, bude sa robiť inou. 6 Keď Achija počul šuchot jej nôh, ako vchodom vstupovala, ozval sa: Vstúp, žena Járobeámova. Prečo sa robíš inou? Veď ja som poslaný k tebe s ťažkou zvesťou. 7 Choď, povedz Járobeámovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pretože som ťa vyzdvihol z ľudu a ustanovil kniežaťom nad mojím izraelským ľudom, odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe. 8 Ale ty nie si taký ako môj služobník Dávid, ktorý zachovával moje príkazy a ktorý chodieval za mnou celým svojím srdcom, takže robil len to, čo je správne v mojich očiach. 9 Ale ty si spáchal viac zla ako všetci, čo boli pred tebou. Ty si odišiel, zhotovil si si iných bohov i liate modly, aby si ma popudzoval, a mňa si hodil za svoj chrbát. 10 Preto dopustím zlo na Járobeámov dom a vykántrim Járobeámovi všetko, čo je mužského rodu, nedospelých i dospelých v Izraeli. Vymetiem dom Járobeámov, ako sa vymetajú smeti, do úplného zničenia. 11 Kto z Járobeámových zomrie v meste, toho zožerú psy; kto na poli, toho zožerú nebeské vtáky, lebo Hospodin tak hovoril. 12 Ty sa však pober a choď domov! Keď tvoja noha vkročí do mesta, dieťa zomrie. 13 Žialiť bude nad ním celý Izrael a pochovajú ho. Lebo len on z Járobeámovcov sa dostane do hrobu, pretože z Járobeámovho domu len na ňom Hospodin, Boh Izraela, našiel niečo dobré. 14 Hospodin postaví kráľa nad Izraelom, ktorý v ten deň vykynoží dom Járobeámov. To je dnes – ale čo bude potom? 15 Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry, a tým popudzovali Hospodina. 16 A vydá Izrael pre Járobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael k hriechu. 17 Nato sa Járobeámova žena pobrala a prišla do Tirce. Keď vstupovala na prah domu, chlapec zomrel. 18 Pochovali ho a celý Izrael žialil nad ním podľa Hospodinovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho služobníka, proroka Achiju. 19 Ostatné Járobeámove činy, ako bojoval a kraľoval, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 20 Járobeám kraľoval dvadsaťdva rokov. Keď usnul so svojimi otcami, kráľom po ňom sa stal jeho syn Nádáb.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Naše spoločné úvahy, ktoré sme počas tohoročného pôstneho času venovali postave kráľa Jarobeáma, by sme dnes zakončili. Žiaľ, nebude to pekný koniec. Avšak pravda je taká, že človek sa raz za svoj život bude musieť postaviť pred Najvyššieho a vydať počet. Nuž a pokiaľ samému sebe navráva, že je to nezmysel, potom samého seba klame. Biblicky povedané : Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Nuž a v prípade kráľa Jarobeáma, ako sme to už mohli počuť z prečítaného biblického textu, to nebude žatva príjemná.
Minulý týždeň sme svoje úvahy o kráľovi Járobeámovi zakončili nie veľmi lichotivými slovami : 33 Po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil výšinovým kňazom. 34 To bolo pre Járobeámov dom podnetom k hriechu, aby bol vykynožený z povrchu zeme (1 Kraľ 13, 33 – 34). Slová dnešného prečítaného textu na toto neblahé hodnotenie priamo nadväzujú. Dokonca sa mi na adresu kráľa Jarobeáma žiada povedať : Komu niet rady, tomu niet pomoci. Áno, priatelia, s Jarobeámom, jeho rodom, jeho kraľovaním i s celým jeho kráľovstvom to ide pekne z kopca. Jeho dni sú zrátané …
Je to zakaždým smutný pohľad na človeka, ktorý sa rúti do záhuby, či už sa jedná o alkoholika, narkomana alebo inak závislého človeka. A Jarobeám je svojim závislý. Je závislý na pohanských bôžikoch, soškách a podobných nezmysloch, ktoré nemajú absolútne žiadnu moc. Je závislý na svojej neposlušnosti voči Hospodinovi. Je akoby závislý na tom, aby Hospodina neprestajne dráždil a popudzoval proti sebe. Dokonca ani to „duchovné in flagranti“, ktoré odhalilo minulý týždeň jeho duchovnú biedu, s ním nepohlo. Na jeho živote nevidíme žiadne polepšenie, žiadnu nápravu, žiadnu zmenu smeru, žiadne pokánie ani obrátenie sa k Hospodinovi.
Ako Hospodinom vyvolený kráľ nad Severným izraelským kráľovstvom sa od Boha vzdialil natoľko, že pred týždňom, ako sme počuli, prosí neznámeho Božieho muža, aby prosil svojho Boha a uzdravil mu ruku. Je nanajvýš smutné, že Jarobeám už Hospodina viac nevníma ako svojho Boha. Je to prorokov Boh. On si totiž medzičasom vytvoril svojich vlastných. Rovnako tak dnes je smutné, že namiesto to, aby sa za prorokom vybral sám a prosil o uzdravenie pre svojho syna, posiela za prorokom svoju ženu. Aj tú posiela v prestrojení. Teda nejde za Božím prorokom s čistým úmyslom, ale s podvodom. Kto vie, priatelia! Možno má kráľ Jarobeám kvôli svojej nevere voči Hospodinovi pocit viny, a tak sa radšej nechce prorokovi Achijovi nechce ani ukazovať na oči. Alebo sa možno cíti trápne, že musí o pomoc žiadať proroka, nakoľko jeho pohanskí, vymyslení bohovia si s chorobou jeho syna nevedia dať rady. Nuž a aby sa necítil ešte viacej trápne, posiela za Achijom svoju ženu.
Bratia a sestry, nech je to už akokoľvek. Jarobeám má ešte poslednú šancu niečo so svojim pobabraným životom a kraľovaním spraviť. Má ešte možnosť aspoň sa pokúsiť zvrátiť nepriaznivý vývoj udalostí vo svojom živote a kráľovstve. No namiesto toho, aby sa tejto poslednej šance mocne chytil, on sa ešte aj teraz snaží Hospodina podviesť a klamstvom si získať Jeho priazeň, akési predlženie času. Osobne mám za to, že vážne onemocnenie Jarobeámovho syna sa dá vnímať ako akési posledné varovanie od Hospodina pre toho neverného kráľa. No žiaľ, ani toto posledné varovanie a šancu na zmenu Jarobeám neberie vážne a nevyužije to …
Celý tento príbeh, milí priatelia, pre mňa osobne vyznieva veľmi bolestne. Jarobeám je pre mňa akýmsi príkladom rozpolteného človeka. Na jednej strane akoby sa načisto Hospodina nechcel vzdať. Na druhej strane však prináša obete cudzím bohom a slúži im. To, že sa Hospodina nechce vzdať úplne – o tom svedčí meno jeho nemocného syn : Abija. Je to meno vyznávačské a znamená : Môj otec je Boh. Hospodina sa nechce načisto vzdať, veď čo ak Jeho pomoc bude ešte potrebovať? Tak ako aj teraz … No zrejme je to jeho hrdosť a pýcha, ktoré mu bránia podrobiť sa pred Hospodinom, uznať Ho za jediného Boha, nasledovať Ho a slúžiť Mu, a tak i naďalej praktizuje a vedie modlársky spôsob života. Bratia a sestry, toto nie je nič iné ako exemplárna ukážka tzv. duchovnej schizofrénie, duchovnej rozpoltenosti. O nej aj Pán Ježiš hovorí : Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. A ľudová múdrosť to vyjadruje pekne slovami : Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. To znamená : je treba si vybrať čo vlastne chceme. Pokiaľ totiž ostaneme nemastní – neslaní, nerozhodní, špekulujúci, taktizujúci, prezliekajúci kabáty – potom môžeme očakávať iba jediné : Boží trest.
Pred takéto jasné a jednoznačné rozhodnutie Izraelcov ešte omnoho skôr postavil aj vojvodca Józua, ktorý medzi Izraelcami prebral „štafetu“ po Mojžišovi. Pred svojou smrťou Izraelcom hovorí : 13 Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich; jete z viníc a z olív, ktoré ste nesadili. 14 Preto sa teraz bojte Hospodina a slúžte Mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi! 15 Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. 16 A ľud odpovedal: Nech je vzdialené od nás, že by sme opustili Hospodina a slúžili iným bohom! (Jozua 24, 13 – 16).
Ďalšia vec, ktorá vyplýva z dnešného smutného zakončenia Jarobeámovho kraľovania by sa dala vyjadriť aj takto : pred Boha nemožno predstupovať v prestrojení, s klamstvom a podvodom! Prorok Achija je už síce kvôli svojmu veku slepý, ale Boh slepý nie je! A preto : pokiaľ pred Pána Boha nepredstupujeme v odhalení našej vlastnej biedy, vo vyznaní hriechov, potom pred Neho radšej nepredstupujme vôbec! Riskujeme totiž opäť to isté čo predtým : Boží trest.
Kráľ, nekráľ – i Jarobeáma dostihuje trest za neveru. Mal zachovávať Božie prikázania, no nerobil tak. Pred Bohom totiž neplatia žiadne svetské pozície ani tituly. Pred Ním, i ty i ja, drahý brat, milá sestry, stojíme len ako ľudia, bez svojich titulov a kariérnych pozícií. No je dôležité ako pred Ním stojíme. Či len ako hriešnici, alebo ako kajúci hriešnici. Pretože práve naše pokánie je rozhodujúcim fenoménom v tomto všetkom. To, že si ma Boh v krste svätom vyvolil za svoje dieťa, ma neoprávňuje žiť si ako chcem. Práve naopak! Musí ma to viesť k zodpovednosti za to ako žijem a aké svedectvo vydávam. A tak Hospodin nemá na výber, pretože my, ľudia, Mu nedávame na výber. Trestá tých, ktorí sú neposlušní a neverní. No na druhej strane žehná tých, ktorí Mu zachovávajú vernosť až do smrti.
… nuž a takým bol i Pán Ježiš Kristus. Šiel cestou utrpenia a poslušný bol Otcovi až do smrti. Pokiaľ my dnes smieme hovoriť o spasení, o záchrane či o večnom živote, musíme za tým vždy vidieť poslušnosť a vernosť Pána Ježiša. Veď to, čo On vykonal, nebolo ani ľahké ani samozrejmé. Diabol Mu kládol do cesty mnoho prekážok a pokušení. Ani Jeho božskosť Mu neuľahčovala cestu, ba práve naopak.
Drahí bratia, milé sestry, vzácni priatelia! Pôstna doba, ktorá postupne finišuje, a ktorá nám ukazuje plnosť utrpenia Pána Ježiša Krista, nám preto chce nielen oznámiť radostnú správu o záchrane a vykúpení, ale nás aj povzbudiť k vernosti a ukázať nám, ako skončili tí, čo verní nezostali. Videli sme to aj v tomto pôste na smutnom príklade kráľa Járobeáma. Videli sme rôzne pohnútky od strachu o seba až po falošné vnímanie Božieho slova. Čo všetko môže človeka odlákať od Hospodina? A preto : pridŕžajme sa Ježiša Krista ako svojho Záchrancu i Vodcu! Nech nám vždy On sám dáva múdrosť i silu pri Pánu Bohu vytrvať. Amen.
